Slovenská zahraničná politika začína mať na svojej krásnej euroatlantickej fasáde nepekné trhliny. Robí minister naozaj dobre svoju prácu? Nedokázal presadiť pripojenie Slovenska ku globálnemu utečeneckému paktu, v uplynulých dňoch dokonca ani uznanie amerického človeka vo Venezuele za prezidenta, a to ani radšej nechcime vedieť, aké pestvá poza jeho chrbát v piatok spolu povystrájali premiér Pelegrini a jeho východonemecká kamarátka, s ktorou si podozrivo tyká.
V parlamente akýsi miestny Che Guevara chce robiť revolúciu v zahraničnopolitickej orientácii slovenskej gubernie, do prezidentského paláca sa namiesto končiaceho realitne-nebankového euroatlantického anjela tlačí čertovský sudca, ktorý si dosť nehorázne dovoľuje otvárať ústa aj voči nášmu členstvu v tých jediných správnych medzinárodných organizáciách…
Skrátka, podobných správ sa nazbieralo viac. Lenže je to naozaj dôvod, prečo sa na obhliadku podtatranskej kolónie chystá sám americký minister obrany Mike Pompeo? Veď na urobenie poriadku by predsa stačilo poslať niekoho menšieho s metličkou, handričkou a vedierkom.
No áno, Slovensko bude teraz predsedať Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) aj Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), to je krásny formálny dôvod na bratské návštevy. Lenže ani to nie je tá pravá príčina návštevy pána Pompea: on totiž nepríde na návštevu len k nám, ale aj k ďalším susedom.
Vietor fúka úplne z inej strany. V čase, keď Spojené štáty a následne aj Rusko odstupujú od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, je pre USA výhodné takéto rakety umiestniť vo východnej Európe, odkiaľ majú na dosah Moskvu a ďalšie významné ruské mestá. A samozrejme, čím viac rakiet do čím väčšieho počtu krajín, aby to bolo vojensky aj politicky čím komplexnejšie ošetrené.
Pravdaže, druhá strana na takúto hrozbu bude musieť reagovať a pripraví si odvetné darčeky, ktoré budú namierené presne tam, odkiaľ budú čakať prílet tých amerických. Čiže aj k nám. A tu niekde bude dôvod návštevy pána Pompea. Chce našich predstaviteľov presvedčiť (čo možno nebude až také ťažké) o tom, že pre nás bude nesmierne výhodné byť súčasťou amerického humanitárneho útoku na Rusko, lebo v prípade jadrovej vojny bude oveľa príjemnejšie byť v epicentre, než sa celé dni, týždne či mesiace trápiť v bolestiach v rádioaktívnom opare. Taká skvelá ponuka sa ťažko odmieta, a preto sa na pána Pompea tešíme. A najmä Bratislavčania, ktorí budú mať v súvislosti s vzácnou návštevou v utorok od rána až do popoludnia popri aktuálnych katastrofálnych dopravných obmedzeniach – aby im azda nebolo málo – k dispozícii ešte ďalšie extra uzávery a obchádzky.
Ivan Lehotský




















