Môj profil 
Predplatné
Slovensko 24. marca (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Od narodenia každý človek vytvára vzťahy so svojim okolím, so všetkým čo ho obklopuje. Avšak nielen s vecami okolo seba, ale predovšetkým s ľuďmi. Dieťa si vytvára vzťah v prvom rade so svojou matkou, s otcom, so súrodencami a postupne do jeho života pribúdajú ďalší ľudia – členovia širšej rodiny, kamaráti, susedia, učitelia… Tieto vzťahy sa dajú charakterizovať v dvoch kategóriách – mám rád a nemám rád. Cítim voči niekomu lásku, alebo nie. Mám teraz pred očami veľa ľudí z kategórie „mám rád“, cítim k nim lásku. Zohrávajú v mojom živote veľkú rolu a mám ich naozaj rada. Ako však tieto vzťahy – lásky plné – vznikli?
Sú ľudia, ktorých som poznávala postupom času a môj vzťah k nim sa prehlboval celé roky, ale sú aj takí, o ktorých by som mohla povedať, že to bola „láska na prvý pohľad“. Napríklad mladá dáma, ktorá jedného pekného dňa vošla prvýkrát do triedy istého prvého ročníka na nemenovanej strednej škole. Všetci sme tam vtedy po sebe „pokukovali“, ale keď vošla ona, akoby ma zasiahol blesk. Štyri roky sme spolu zdieľali nielen dvojstranu v klasifikačnom hárku… A aj napriek vzdialenosti, ktorá nás teraz delí, ostali sme si veľmi blízke a keď sa nám podarí stretnúť sa, moje srdce „tancuje“.
Budem pokračovať. Mám veľmi dobrú priateľku, s ktorou sa snažím stretnúť vždy, keď je to možné. A moja prvá spomienka na ňu? Registrovala som ju v medzimestskom autobuse, ktorým sme dochádzali do školy tak, ako som registrovala množstvo iných ľudí. Jedného dňa som však bola „donútená“ zaregistrovať ju oveľa bytostnejšie. Išli sme už po škole domov. Vonku pršalo, na zastávke hromada ľudí a každý chcel byť v autobuse čo najskôr, čo spôsobilo poriadnu tlačenicu pri predných dverách. Zozadu ma niekto tlačil na osobu, ktorá stála predo mnou. Tá predo mnou mala dáždnik a už-už mala nastupovať do autobusu, tak sa rozhodla dáždnik stiahnuť. Pri manipulácii s ním mi úspešne pichla do oka. Náhle sa otočila, vyplašene na mňa pozrela a povedala „prepáč“. Prešlo ešte niekoľko rokov, kým sa z nás stali spriaznené duše, hoci ona si na príhodu s dáždnikom nespomína. Dokopy nás dali spoločné akcie našich farností a súzvuk v mnohých názoroch a pohľadoch na život a na svet.
A je ešte jedna osôbka, ktorú by som tu rada spomenula. Tá mi padla za obeť, keď skupina „mládež“ mala na starosti upratovanie kostola. Všimla som si ju, ako stojí vzadu v kostole, tak som ju oslovila, či nám ide pomôcť. Vyvinulo sa medzi nami krásne a dôverné priateľstvo, veľa spoločne stráveného času a čo si cením najviac – vytrvalo znášala moje nálady a zotrvala pri mne aj v čase, kedy som prežívala ťažké obdobie a nevedela som vydržať sama so sebou – sprevádzala ma a neustále povzbudzovala, odpúšťala, prijímala…
No, písať o krásnych, hlbokých a lásky plných vzťahoch s priateľkami je jednoduchšie, ako popísať takýto vzťah s osobou opačného pohlavia. Pretože pod tým si už každý predstaví, že žena a muž ak majú hlbší a dôvernejší vzťah, je to už „o niečom inom“. A predsa to tak nemusí byť. A mám s tým osobnú skúsenosť. Minimálne sedem rokov základnej školy som mala výborného kamaráta, s ktorým som trávila veľa času, učili sme sa spolu, hrávali futbal, chodievali von… A aj keď sa nástupom na strednú školu naše cesty rozišli, priateľstvo zostalo. Občas sme sa stretli a teraz si tiež z času na čas vymeníme zopár slov cez e-mail. Tento kamarát však nebol jediný. Aj teraz mám takých, o ktorých si dovolím povedať, že k nim cítim lásku, dôveru a je medzi nami hlboké priateľstvo. Nie je ich veľa, ale o to cennejšie tieto vzťahy pre mňa sú.
Je to vzácnosť, mať ľudí, ktorí pre mňa majú otvorené srdce a náruč. Kladiem si otázku – láska, čo to vlastne je? Niečo tak úžasné, že ak ju pocítite, čistú, úprimnú a plnú dôvery, nedokážete na ňu odpovedať inak, ako láskou. Niečo, čo vo vás zostane, aj keď ten druhý už tu fyzicky nie je. Láska je mocná a dokáže prekonať obrovské prekážky. Z lásky k inému človeku sa vieme obetovať a urobiť aj také činy, na aké by sme sa len tak ľahko neodhodlali – nebyť toho, že sme naplnení láskou… Láska, čo to teda je? Neha, dôvera, blízkosť… to sú jej vlastnosti, ale jednoznačne odpovedať neviem, aj keď isté indície mám. Slovami jednej poľskej piesne – láska je všetkým tým, čo strácaš bez lásky…
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno
.JPG)
.jpg)
