Bratislava 2. septembra 2020 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

Prezident Trump obvinil Čínu z manipulovania s menou, no väčšina ľudí nevie, čo to znamená. Je to veľmi vážna menová kríza, ktorá zasiahne všetkých naokolo, hovorí  Zach DeGregorio, finančný riaditeľ spoločnosti Spaceport America a autor viacerých odborných publikácií. Odpovedá na otázky, ktoré mnohých ľudí ani nenapadlo si položiť a pre mnohých to bude zároveň prekvapivý stret s realitou

V súčasnosti prebieha veľká diskusia o problémoch v USA. Ľudia sa sťažujú, ako sa vláda vysporadúva s nepokojmi, pandémiou, s krokmi FEDu.. Sú to vážne problémy, ale ak sa pozriete na finančné trhy čo sa dialo z globálnej perspektívy, americké problémy nie sú najväčšia hrozba, ktorej čelí globálna ekonomika. Je to aj preto, že americká ekonomika je absolútne transparentná a vláda poskytuje všetky dáta. Takže o všetkom sa vie,  preberá sa to v debatách. Americké problémy sú riešiteľné. Máme všetky informácie o nich a vieme urobiť tvrdé rozhodnutia, ktoré problém vyriešia. Vo svete je však iný problém, ktorý podľa môjho názoru, bude oveľa ťažšie riešiteľný, ak vôbec. Hovorím o čínskej menovej kríze. Je to niečo, o čom málokto hovorí a mnohí o tom ani netušia.

Mena sa obchoduje na trhu. Ak máte normálnu menu ako dolár, libra, euro, ich hodnota sa konštantne mení podľa produktivity týchto krajín a dopytu po ich mene. V Číne hodnotu meny určuje vláda. To znamená, že hodnota sa nezakladá na tom, koľko chce trh za ňu zaplatiť, ale na tom, koľko čínska vláda chce, aby stála.

Čína umelo podhodnocuje svoju menu, čo jej dáva výhodu byť konkurencieschopnejšou, ako manufaktúrnym centrom. Ak je čínska mena lacnejšia ako euro, lacnejšie sa vyrobí niečo v Číne, ako v Európe. Ak teda Čína manipuluje so svojou menou, má to dopad na celý svet.

Čínska vláda míňa peniaze neefektívne, pretože robia rozhodnutia založené na rozhodnutí vlády miesto trhu. Možno ste už počuli o mestách duchov, ktoré vyrástli v Číne, v ktorých nikto nebýva, alebo čínskych bankách, plných zlých pôžičiek. Odpoveďou vlády na tieto problémy bolo, že uvoľnila účtovne štandardy, takže žiadna banka nehlási zlé pôžičky, no oni tu stále sú. Rovnako štátne developerské projekty, pre ktoré nie sú zákazníci. Hovoríme asi o päťdesiatke miest a celkovo 64 miliónoch nehnuteľností.

Ako dlho teda môže Čína robiť neefektívne rozhodnutia bez toho, aby sa to prejavilo na ekonomike? Toto beží už dlhší čas. Čína bola obvinená z manipulácie meny už v roku 1992 a takto to už ťahá 30 rokov. Trump obvinil Čínu z manipulovania meny v roku 2019. V januári 2020 obvinenie stiahol potom, čo Čína už nemala na výber a musela podpísať prvú fázu obchodnej dohody, v ktorej sa zaviazala ukončiť manipulovanie svojej meny. O pár mesiacov sa dohoda rozpadla, potom, čo sa z Číny rozšíril koronavírus do celého sveta.

Ak Čína manipulovala so svojou menou 30 rokov a nič sa nestalo, prečo by to mal byť problém teraz? Čína ignorovala zákony trhu silou, pretože čínska vláda má totálnu kontrolu nad ekonomikou, takže ak sa nejaké problémy vyskytnú, vedia cez ne prejsť. Otázka by skôr mala znieť, či môže  Čína vzdorovať trhovým silám 30 rokov bez akýchkoľvek ekonomických následkov? Moja odpoveď je, že ekonomika nakoniec vždy zvíťazí. Môžete ignorovať trhovú ekonomiku do istého bodu, no potom budete musieť zaplatiť. Pre Čínu ten čas práve prišiel.

Ako menová manipulácia funguje? Čínska ekonomika je založená na manufaktúre. USA kúpia tovar, ktorý je vyrobený v Číne. Do Číny pritečú doláre za tovar. Čínska centrálna banka dostane množstvo dolárov, kým v rovnakom čase vytlačí veľké množstvo čínskej meny. Čína zámerne spustí infláciu svojej meny, aby ostala lacná a atraktívna pre výrobu.

Čo by sa malo udiať je, že mena by mala byť ohodnotená dopytom ktorý je poháňaný produktivitou krajiny. No v prípade Číny, ak by nechala hodnotu svojej meny určiť trhom, manufaktúrny biznis by rýchlo vyschol a spôsobil masívnu nezamestnanosť v celej krajine.

Často sa spomína, že čínska centrálna banka vlastní americký dlh vo výške tri bilióny dolárov a vyjadrujú sa hypotézy, že Čína hodí všetky dlhopisy na trh naraz, čím spôsobí masívnu devalváciu doláru a poškodí americkú ekonomiku. Čína to však nemôže urobiť, pretože by to viac poškodilo ju, ako Ameriku. Ak by Čína zaplavila trh s americkými dolármi, odzrkadlilo by sa to na kurze jej meny, ktorej hodnota je umelo nízka po dekádach inflácie. Čína by následne čelila masívnej nezamestnanosti a sociálnym nepokojom.

