1. októbra 2019 sa v Pekingu konala najväčšia vojenská prehliadka, ktorá sa venovala 70. výročiu vzniku Čínskej ľudovej republiky. Prehliadky na námestí Nebeského pokoja sa zúčastnilo 15 tisíc vojakov, 580 jednotiek techniky, 160 lietadiel a vrtuľníkov.

Skutočnou vojensko–technickou senzáciou však bola ukážka niekoľkých najnovších systémov raketových zbraní. Najväčšiu pozornosť odborníkov upútal nadzvukové bezpilotné prieskumné lietadlo WZ–8 a raketové systémy s hypersonickou hlavicou DF–17, nadzvukovou raketovou strelou DF–100 a medzikontinentálnou raketou DF–41. Tieto systémy predtým nikde nepredviedli.

Bezpilotné prieskumné lietadlo WZ–8 nemá vo svete obdobu

Prakticky neexistujú žiadne spoľahlivé informácie o prvom predvedení najnovšieho prieskumného dronu WZ-8 na verejnosti. Môžeme vyvodiť iba niektoré závery o jeho možnostiach na základe vzhľadu, veľkosti a vzácnych dát z internetu.

Prístroj je vyrobený podľa aerodynamickej schémy tailless aircraft. Je veľmi neobvyklé, že súdiac podľa vzhľadu, podobne ako sovietske rakety s plochou dráhou letu z rokov 1960-1970, je stroj vybavený dvojkomorovým kvapalinovým raketovým motorom.

Treba tiež uviesť, že tento stroj neštartuje z pozemného zariadenia, ale z lietadlového nosiča, o čom svedčia prvky systému odpruženia na hornej časti trupu lietadla. Možno predpokladať vysokú nadzvukovú rýchlosť prístroja – pravdepodobne nie menej ako 2-3 Ma. Pravdepodobná výška letu WZ-8 môže byť 20 000 metrov alebo viac a dosah vzhľadom k rozmerom a možnej zásobe paliva môže byť až 800 km.

Je úplne pravdepodobné, že prístroj je v duálnom režime: bude vykonávať úsporný nízkorýchlostný let mimo nepriateľské územie a vysokorýchlostný let počas prieskumu cieľov v protivzdušnej obrannej zóne nepriateľa. Vďaka vysokej aerodynamickej kvalite stroja tak môže byť zaistený ešte väčší dosah letu. Okrem toho je nutné brať do úvahy dosah letu nosného lietadla.

Je potrebné poznamenať, že v moderných ozbrojených silách popredných svetových vojenských mocností také zariadenia nie sú v prevádzke. Zničenie takéhoto prístroja modernými systémami protivzdušnej obrany bude zložitá, ale riešiteľná úloha.

Ak však brániaca sa strana nemá moderný systém protivzdušnej obrany, potom s veľkou pravdepodobnosťou zostanú lety takých prieskumných dronov úplne nepotrestané.

Nadzvuková raketa s plochou dráhou letu DF–100 je prelomovým úspechom čínskych vedcov

Informácie, týkajúce sa schopnosti týchto rakiet a ich vzhľadu doteraz neboli k dispozícii v tlači ani v iných verejných zdrojoch, ale je to pravdepodobne bojový systém, ktorý je už určite podrobovaný vojenským skúškam, pretože ho predstavili na prehliadke v dostatočnom množstve – diváci videli 16 nosných rakiet . Súdiac podľa zeleného maskovania nosných rakiet patrí pozemným vojskám alebo pozemným strategickým silám Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA). Rozmery kontajnerov svedčia o tom, že dosah takýchto rakiet môže byť až 500 km alebo i viac.

Moderné nadzvukové riadené strely (napríklad ruský Onyx) sú extrémne ťažké ciele pre akýkoľvek moderný systém protivzdušnej obrany, pretože sa môžu pohybovať veľmi vysokými rýchlosťami v nízkych výškach, a preto je ťažké ich odhaliť pomocou radarov a protilietadlové systémy majú len veľmi málo času k ich zničeniu. Okrem toho môže takáto raketa vykonávať manévre, vyhnúť sa protileteckými raketám a rušiť ich navádzanie.

