Môj profil 
Predplatné
Praveký človek nazvaný Ötzi sa stal obrovsky známym odvtedy, ako jeho pozostatky objavili v roku 1991 turisti prechádzajúci sa údolím Ötztalerských Álp vo výške 3200 metrov. Vďaka nemu archeológovia získali mnoho poznatkov o živote ľudí v období neskorej doby kamennej, tzv. eneolitu.
Na preskúmanie jeho posledných hodín života sa najnovšie podujala skupina vedcov v spolupráci Juhotyrolským archeologickým múzeom v talianskom Bolzane. Predpokladá sa, že Ötziho akoby niekto naháňal. Narýchlo pohrýzol sušené mäso a šiel rýchlo ďalej, až bol nakoniec zasiahnutý šípom a zahynul.
Vedci detailne preskúmali okrem jeho okrem prekvapivo zachovaného oblečenia aj niekoľkých jeho nástrojov vrátane dýky, vrtáku, či úzkeho paroha z lipového dreva na zaostrovanie vecí. “Mal so sebou veľmi málo nástrojov na rezanie, vŕtanie a škrabanie. A nenosil žiadne rezervné predmety ani suroviny,” hovorí archeologička Ursula Wiererová.
Jeho kamenné nástroje pochádzajú z najmenej troch rôznych oblastí. Hrot šípa z oblasti Val di Non v talianskom regióne Trentino, čo je asi 40 kilometrov vzdušnou čiarou od Ötziho predpokladaného bydliska Vinschgau v Južnom Tirolsku. Materiál pre dýku pochádzal z juhozápadnej časti Trentina, 60 až 75 km od Vinschgau. Zostávajúce nástroje nie je možné jasne priradiť. Pochádzajú buď z Trentina alebo zo susedného Benátska.
“Rozmanitosť kameňa v inak malom vybavení ľadového človeka naznačuje rozsiahlu zásobovaciu sieť na južnej strane Álp. Alpské dediny bez miestnych surovín získavali kamennú štiepku s vysoko kvalitnými kamienkami z rôznych banských a výrobných centier,” píšu vedci.
Ötzi pravdepodobne sám nevytvoril svoje nástroje. Získané polotovary si však dorábal a ostril. Z analýzy nástrojov sa zistilo, že bol pravák. Jeho zručnosť bola o niečo lepšia ako priemerná. Svoje náradie používal predovšetkým na rezanie rastlín, ale jeho dýka bola málo využívaná, preto sa vedci domnievajú, že mala viac symbolický význam a môže naznačovať jeho spoločenský status.
Jeden až dva dni pred smrťou utrpel poranenie na pravej ruke, pravdepodobne pri útoku. “Dá sa predpokladať, že pred posledným ostrením noža a použitím vrtáka Ötzi utrpel hlbokú ranu na pravej ruke, ktorá musela byt preňho vysiľujúca,” píše sa v štúdii. Preto boli jeho nástroje a zásoby šípok už v zlom stave a nemohol si doplniť zásoby, prípadne vyliečiť si rany. Už nebol v kontakte s osadou, ktorá sa nachádzala v nižších nadmorských výškach, a možno tiež predpokladať, že Ötzi býval sociálne izolovaný. Vie sa, že pred niekým utekal a ten ho pravdepodobne aj trafil šípom.
.JPG)
.jpg)
