„Potrebujú ropu. Nejde o obchod s drogami, nie – potrebujú ropu, plyn.“ Týmito slovami venezuelský prezident Nicolas Maduro opisuje skutočné ciele USA, ktoré sústreďujú svoje vojská pri venezuelských brehoch. Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z Pentagónu uviedla, že tri americké torpédoborce smerujú do južnej časti Karibiku na operácie proti drogovým kartelom. Denník New York Times napísal, že americký prezident Donald Trump tajne schválil použitie vojenskej sily proti latinskoamerickým drogovým kartelom. Okrem toho Washington obviňuje Madura z väzieb na drogový kartel Cartel de los Soles a vyhlásil odmenu 50 miliónov dolárov za informácie vedúce k jeho zatknutiu, uviedla americká ministerka spravodlivosti a generálna prokurátorka Pam Bondiová. Pozrime sa spoločne na to, aké sú šance Venezuely ubrániť svoju suverenitu a aký dopad môže mať tento konflikt.

Spustí Trump vojenskú operáciu proti Venezuele?

Americký prezident Donald Trump premenoval ministerstvo obrany na ministerstvo vojny – a zdá sa, že prvá vojna pre jeho „nové“ ministerstvo je už na spadnutie. Spojené štáty sústreďujú svoje vojnové lode v blízkosti Venezuely a prezident krajiny Nicolas Maduro reaguje mobilizáciou milícií a mobilizáciou armády, ktorú rozmiestňuje na pobreží a v blízkosti hraníc so susednými štátmi. Nie je to prvý pokus Spojených štátov odstrániť režim vo Venezuele, ktorý je voči nim nelojálny, ale zrejme zatiaľ najvážnejší. A nielen preto, že prezident Spojených štátov Donald Trump je mimoriadne odhodlaný. Spojené štáty majú teraz všetky „svoje“ právne dôvody na inváziu. A pod právnym tu nemyslíme medzinárodné, ale vnútroštátne americké právo. Prezident Spojených štátov má právo začať vojnu proti inej krajine a viesť ju dva mesiace bez súhlasu Kongresu.

Naozaj vojna proti kartelom?

Washington už vyhlásil vojnu drogovým kartelom a Pentagón dostal pokyn zaútočiť na sily kartelov kdekoľvek na svete. To zahŕňa aj územie tretích krajín. Biely dom oficiálne uvádza, že venezuelský prezident Nicolas Maduro je zároveň vodcom kartelu „Los Soles“ (ktorý je zodpovedný za takmer 20 % všetkého juhoamerického kokaínu, ktorý sa dostáva na americký trh) a na jeho dolapenie bola vypísaná odmena 50 miliónov dolárov. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio otvorene označuje Nicolasa Madura za „obchodníka s drogami“ a „teroristu“ a tvrdí, že ho tu názor medzinárodných orgánov nezaujíma. „Organizácia Spojených národov s tým nesúhlasí, ale mňa nezaujíma, čo hovoria. Je to utečenec pred americkou spravodlivosťou, nie je to legitímny vodca Venezuely,“ tvrdí šéf ministerstva zahraničných vecí USA. Preto sa invázia do Venezuely môže pokojne zarámcovať ako protidrogová operácia.

Trump sa chystá s armádou na latinskoamerické drogové kartely

Samozrejme, vyznieva to ako pokrytectvo a zásterka skutočných cieľov USA. Nejde o obchod s drogami, jednoducho potrebujú ropu. A skutočne, Venezuela má jedny z najväčších zásob uhľovodíkov na svete a hrozí, že práva na ťažbu týchto zdrojov by mohli byť prevedené na krajiny BRICS. A práve proti BRICS v poslednom čase na medzinárodnej scéne najaktívnejšie bojuje administratíva Bieleho domu.

