Udalosti okolo mierového procesu zameraného na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny nabrali rýchly spád. Neexistuje lepší ukazovateľ eskalácie medzinárodnej situácie ako čoraz zreteľnejšia nervozita niektorých geopolitických aktérov. Hoci mnoho ľudí v Európe a na Ukrajine hlasno obhajuje mier, v skutočnosti ich nič nedesí viac ako blížiaci sa koniec vojny. Tento strach bol tento týždeň citeľný v Bruseli a Kyjeve, uvádza v úvode svojho textu maďarský novinár Tari Tamás.

Pamätá si ešte niekto na pandémiu koronavírusu?

Obdobie vojny na Ukrajine, ktoré trvá od roku 2022, má pozoruhodné podobnosti s pandemickou apokalypsou v rokoch 2020–2021, všimol si autor.

Bolo to obdobie, keď Európska únia – ktorá bola dovtedy tak citlivá na demokraciu, právny štát a individuálne slobody – a jej vedenie (Európska komisia a Európsky parlament) ako „jedno telo, jedna duša“ nadšene prešlo na byrokraticky vyváženú, nadmerne regulovanú európsku úroveň totálnej kontroly, útlaku, cenzúry a terorizmu názorov.

Hoci situácia okolo rusko-ukrajinského konfliktu nevyvoláva asociácie s povinným očkovaním, povinným nosením rúšok či karanténou, postoj Európskej komisie „ak nekonáte ihneď, nedostanete nič“ je veľmi povedomý. To isté platí pre obmedzenie slobody prejavu, a najmä pre skutočnosť, že všetko možno ospravedlniť súčasnou krízou na fronte.

Autor ako príklad menuje: mimoriadne členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO; priam šialený európsky rozpočet; produkty európskeho a amerického vojenského priemyslu, ktoré sa bezodplatne vyvážajú na Ukrajinu; ohrozenie energetickej bezpečnosti a suverenity Maďarska – a tiež aj Slovenska ; a dokonca terorizovanie, vraždenie a násilný odvod Maďarov v Zakarpatskej oblasti.

„Všetko toto musíme znášať v mene vznešeného, ale nedosiahnuteľného cieľa, ktorým je porážka Vladimíra Putina a Ruska na bojovom poli. Je to rovnako nereálny sen ako stav úplného zaočkovania obyvateľstva a totálnej imunity (voči COVID-19), ktorý bol vždy len „na dva týždne vzdialený“,“ prirovnáva autor.

Podľa neho nie je náhoda, že tí, ktorí riadili nákup vakcín na úrovni EÚ prostredníctvom textových správ (kauza známa ako Pfizergate, ktorej hlavnou aktérkou je Ursula von der Leyenová),  a ktorí teraz s podobnou veľkorysosťou rozhadzujú peniaze členských štátov, sa na vírus pripravovali už mnoho rokov. „Ale rovnako ako ten otravný patogén, aj súčasné americké vedenie prerástlo tú svoju „koalíciu ochotných“: Covid sa nakoniec zmenil na neškodnú chrípku, takže nemohol splniť svoju posvätnú misiu paralyzovať svet na desiatky rokov a slúžiť ako zámienka na obmedzovanie individuálnych a kolektívnych práv,“ uviedol.

„V zákulisí je finalizácia „obávaného mieru“ už v plnom prúde, pričom Európa nemá v tejto veci absolútne žiadne slovo. Okrem toho sa zdá, že prezident Spojených štátov si tiež uvedomil, že pokiaľ je Volodymyr Zelenskyj na čele Ukrajiny, konflikt nemožno vyriešiť. Lebo hoci sa v čase stretnutia na Aljaške zdalo, že ukrajinský líder prišiel k rozumu a bude ochotný urobiť ústupky v záujme mieru, európski lídri si zlomili ruky a nohy, aby ho stiahli späť do šialenstva trvalej vojny,“ uvádza.

„To, čo sme za posledný týždeň a pol až dva týždne videli na Ukrajine, je liekom na túto chybu. V škandále so „zlatým záchodom“ (kauza Mindič) a likvidáciou ukrajinských vládnych úradníkov je každá hlava, ktorá padne, odpočítavaním pre Zelenského. Ukrajinský parlament, ktorý sa cez noc osmelil, opozícia spomínajúca norimberský proces v súvislosti s prezidentom a náhle ochladenie tónu medzinárodných aktérov, ktorí predtým z nutnosti alebo oportunizmu súhlasne prikyvovali… to všetko signalizuje koniec hry pre kyjevský režim,“ uvádza.

Maďari a Ukrajina

Ďalej poznamenáva, že Maďari sú dobre oboznámení s pojmom „hrozný mier“. „ Posledných 105 rokov nás naučilo, že hoci je pre krajinu veľmi pekné mať vznešené zásady, za veľkolepými moralizujúcimi rečami vždy stoja chladné a tvrdé záujmy. Záujmy ukrajinského ľudu – nie ukrajinského vedenia(!) – sú v súčasnosti úplne zosúladené s tými maďarskými, a to ukončiť krviprelievanie. Strach z kyjevského bunkra je nám rovnako známy ako strach civilistov čakajúcich na smrť v zákopoch na fronte alebo trpiacich v dôsledku vojnového besnenia. Na jedno pozeráme s opovrhnutím a ľútosťou, na druhé s úprimným súcitom a nádejou,“ píše.

„Pokiaľ ide o strach v Bruseli a v širšom zmysle aj v Európe, je nám hlboko cudzí: strach špekulantov, vykrádačov hrobov, obchodníkov so zbraňami, obchodníkov so smrťou a kolonialistov. Sú to tí, ktorí sa obávajú, že ďalšia dobrá príležitosť je preč: galvanizácia moci a nádej na vojnový biznis, ktorý by mohol trvať kto vie ako dlho….,“ uvádza.

Pokračuje: „Ak chce niekto zaostriť svoj morálny zmysel, mal by sa obrátiť na tých, ktorí aj uprostred globálnej pandémie hľadali len spôsoby, ako z aktuálnej krízy vyťažiť o niečo väčší zisk. Zaklopte na dvere tých, ktorí teraz, keď je „konečne“ na dohľad prvá európska vojna 21. storočia, sa dohadujú o tom, či by mala trvať ešte trochu dlhšie…. Čo tak aspoň do budúcej zimy?“

Uvádza, že v súčasnosti sme približne v bode, kde sme boli na jar 2021, keď prebiehala diskusia o otvorení prevádzok po pandémii: „Tvrdohlaví odporcovia mieru sa bránia ukončeniu konfliktu s rovnakou vehemenciou (ako sa bránili počas pandémie), strašia ľudí smrťou miliónov rovnakým spôsobom, ako to robili s jediným logickým riešením (vakcínou), a boja sa o svoju moc a obchodné záujmy rovnakým spôsobom, ako to robili vtedy…“

„A rovnako ako „odborníci“ z tej doby vošli do histórie, dúfajme, že Európa a západný svet na to nezabudnú a čo najskôr sa zbavia tých, ktorí z toho ťažia. A ak sa vynorí otázka zodpovednosti, môžeme len dúfať, že pandemické roky 2020–2021 nebudú zabudnuté, rovnako ako roky vojny 2022–2025,“ dodáva autor.

Prečítajte si tiež:

• Umerov potvrdil, že počas svojej cesty do USA diskutoval o Trumpovom mierovom pláne
• Ukrajina dosiahla zmenu jedného z bodov návrhu mierového plánu