Poznáte starú rozprávku o polievke zo sekery? Príde hladný vojak k domčeku, kde žije lakomá starena a pýta si jesť. Starena nechce dať, tak ju vojak skúsi preľstiť: či by nechcela vedieť ako sa varí polievka zo sekery. Že by jej to ukázal, ak by sa potom mohol z tej polievky najesť. Zvedavá starena neodolá: požičať sekeru ju nič nestojí a možno sa naučí ako ušetriť. Vojak dá do hrnca vodu a sekeru a varí. Po chvíľke ochutná a hovorí, že polievka je výborná, len ešte by to chcelo trochu mäsa. Stará prinesie mäso. Po ďalšej chvíľke vojak zas ochutná a hovorí, že je výborná, len trochu mrkvy by to ešte chcelo. A takto postupne starena nosí ešte rezance, zemiaky, zeler… Nakoniec vojak vytiahne sekeru z polievky, naje sa a spokojný odíde.

Dúhový Pride, každoročné podujatie LGBT aktivistov, je čímsi podobným ako tá polievka zo sekery: tiež sa snaží predať jalovú podstatu – potrebu prezentovať sexuálnu odchýlku ako čosi skvelé – tak, že na ňu navešia množstvo trblietavých lákadiel, aby prilákala mládež. Keby sme pôvodnú podstatu (sexuálnu odchýlku v tomto prípade symbolizovanú sekerou) z tejto pestrofarebnej polievky vybrali, nič by sa nezmenilo: veľká časť tejto časti mládeže by sa rada stretla na podobnom karnevale a podobnej generačnej manifestácii aj pod úplne inou zámienkou.

Áno, mládež – lebo to je treba zdôrazniť: ide tu v drvivej väčšine o mládež. Iba sem-tam sa medzi nimi objaví starší LGBT jedinec. S vekom zrejme potreba sa takýmto spôsobom predvádzať klesá. Je to prirodzené: mladí ľudia vždy budú rebelovať a starým ukazovať, akí sú nemoderní, predpotopní, skostnatení – až kým nedosiahnu určitý vek a zrelosť. A k predvádzaniu sa a ukazovaniu svojho pohŕdania všetkým starým a zatuchnutým je Dúhový Pride tým ideálnym miestom.

Nemáme proti týmto ľuďom nič, nech si žijú svoj život, nech sú šťastní, nech sa stretávajú. Máme však aj my právo a povinnosť kritizovať, ak niekto z tejto sexuálnej odchýlky robí politikum a v podstate verejnosť svojím nátlakom vydiera a nanucuje jej predstavu, že práve ich odchýlka je čímsi krásnym a žiaducim.

Pride je pýcha

Pride znamená po anglicky pýcha. A atmosféra tejto „Pride“ naozaj je plná akejsi pýchy: my sme tí, ktorí rozumejú tomu, čo je pekné, čo je normálne a zdravé, čo je sloboda, na rozdiel od tých druhých. Sčasti je to iste aj tým, že mládež všetkých čias si vždy pyšne myslí, že všetkému rozumie lepšie ako predošlé generácie a musí ukázať, že je iná ako tí predošlí. Ale možno nielen tým.

Chcú byť in, chcú byť cool, hľadajú svoju identitu. Ktovie koľko z nich je skutočne jednoznačne orientovaných na opačné pohlavie, a koľko z nich len blúdi a skúša… Tým samozrejme, nepopierame objektívnu existenciu takejto odchýlky od žiaduceho heterosexuálneho ideálu.

Dúhový Pride je všetkým možným. Mládež s účesmi a divotvornými odevmi a obuvou všetkých farieb a tvarov, omaľovánky, Amnesty International, stánok s vaflami, poradenstvo vo veciach sexu a drog, rôzne skupinky bubeníkov, skupina akýchsi „neviest“ bez ženíchov… Je to latinskoamerický karneval masiek a pestrých kostýmov. Je to zoznamovacia párty. Je to jarmok s magnetkami, suvenírmi a občerstvením. A predovšetkým je to čosi ako putovný veľtrh: medzinárodná LGBT komunita putuje z mesta do mesta, kde sa stretá s miestnou takto orientovanou mládežou, čomu nasvedčujú neslovenské stánky rôznych organizácií a spolkov. Je to v podstate tiež festival Pohoda 2 s koncertmi, rôznymi atrakciami a politickými brainwashingovými stanicami. Skrátka, použité sú všetky spôsoby a triky ako nalákať ľudí na účasť a naučiť ich manifestovať, že LGBT je to, na čo je mládež hrdá, lebo LGBT je skutočná sloboda a budúcnosť.

Najviac LGBT je tínedžeriek?

Nie je tam vidieť takmer žiadne menšie deti, ale naopak, zarážajúco veľkú časť účastníkov tvoria dievčatá, ktoré vyzerajú na 12 – 15 rokov. Tápajúce dospievajúce dievčatá zúfalo hľadajúce v odľudštenom svete lásku a porozumenie sú zrejme najľahšími obeťami politického LGBT citového vydierania.

Samozrejme, takáto akcia je ideálny priestor pre extrémistických politikov. Na tohtoročnom Dúhovom Pride rečnili ministerka Kolíková či europoslanec Šimečka a nezabudli zdôrazniť, ako väčšina ľuďom s týmto postihnutím ubližuje. A áno, v mnohých prípadoch to tak žiaľ je, ale zabudli povedať aj druhú časť pravdy: politické LGBT im v tomto nepomôže.

Ba skôr naopak, politické LGBT tejto komunite v skutočnosti možno skôr škodí. Politické LGBT totiž provokuje väčšinové obyvateľstvo, vyvoláva nenávisť a v agresívnych jedincoch vzbudzuje chúťky im ubližovať (normálny človek nebude robiť blížnym zle, nech sú akokoľvek čudní, ale žiaľ, štatisticky v populácii sú vždy aj agresívni jedinci). O tomto probléme, že títo fanatici robia svojej komunite viac škody než úžitku, hovorí aj jeden z nich, píšeme o tom TU.

Hrdí na rodinu

V rovnakom čase ako Dúhový Pride sa na inom bratislavskom námestí konala aj úplne iná akcia: Hrdí na rodinu. Na rozdiel od Dúhového Pride tu boli rovnomerne zastúpené všetky vekové skupiny od detí až po dôchodcov. Identifikovanie sa s rodinou tvorenou otcom a mamou je zjavne čosi jednoduché a prirodzené.

Podujatie Hrdí na rodinu sa neodvážili ignorovať viaceré mainstreamové médiá, ktoré zaznamenali akciu, vrátane sprievodu bratislavskými ulicami. My sme o tom písali TU.

Na tomto podujatí, ktoré hudobne prevádzal svojimi piesňami pesničkár Peter Janků, vystúpil okrem organizátora Antona Chromíka aj biskup Jozef Haľko a detský ombudsman Jozef Mikloško. Ich posolstvo bolo, že „tradičná“ rodina s otcom a mamou je pre dieťa najlepšie možné prostredie. A to je cieľ, ktorý treba propagovať viac než akúkoľvek inú predstavu o rodine, resp. „rodine“.

Ivan Lehotský