Na rozdiel od Číny má Amerika v rukách všetky karty. Amerika ma množstvo ďalších krajín, kde môže presunúť svoju výrobu. Za posledný mesiac ohlásili stiahnutie výroby z Číny Samsung, Apple, Hasbro, Nintendo, Go pro. Import z Taiwanu, Vietnamu a Mexika rastie. Otázka teda znie, čo sa stane, ak sa tok dolárov z USA do Číny zastaví.

Aby sme to lepšie pochopili, existuje jedna účtovná podvodná metóda, nazývaná lapping. Všetky účtovné podvody vychádzajú zo zaznamenávania výnosov. To znamená, že niekto ukradne peniaze ktoré prišli a zakryje ich peniazmi, ktoré prídu od ďalšieho zákazníka nasledujúci mesiac. Ak spoločnosť rastie, môžete ukradnúť trochu viac každý mesiac, pretože vám príde ďalší mesiac o niečo viac, aby ste to zakryli. Ak manipulujete svoje finančné dáta, môžete to zakrývať do nekonečna, pokiaľ váš biznis neustále rastie a chýbajúce peniaze zakrývate budúcimi peniazmi. No ak vás zasiahne mesiac, keď sa výnos nedostaví, nebudete mať peniaze na zakrytie a podvod sa prevalí, pretože neviete zaplatiť.

To čo sa deje v Číne je esenciálny lapping až na to, že sa deje v rozsahu celej krajiny. Čína má za sebou masívny rast za 30 rokov, kde umelo manipulovala so svojou menou, čo sa mohlo diať, lebo všetky ekonomické diery, mohli byť zakryté budúcimi peniazmi, pretože ich ekonomika neustále rástla. No ak prestanú prichádzať peniaze, nebudete mať čím zakrývať chýbajúce fondy a všetky problémy sa prevalia. A keď sa podvod skončí, rezultuje do veľmi tvrdého pádu.

Čína nemala problém za posledných 30 rokov, tak prečo by to mal byť problém teraz? Pretože čínsky rast sa zastavil. V roku 2020 s dvojciferného čísla na nulu. Export do USA klesol a prílev dolárov sa zastavil. To je znak, že Čína je v problémoch a nebude schopná držať krok s ďalším manipulovaním svojej meny ako predtým, keď rast umožňoval Číne túto manipuláciu.

Vždy treba byť opatrný, ohľadom HDP dát z Číny. Finančná komunita neodporúča veriť finančným dátam z Číny. Čo sa týka obchodnej etiky, pre Čínu je základom udržanie moci, nie poskytovanie pravdivých dát. Avšak aj manipulované čínske dáta ukazujú, veľmi zlé vyhliadky pre Čínu. Veľa ľudí nerozumie a myslia si, že účtovníctvo je rovnaké všade na svete, ale nie je. Rozdiel je práve v tej etike. Americká komisia pre cenné papiere musela len v roku 2017 vyradiť viac ako 200 čínskych spoločností ako podvodné. Celkovo doteraz investorov okradli o 500 miliárd dolárov.

Pred pár mesiacmi, čínska spoločnosť – reťazec Luck and Coffee, bola vyradená z burzy, keď sa prevalilo, že sfalšovali 310 miliónoví obrat a to je len špička ľadovca. Mnoho investorov stratilo množstvo peňazí investovaním do čínskych spoločností u ktorých sa ukázalo, že ich účtovné dáta sú falošné. Tento spôsob podnikania čínskych spoločností neprekvapuje, keď samotná čínska vláda podvádza s menou. Takže z tohto pohľadu, čo je zlé na tom „trochu“ upraviť účtovné dáta? A to je čínsky prístup k etike. Pre čínsku vládu je najdôležitejšie udržanie moci a tomu podmieňuje aj zverejnené údaje o ekonomike. Čo je hlavný rozdiel medzi americkým voľným trhom a čínskou komunistickou riadenou ekonomikou.

Čo sa teda stane, ak čínska mena skolabuje? Niečo podobné sa už stalo v Rusku v roku 1998 a poškodilo to značne americkú ekonomiku. Ruská centrálna banka robila ten istý typ manipulácie s menou ako Čína. No čínsky kolaps bude mať nepomerne väčší dosah na ekonomiky celého sveta. Podľa denného obratu, je čínska mena ôsmou najobchodovanejšou.

Ak je pre čínsku vládu v poriadku manipulovať s finančnými dátami, potom pre udržanie sa pri moci a oddialeniu kolapsu urobia niečo ešte väčšie,- pokúsia sa zobrať peniaze inde. Čína uprostred menovej krízy má dve možnosti. Podniknúť inváziu do nejakej krajiny a zobrať jej imanie, alebo zbavovať majetku ľudí vo svojej krajine. Čína robí už obe. Prevzala kontrolu nad Hongkongom, hoci do roku 2047 platí zmluva jedna krajina dva systémy. Vyvoláva konflikt na indickej hranici, kde napadla a zabila 30 indických vojakov. Nárokuje si teritoriálne vody všetkých krajín Juhočínskeho mora, nárokuje si aj 45% územia Tadžikistanu, otvorene hovorí o anexii Taiwanu. Doma si našla minoritu Ujghurov, ktorých milión je internovaných v „prevýchovných táboroch“ a oznámila zámer zrušiť fyzické peniaze a nahradiť ich digitálnou menou.

Čínske kroky mi hovoria, že Čína prekročila bod, z ktorého už niet návratu. Budovali to 30 rokov a teraz sa snažia stabilizovať príjem a sú pripravení zabrať majetky v krajine aj mimo nej. Všetky rezultáty z toho plynúce sú katastrofálne. Zasiahne to celý svet a málo kto o tom tuší.

Ivan Blaho