Hrabko: SaS mala novelu ústavy predložiť, keď bola súčasťou ústavnej väčšiny

Šanca, že SaS s návrhom ústavnej zmeny uspeje dnes, je podľa neho veľmi malá. „Je to politický populizmus. Ja to nekritizujem, len konštatujem, že z tohto jednoducho nezaprší,“ povedal Hrabko.

Pripomenul, že súčasťou ústavnej väčšiny v parlamente v predchádzajúcom volebnom období bolo aj Hnutie Igora Matoviča, v tom čase ešte pod názvom OĽaNO. Vtedy podľa neho mohlo OĽaNO presadiť do ústavy aj možnosť iniciovať predčasné voľby referendom, lenže v tom čase bolo proti. Teraz, keď je v opozícii, takúto ústavnú zmenu navrhuje. „V parlamente leží taký návrh, predložilo ho hnutie Igora Matoviča, ktoré ho v minulom volebnom období odmietlo,“ konštatoval Hrabko.

Predseda vlády Robert Fico zasa poveril ministra spravodlivosti Borisa Suska (obaja Smer-SD) tým, aby preskúmal právne možnosti, ako umožniť, aby občania mohli dosiahnuť predčasné voľby referendom. Ak by však koaliční a opoziční poslanci dokázali preklenúť rozpory, ktoré medzi nimi sú, podľa Hrabka by nemuseli hľadať návrh, ako umožniť predčasné voľby referendom, lebo návrh Hnutia Slovensko už v parlamente podaný je. „Dá sa s ním pracovať, môžu ho prípadne doplniť,“ naznačil Hrabko.

Na margo vyhlásení českého prezidenta Petra Pavla, že je ochotný Andreja Babiša vymenovať do funkcie premiéra až potom, ako zverejní spôsob vyrovnania sa s konfliktom záujmov, Hrabko povedal, že v Čechách sa začínajú hrať politické hry, aké sa tam nikdy predtým nehrali. Ústavný postup je podľa neho taký, že prezident vymenuje nového predsedu vlády a ak v dôsledku tohto menovania vznikne konflikt záujmov, nový premiér si ho musí vyriešiť do 30 dní od vymenovania.

„Situácia už podľa môjho názoru dospieva do štádia, že ak pán prezident Pavel, povedzme do dvoch týždňov, nevymenuje niekoho za predsedu vlády – nemusí to byť Andrej Babiš, to záleží na rozhodnutí pána prezidenta – ale ak tak neurobí do dvoch týždňov, tak podľa mňa už budeme môcť hovoriť o tom, že koná svojvoľne,“ naznačil Hrabko. Ak by prezident za premiéra vymenoval niekoho, kto následne nezíska dôveru parlamentu, celý postup sa zopakuje. Ale ak ani na druhý pokus vláda dôveru nezíska, právomoc menovať predsedu vlády prechádza z prezidenta na predsedu parlamentu.

Týmto spôsobom sa podľa Hrabka tvorcovia českej ústavy snažili predísť kríze, ktorú by mohla spôsobiť absolútna neochota prezidenta a parlamentu nájsť dohodu. Dodal, že tá sa hľadá ťažšie, ak je hodnotový svet politikov veľmi rozdielny a nikde nie je napísané, že sa musia dohodnúť hneď a ľahko. „V tom je úloha politikov, hľadať dohodu a kompromis a mať pritom na zreteli záujmy krajiny,“ konštatoval Hrabko.