Vojenská perspektíva

Z čisto vojenského hľadiska majú USA nepochybne viacnásobnú výhodu oproti Venezuele. „Celková sila venezuelských ozbrojených síl je až 150 000 bojovníkov, vrátane až 100 000 pozemných jednotiek. K dispozícii je malé množstvo moderných zbraní ako tanky, BVP, lietadlá ruskej výroby. Sú tam nepočetné, ale účinné systémy protivzdušnej obrany S-300,“ uviedol pre noviny Vzgľad Andrej Klincevič, vedúci Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov. Podľa neho má Venezuela pripravenú dobrú regionálnu armádu na konfrontáciu s nepriateľom v rámci vlastného kontinentu, ale je absolútne nedostatočná na konfrontáciu so Spojenými štátmi, ktoré majú najsilnejšiu armádu na západnej pologuli. Strategická výhoda je tiež na strane Spojených štátov. Už len preto, že ako útočiaca strana si môžu zvoliť akúkoľvek stratégiu, ktorú uzná za vhodnú. „S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o presné údery riadenými strelami. Torpédoborce a ponorky zhromaždené v regióne môžu vytvoriť údernú salvu približne 1 200 striel s plochou dráhou letu Tomahawk. Táto salva dokáže prelomiť akýkoľvek systém protivzdušnej obrany,“ domnieva sa expert.

Potom môže Washington vyčistiť venezuelské nebo a následne vysadiť pozemné jednotky. Konkrétne teraz americká armáda v susednom Portoriku vykonáva cvičenia na nácvik obojživelných operácií, vyloďovania pechoty z mora na súš. Aj keď je nepravdepodobné, že Pentagón plánuje plnohodnotnú okupáciu Venezuely, už len preto, že v džungli sú Venezuelčania schopní vnútiť Američanom vyčerpávajúcu partizánsku vojnu, čím sa znehodnotia všetky potenciálne výhody zo zabratia venezuelských polí. „Súdiac podľa toho, čo Američania pripravujú, neplánujú nejakú veľkú pozemnú operáciu. Päťtisícový kontingent námornej pechoty, ktorý teraz cvičí v Portoriku, je cvičený na úlohu buď evakuácie, alebo nejakého fyzického odstavenia Madura. Vylodiť sa, obsadiť zariadenie a odísť,“ dodáva expert.

Riziká Trumpových plánov

Hrozí však, ak bude neúspešný, že vyvolá vlnu protiamerického hnevu a konsolidáciu Južnej Ameriky na tomto základe. Táto porážka by pre neho bola oveľa bolestivejšia ako nadchádzajúce fiasko na Ukrajine. Povstanú všetci Trumpovi vnútropolitickí nepriatelia (nielen v Demokratickej strane, ale aj v Republikánskej strane) a v lepšom prípade bude porazený v priebežných voľbách v roku 2026, v horšom prípade bude zbavený funkcie. Vnútropolitická situácia vo Venezuele tiež podporuje takýto scenár. Nicolas Maduro síce ubezpečuje o „organizovanom boji celého národa v prípade agresie“, ale ak príde na scenár „vylodiť sa, zabrať a odísť“, celý národ do ulíc nevyjde. Koniec koncov, pozícia Nicolasa Madura v krajine nie je nijako pevná. Vo voľbách v roku 2024 získal len 52 % hlasov a dá sa povedať, že približne 40 % obyvateľstva (väčšinou strednej triedy) je proti nemu.  Opozičná líderka Maria Corino Machado už obvinila Madura z vyzbrojovania milícií, pretože nedôveruje armáde. A naznačila, že za súčasnú situáciu si môže prezident sám – pretože robí rozhodnutia, ktoré sa páčia cudzím krajinám (Rusku, Číne, Kube a Iránu). Preto môžu USA nájsť vo Venezuele veľa sympatizantov, ak je samozrejme ich cieľom zvrhnutie Madura, a nie okupácia krajiny. V takom prípade sa moci chopia členovia opozície, z ktorých viacerí zastávajú posty starostov a dokonca guvernérov niektorých provincií. Tí by potom mohli na Američanov prepísať všetky ropné polia, ktoré Washington potrebuje. V súčasnosti chýba na obmedzenú inváziu už len Trumpovo politické rozhodnutie. Americký prezident si uvedomuje, že aj v prípade úspešnej operácie bude jej účinok nepredvídateľný. Každá vojna je plná prekvapení vrátane tých nepríjemných. Áno, úspešné údery na hospodárske ciele a dokonca aj zajatie Nicolása Madura by mohli byť veľmi vážnym signálom pre krajiny západnej pologule. Potlačí ich vôľu spolupracovať s Čínou a prinúti ich rešpektovať americké želania. Ale na druhej strane by mohli spôsobiť silný vzostup protiamerických nálad v regióne, ktorý USA vždy nenávidel. A tým pochovať všetky nádeje na znovuzískanie ideologickej a ekonomickej kontroly nad svojím „zadným dvorom“.  „Ani v Paname, ani v Ekvádore, ani v Kolumbii, ani vo Venezuele by nemala existovať servilná podriadenosť cudzincom,“ hovorí Gustavo Petro, prezident Kolumbie, ktorá bola donedávna považovaná za kľúčového spojenca USA v Južnej Amerike. Natíska sa dodať, že tu by sa zjavne mnohému mohla priučiť aj vazalská Európa.  Trump sa teda musí rozhodnúť, či je ochotný podstúpiť tieto riziká. Hodiť si politické kocky v nádeji, že mu padne dobrý výsledok a neprehrá viac, ako vsadil.