Nový čínsky raketový systém je pravdepodobne z hľadiska svojich schopností blízky ruskému komplexu Bastion sa supersonickým raketám Onyx a pravdepodobne rovnako ako ruský komplex dokáže zasiahnuť pozemné aj povrchové radiokontrastné ciele. Objavenie takéhoto zbraňového systému svedčí o významných úspechoch čínskej vedy a techniky vo vývoji nadzvukových lietadiel.

Hypersonický raketový systém DF–17: Čína predbehla Rusko a Spojené štáty?

To je zrejme najväčšia senzácia spomínanej prehliadky. Prvýkrát predstavili najnovší čínsky raketový systém stredného doletu s hypersonickou kĺzavou bojovou fázou na mobilných nosičoch a hneď v počte 16 jednotiek. Minimálne to svedčí o tom, že Čína sa už posunula od experimentálnych prác v oblasti vytvárania hypersonických raketových systémov k ich nasadeniu v bojových jednotkách.

Navyše nám tu ukázali systém stredného dosahu (dosah je podľa odhadov od 1800 do 2500 km), ktorého výrobu donedávna v Rusku aj v Spojených štátoch zakázali. Vyzerá to, že Čína značne predbehla svojich dvoch strategických partnerov.

Schopnosti moderného raketového systému tohto druhu ešte nie sú celkom jasné, ale možno s istotou povedať, že taká bojová jednotka v konečnej fáze letu bude extrémne ťažkým cieľom pre akýkoľvek moderný systém protiraketovej obrany.

Jeho silnými stránkami bude totiž vysoká hypersonická rýchlosť letu (viac ako 5 Ma), relatívne nízka výška aerobalistickej trajektórie a v dôsledku toho neskoršia detekcia a minimálny čas na reakciu obranných systémov. Je tiež pravdepodobné, že takáto bojová jednotka bude mať schopnosť vykonávať protiraketové manévre, čo ešte viac skomplikuje prácu protiraketovej obrany.

Vzhľadom k vysokej presnosti moderných raketových systémov sa bude takýto systém používať v prípade obzvlášť dôležitých cieľov na zabezpečenie úspechu bojovej operácie: radarov a systémov protivzdušnej obrany, štábov a veľkých lodí (samozrejme vrátane lietadlových lodí).

Medzikontinentálna raketa DF–41: takmer ako ruský Jars

O existencii novej veľkej mobilnej medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM) v Číne sa vie už niekoľko rokov. Čas od času sa v čínskych vojenských blogoch objavovali náhodné fotografie odpaľovacieho zariadenia tejto rakety a niektoré dáta týkajúce sa vlastností novej ICBM.

A konečne na prehliadke predviedli DF–41 a myslím, že presnejšie údaje o jej schopnostiach zverejnia v nasledujúcich dňoch.

Podľa predbežného znaleckého posudku je DF-41 moderný mobilný ICBM na pevné palivo s rozmermi blízkymi raketám ruského komplexu Jars.

Myslím si, že vzhľadom k neskoršiemu začatiu práce na čínskom komplexe a veľké schopnosti Číny absorbovať všetky technologické úspechy popredných svetových mocností môže byť DF-41 jednou z najdokonalejších ICBM na svete.

Predpokladá sa, že ICBM nesie 6 až 10 bojových blokov individuálneho navádzania na vzdialenosť 12 až 15 tisíc kilometrov, a môže teda zasiahnuť ciele ako v celej Eurázii, tak i za oceánom

Môžeme tiež konštatovať zjavné úspechy čínskych výrobcov rakiet pri vytváraní raketových systémov na najmodernejšej úrovni: všetko, čo sme predtým videli len v ruských mobilných raketových komplexoch s ICBM, je teraz realizované tiež v čínskom komplexe DF-41.

Nie je prekvapujúce, že tento raketový systém je už vo výzbroji ČĽOA a pravdepodobne sa v priebehu času stane hlavným medzikontinentálnym raketovým systémom strategických síl Číny.

Dmitrij Korněv