Čo by sa stalo, keby Putin zhodil jadrovú bombu?

Keď sa jeho sily na Ukrajine začali sťahovať, ruský prezident Vladimir Putin opäť pohrozil jadrovými zbraňami, možno aj taktickými

27. 09. 2022 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Moskva 27. septembra 2022 (HSP/b92.net/Foto:TASR/AP/Grigory Sysoev, Sputnik, Kremlin)

▶ ❚❚ ↻

V minulotýždňovom prejave varoval, že “v prípade ohrozenia územnej celistvosti krajiny a pri obrane Ruska a ruského ľudu určite použije všetky dostupné zbraňové systémy”.

Dodal, že “to nie je blufovanie”, uvádza CNN.

Rusko má 4 477 rozmiestnených a rezervných jadrových hlavíc, z ktorých približne 1 900 sú “nestrategické” hlavice, známe ako taktické jadrové zbrane. Čo sú však taktické jadrové zbrane a čím sa líšia od konvenčných jadrových zbraní?

Taktické a strategické

Taktické hlavice sú určené na použitie na obmedzenom bojisku, napríklad na zničenie kolóny tankov alebo skupiny lietadlových lodí, ak sa použijú na mori. Tieto hlavice s výbušnou silou 10 až 100 kiloton konvenčného dynamitu sa nazývajú aj “nízkovýkonné” bomby.

Naproti tomu ruské strategické jadrové hlavice majú výbušnú silu 500 až 800 kiloton a sú určené na ničenie celých miest. Nazývanie taktických zbraní “nízkovýkonnými bombami” je trochu nesprávne, pretože výbušná sila 10 až 100 kiloton je stále dostatočná na spôsobenie masového ničenia, ako svet zistil v roku 1945, keď USA zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Tieto bomby mali 15 alebo 21 kiloton dynamitu, takže boli ako ruské taktické jadrové zbrane. Prvé výbuchy v Hirošime a Nagasaki zabili okamžite približne 70 000, resp. 35 000 ľudí a desaťtisíce ľudí zomreli neskôr na následky uvoľnenej radiácie.

Alex Wellerstein, riaditeľ vedeckých a technologických štúdií na Stevensovom technologickom inštitúte v New Jersey, hovorí, že skutočný rozdiel v jadrových zbraniach v skutočnosti nie je v sile výbušniny, ale v cieli.

“Atómové útoky na Japonsko boli “strategické” útoky zamerané najmä na zničenie morálky a zastrašenie japonského velenia, aby sa vzdalo. To, čo robilo 15 kilotonovú bombu ‘strategickou’, bolo to, na čo bola zameraná,” napísal Wellerstein na bezpečnostnom blogu Outrider. Iní odborníci vrátane bývalého ministra obrany USA Jamesa Mattisa tvrdia, že v tom nie je žiadny rozdiel.

“Nemyslím si, že existuje niečo také ako ‘taktická jadrová zbraň’. Každá jadrová zbraň, ktorá sa kedykoľvek použije, prináša strategickú zmenu,” povedal na vypočutí v Kongrese v roku 2018.

Čo by sa stalo, keby to Rusko využilo?

Rusko (a predtým Sovietsky zväz) vytvorilo a udržiavalo veľké zásoby taktických jadrových zbraní.

Pôvodne sa uvažovalo o tom, že použitie jadrovej bomby na bojisku poskytne veliteľom možnosť uskutočniť rozhodujúci úder, ktorý by mohol zabrániť porážke bez použitia najväčšej jadrovej zbrane, čo by podľa Únie znepokojených vedcov viedlo po protiútoku k “jadrovej výmene ničiacej civilizáciu”. Organizácia na svojej webovej stránke označuje takéto uvažovanie za nesprávne a nebezpečné: “Taktické jadrové zbrane vnášajú väčšiu nejednoznačnosť, čím zvyšujú možnosť, že si krajina bude myslieť, že sa jej podarí ujsť s obmedzeným útokom. Niektoré analýzy túto teóriu podporujú. Siddharth Kaushal a Sam Cranny-Evans z britského Kráľovského inštitútu Spojených služieb (RUSI) v komentári uverejnenom v lete tohto roku tvrdia, že použitie taktických jadrových zbraní proti veliteľským centrám alebo leteckým základniam v Európe by mohlo obmedziť civilné obete v okolitých oblastiach. RUSI v tomto dokumente napríklad píše, že použitie taktickej jadrovej bomby v oblasti Sulwaki, pozemnej hranici medzi spojencami NATO Poľskom a Litvou, ktorá oddeľuje ruský Kaliningrad od susedného Bieloruska, by mohlo spôsobiť len stovky civilných obetí. Skutočnosť je však pravdepodobne ďaleko od toho. “Americké vojnové hry predpovedajú, že konflikt zahŕňajúci použitie taktických jadrových zbraní by sa rýchlo vymkol spod kontroly. Simulácia americko-ruského konfliktu, ktorý by sa začal použitím taktických jadrových zbraní, uskutočnená Princetonskou univerzitou predpovedá rýchlu eskaláciu, ktorá by viedla k viac ako 90 miliónom mŕtvych a zranených,” píše sa na blogu Únie znepokojených vedcov. V reakcii na Putinovu minulotýždňovú hrozbu Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) uvádza, že Európa v roku 2022 je oveľa nebezpečnejším miestom na použitie jadrových zbraní ako Japonsko v roku 1945, ktoré malo menej obyvateľov a bolo relatívne izolované. V dnešnej Európe by jeden jadrový výbuch pravdepodobne zabil státisíce civilistov a zranil oveľa viac ľudí; rádioaktívny spad by mohol kontaminovať veľké oblasti vo viacerých krajinách, uviedla ICAN na svojej webovej stránke.

“Záchranné služby by neboli schopné účinne reagovať a rozsiahla panika by spôsobila masové presuny ľudí a vážne narušenie hospodárstva. Viacnásobné detonácie by boli, samozrejme, oveľa horšie,” píše ICAN.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Rusko vo februári pri nočných útokoch vypálilo na Ukrajinu 288 rakiet. Ide o najvyšší počet od začiatku roka 2023. Terčom bola najmä ukrajinská energetická infraštruktúra. Vyplýva to z analýzy agentúry AFP.

Ruské sily v januári vypálili na Ukrajinu 135 striel. Minulý mesiac Moskva zaútočila aj 5 059 dronmi dlhého doletu, čo je približne o 13 percent viac ako v januári.

Kyjev v rámci odvety pravidelne útočí bezpilotnými lietadlami na ruské ropné sklady a rafinérie. Cieľom je obmedziť jeden z hlavných zdrojov financovania ruskej vojny proti Ukrajine.

Keď Ukrajinu zasiahla najtvrdšia zima za ostatné roky, výpadky kúrenia a elektriny po ruských útokoch nechali státisíce ľudí v chlade a tme. Krajina čelí najvážnejšej energetickej kríze od začiatku ruskej invázie. Podľa Kyjeva a jeho spojencov je cieľom útokov na energetickú infraštruktúru oslabiť ukrajinské civilné obyvateľst