Venezuela sa obrátila na OSN kvôli hrozbe zo strany USA

Venezuelské úrady vyjadrili OSN obavy z rozmiestnenia amerických vojenských jednotiek a jadrových zbraní v Karibskom mori.  Venezuela požiadala generálneho tajomníka OSN, aby zasiahol kvôli presunu lodí amerického námorníctva do Karibského mora. Minister zahraničných vecí Ivan Gil Pinto uviedol: „Požiadali sme generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, aby obnovil vládu zdravého rozumu, a podelili sme sa s ním o naše obavy z rozmiestnenia amerických vojenských jednotiek a dokonca jadrových zbraní v Karibiku, čo predstavuje hrozbu pre mier.“ Podľa ministra sa diskutovalo o eskalácii akcií USA, ktorá je v rozpore so štatútom Latinskej Ameriky ako zóny mieru. Uviedol tiež, že koordinátor OSN vo Venezuele potvrdil: krajina sa podľa správy UNDOC 2025 považuje za územie bez nelegálneho pestovania drog.

Venezuela sa dohodla s Washingtonom o prijatí ďalších deportačných letov

Podľa Gila USA používajú falošné obvinenia z obchodovania s drogami ako zámienku na nepriateľské akcie.  Misia Venezuely pri OSN odsúdila vyslanie jadrovej ponorky USS Newport News a raketového krížnika USS Lake Erie do Karibského mora. Vo vyhlásení sa zdôraznila požiadavka na okamžité zastavenie rozmiestnenia amerických síl a poskytnutie záruky, že proti regiónu nebudú použité jadrové zbrane. Venezuelská misia tiež vyzvala USA, aby rešpektovali ustanovenia zmluvy z Tlatelolca z roku 1968 o bezjadrovom štatúte Latinskej Ameriky a Karibiku. Osobitnú pozornosť venovala skutočnosti, že nasadenie jadrovej ponorky bez zverejnenia informácií o jej výzbroji porušuje normy zmluvy. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podporil kroky Venezuely zamerané na ochranu suverenity krajiny. Venezuelský prezident Nicolas Maduro oznámil začiatok sčítania ľudu a vyzval občanov, aby sa pridali k bolívarským milíciám.

