Plukovník István Juhász slúžil viac ako 36 rokov v maďarskej armáde, vrátane niekoľkých misií v Iraku a Afganistane, ktoré zavŕšil prácou na čele misie svojej krajiny v centre NATO pre vývoj vojenských prostriedkov v USA.

Keď teda premiér Viktor Orbán začal čistku v najvyššom velení, Juhász mal dôvod myslieť si, že bude ušetrený. On a stovky ďalších sa mýlili. V marci budú bez práce.

“Všetko sa skončilo,” povedal na konci videa, v ktorom na svojej facebookovej stránke spomína na svoje desaťročia v armáde. “Stal som sa príliš starým.”

Zákon prijatý Orbánovou vládou, ktorý umožňuje ministrovi obrany prepustiť každého, kto má viac ako 45 rokov, vyvolal medzi spojencami NATO nevôľu, pretože potenciálne decimuje generáciu, ktorá väčšinu svojej kariéry strávila vo vojenskej aliancii.

Juhász, podobne ako ďalší dotknutí vojenskí predstavitelia, ktorých oslovil denník Financial Times, nechcel o rozhodnutí vlády diskutovať. Podľa vojenských zasvätencov však boli radoví vojaci ohromení rýchlosťou a bezohľadnosťou procesu, aj keď uznávajú, že reforma nafúknutých vyšších hodností bola oneskorená.

Podľa sčítania Národnej univerzity verejnej služby z roku 2017 tvorili dôstojníci 23 % z celkového počtu približne 24 000 vojakov. Pre porovnanie, podľa Kongresovej výskumnej služby tvoria dôstojníci v amerických ozbrojených silách približne 18 percent.

Opoziční politici tento krok odsúdili ako politicky motivovaný a tvrdili, že Orbán sa snaží obsadiť svoje vyššie hodnosti lojálnymi ľuďmi, ktorí zdieľajú jeho proruské názory.

Maďarská opozičná poslankyňa Ágnes Vadaiová, bývalá nižšia ministerka obrany, uviedla, že tento krok “destabilizuje morálku armády”, pričom poznamenala, že mnohí z prepustených dôstojníkov “sa naučili pracovať v rámci NATO”. “Ich konexie často pomáhali vyvažovať zlú chuť, ktorú zanechala Orbánova politika v NATO a vo vojenskom zriadení EÚ,” povedala. “Ich odchod je obrovskou komplikáciou.”

Petr Pavel, bývalý generál NATO, ktorý bol cez víkend zvolený za nového českého prezidenta, označil čistku v armáde za “pokračovanie” Orbánovho “obmedzovania všetkých, ktorí mali iný názor”.

Maďarsko pod Orbánovým vedením odmietlo poslať Ukrajine vojenskú pomoc, kritizovalo a zmierňovalo západné sankcie voči Rusku a dokonca sa stalo rukojemníkom finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu, keď sa výmenou snažilo získať vlastné finančné prostriedky z Bruselu.

Zatiaľ čo vláda často vystupovala s tirádami proti “Bruselu” a verejne odporovala politike NATO v oblasti sankcií a potreby poraziť Rusko na bojisku, armáda krajiny potichu vykonávala svoju prácu v rámci aliancie a získala si rešpekt za vedenie mierových snáh v Bosne a účasť na nasadení vo svete.

“Je to vážne, nie hlúpe,” povedal o Orbánovej čistke jeden z vysokých vojenských predstaviteľov štátu NATO. “Pre NATO je však zložité, že nemôžeme chodiť a hovoriť vládam, koho si môžu a nemôžu vybrať za generálov.”

NATO sa k maďarskému kroku odmietlo vyjadriť.

V minulosti však predstavitelia NATO bežne obhajovali záväzok krajiny voči aliancii bez ohľadu na Orbánovu politickú rétoriku, pričom zdôrazňovali, že zástupcovia Budapešti vo vojenskej aliancii sa len zriedkavo vyjadrujú k spochybňovaniu jej proukrajinských a protiruských cieľov.

Maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky poprel politické motívy a uviedol, že vláda nemá žiadne “skryté plány”, a pre agentúru Bloomberg povedal, že chce “zaviesť meritokraciu a konkurenciu v obranných silách”.

Minister vysvetlil, že redukcia je zameraná na najvyššie hodnosti, ale vláda chce ešte posilniť nižšie hodnosti, ktoré majú v súčasnosti problém dosiahnuť aj zákonom stanovený personálny limit 37 000 osôb.

Péter Wagner, expert na obrannú politiku z Inštitútu pre zahraničné veci a obchod, vládneho think-tanku so sídlom v Budapešti, povedal, že aj keby chcel Orbán vyčistiť pronatovských dôstojníkov v prospech proruských, neuspel by, pretože mladšia generácia je rovnako atlantistická ako tá prepustená.

“Dekapitácia sa dotkla predovšetkým strategickej, byrokratickej úrovne,” povedal Wagner. “Armáda bude mať z tohto znižovania stavov prospech.”

Poznamenal, že Maďarsko tento rok prvýkrát od vstupu do NATO v roku 1999 splní aliančný cieľ výdavkov na obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu. Tretina tohto rozpočtu je zameraná na modernizáciu ozbrojených síl krajiny.

Podľa armádneho generála vo výslužbe Józsefa Forgóa však vládna redukcia najvyššieho velenia len málo prispieva k odstráneniu systémových problémov armády.

“Kto bude obsluhovať techniku bez personálu? Náš dodávateľský reťazec ľudí sa každých približne 15 rokov zrúti,” poznamenal. “To sa deje aj teraz.”