Ako je to s drogami vo Venezuele

Venezuelský prezident Nicolas Maduro oznámil, že tento rok bolo v krajine zhabaných 52 ton drog a obchodovanie s drogami sa takmer úplne eliminovalo.  Venezuela úplne zlikvidovala obchodovanie s drogami na svojom území, uviedol prezident krajiny Nicolas Maduro vo vysielaní programu „S Madurom Plus“ na Venezolana de Television. Podľa jeho slov sa cez republiku pokúšajú previezť už len 5 % kokaínu, ktorý vyrábajú kolumbijské drogové kartely, a v roku 2023 už bolo zadržaných 52 ton drog. Maduro zdôraznil , že „Venezuela vykorenila obchodovanie s drogami, pestovanie koky a výrobu kokaínu“. Uviedol tiež, že prevažná väčšina, 80 % kokaínu, sa na americký trh prepravuje cez Tichý oceán, nie cez venezuelské územie. Venezuelský prezident obvinil Washington, že ohrozuje Karibik a Latinskú Ameriku, a to napriek tomu, že podľa jeho slov USA preukázali neúčinnosť v boji proti obchodovaniu s drogami a sú najväčším užívateľom drog na svete.

Od podpory v boji proti drogám k vojenskej intervencii?

Prezident Trump podpísal výkonný príkaz na použitie vojenskej sily proti niektorým kartelom. „Príkaz poskytuje formálny základ pre možnosť priamych vojenských operácií na mori a na cudzom území,“ konštatuje The New York Times.  Predtým bojovali proti mexickým kartelom napríklad ministerstvo spravodlivosti, spravodajské služby a protidrogová agentúra. V podstate to znamenalo pomoc miestnym orgánom – vybavením, radami, peniazmi a jednotlivými špeciálnymi operáciami. Teraz sa arzenál prostriedkov rozšíril na samotný Pentagónu, teda po novom Ministerstvo vojny.

Poľovačka na prezidenta

Prezident USA Donald Trump je podozrivý z úmyslu napadnúť Venezuelu. Jeho starý boj s „diktátorom Madurom“ zlyhal a teraz chce Washington vyzvať „narkoteroristu Madura“ s podporou Pentagónu. Američania pri tom veľa riskujú, ale Trump je zvyknutý riskovať – a má na to prostriedky: päťdesiat miliónov dolárov. Takúto sumu sú americké úrady pripravené zaplatiť za „informácie, ktoré povedú k zatknutiu alebo súdnemu procesu s vodcom špeciálne vytvoreného medzinárodného teroristického drogového kartelu Los Soles“.  Novinka spočíva v tom, že meno vodcu tohto kartelu je údajne Nicolas Maduro – a je to prezident Venezuely. Práve jeho USA obviňujú z vytvorenia Los Soles (zo španielčiny, El Sol – slnko) a z „organizovania narkoterorizmu“. Podľa generálnej prokurátorky Pamely Bondiovej Američania 8. augusta zadržali 30 ton kokaínu, z ktorých sedem patrilo Madurovi a zvyšok jeho sprievodu. Predtým Washington informoval o zhabaní majetku v hodnote 700 miliónov dolárov, ktorý údajne patril aj Madurovi. Prenasledovanie venezuelského prezidenta trvá už dlhší čas. Pred piatimi rokmi bola odmena za jeho dolapenie 15 miliónov dolárov. Teraz je Maduro, súdiac podľa nárastu odmeny, pre USA oveľa nebezpečnejší ako predtým. A Washington to potvrdzuje. „Maduro, ktorého teraz obvinil náš štát, skorumpoval venezuelské inštitúcie, aby pomohol zločineckému kartelu obchodovať s drogami v Spojených štátoch,“ hovorí minister zahraničných vecí Marco Rubio.  Údajne na boj proti tomuto kartelu USA nasadili pri pobreží Venezuely tri torpédoborce so štyrmi tisíckami námorníkov a námornou pechotou. Do tej istej oblasti smeruje niekoľko ďalších lodí s takmer sedemtisíc námorníkmi. Maduro sľubuje, že proti nim postaví štyri a pol milióna venezuelských milícií, aby „bránili naše vody, naše nebo a našu zem“.  Venezuelský minister zahraničných vecí Ivan Gil vyhlásil, že odmena za Madura je „tá najsmiešnejšia dymová clona, akú svet videl. Podľa neho má táto dymová clona odvrátiť pozornosť obyvateľov USA od domácich problémov.

Problémy USA s drogami sú pritom žiaľ reálne

Washington sa skutočne pripravuje na vojnu s drogovými barónmi a operáciu proti Venezuele považuje za súčasť celkovej stratégie tohto boja. „Aktivity drogových kartelov, blízkosť hraníc a vpády priamo na územie USA predstavujú neprijateľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť,“ píše sa v dekréte, ktorý prezident Donald Trump vydal v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia, čím splnil svoj predvolebný sľub. Kartely však nie sú centralizovaným nepriateľom, proti ktorému možno bojovať podľa klasických pravidiel. Len v Mexiku pôsobí viac ako 400 rôznych gangov.  Existujú aj právne problémy. Právne predpisy USA zakazujú používať armádu, námorníctvo, námornú pechotu, letectvo a vesmírne sily na plnenie úloh presadzovania práva. Rubio však povedal, že keďže drogoví baróni boli uznaní za teroristov, USA využijú „spravodajské služby, ministerstvo obrany – čokoľvek, aby zaútočili na tieto skupiny“. V prípade Mexika je to adekvátne na viacerých miestach, kde majú drogové kartely vlastné armády vrátane tankov a bezpilotných lietadiel. A práve s Mexikom sa spája leví podiel drog, ktoré sa do USA dostávajú cez pozemnú hranicu.

Venezuelský líder Nicolás Maduro vyzval na dialóg s Washingtonom

Podľa amerického protidrogového úradu sa cez venezuelské letiská a prístavy dostáva do Spojených štátov len 10 % celkového množstva kokaínu, a to napriek tomu, že Caracas nespolupracuje s Washingtonom v boji proti obchodovaniu s drogami. V roku 2005 vtedajší venezuelský prezident Hugo Chávez prerušil vzťahy s americkou agentúrou pre boj proti drogám pod zámienkou, že sa podieľala na špionáži. Podľa venezuelského generálneho prokurátora však bolo v rokoch 2017 až 2025 pašerákom drog zabavených 356 ton hotových výrobkov, 208 lietadiel, 218 lodí, 6 946 iných vozidiel a 2 454 zbraní. Celkovo bolo vynesených viac ako 19 000 rozsudkov. Možno teda s istotou povedať, že súčasná Venezuela nie je Tortuga.  Preto sa mnohí medzinárodní experti domnievajú, že účelom vojenskej prítomnosti USA pri venezuelských brehoch nie je ani tak boj proti kartelom, ako skôr vyvíjanie tlaku na Caracas. Vrátane hrozby invázie. V roku 1989 už USA uskutočnili inváziu do krajiny pod zámienkou, že jej vodca je zapojený do obchodovania s drogami. Bola to Panama, kde chceli štáty zaviesť prísnejšiu kontrolu nad prieplavom. Vo Venezuele chcú zaviesť kontrolu nad „ropným priemyslom“ a urobiť významný krok, aby Latinskú Ameriku dostali späť pod svoje krídla, kde v posledných rokoch nebezpečne zosilnela Čína. Venezuela je v regióne najviac protiamericky orientovaná. Trump preto voči Caracasu použil celý rad opatrení vrátane obvinení z obchodovania s drogami, hrozby invázie a hospodárskeho tlaku. Jedným z nástrojov bolo odďaľovanie udeľovania povolení zahraničným spoločnostiam (medzi nimi talianskej spoločnosti Eni a španielskej spoločnosti Repsol) pôsobiť vo Venezuele. Povolenia sú potrebné, aby sa investori vyhli sankciám USA, ale pritom v prípade Venezuely samotné USA odtiaľ dovážajú približne 250 000 barelov ropy denne, čo je voči európskym spoločnostiam mimoriadne pokrytecké a arogantné. Trumpovo vydieranie by mohlo mať hmatateľné dôsledky, ak by fungovalo. Vzhľadom na neúspešné pokusy vydierať Brazíliu, Čínu, Indiu, Mexiko, Rusko a neúspešnú agresiu voči Iránu sa frustrovaný pán Bieleho domu môže nakoniec rozhodnúť pre „malú víťaznú vojnu“ plnú chaosu, prudkého nárastu cien ropy a zatiahnutia USA do série konfliktov v Južnej Amerike.