Môj profil 
Predplatné
Ako informuje South China Mornig Post, vývoj novej, prvej domácej, lietadlovej lode zatiaľ len pod prechodným označením Šan-Tung (alebo Typ 001A) začal v roku 2013 a výstavba koncom roku 2015. Hlavný trup a jej pohonná časť už je dokončená. Dĺžku má 315 metrov, šírku 75 metrov a rýchlosť 31 uzlov.
Očakáva sa, že bude oficiálne uvedená do prevádzky pred rokom 2020, po absolvovaní testov plavby na mori, testov kotvenia, ladenia jej elektronických systémov a po úplnom zavedení jej funkčnosti aj po leteckej stránke. Na palube by mohlo byť potom umiestnených až 36 ťažkých stíhačiek J-15, čo je čínska verzia ruských Su-33.
Rovnako ako 60 000-tonový Liaoning, čo je vlastne modernizovaný Varjag, aj táto nová je založená na sovietskom dizajne triedy Kuznecov, so štartovacou rampou v štýle lyžiarskeho mostíka a s konvenčnými ropou poháňanými parnými turbínami, čo obmedzuje nosnosť užitočných nákladov (lietadiel), tiež rýchlosť a čas, ktorý môže stráviť na mori v porovnaní s americkými jadrovými dopravcami.
Predpokladá sa, že Čína plánuje vybudovať aspoň ďalšie dve až štyri lietadlové lode, pričom jedna z nich typu 002 sa údajne buduje v lodenici mimo Šanghaja. Očakáva sa, že ich veľkosť sa bude blížiť 100 000-tonovým lodiam typu Nimitz, ktoré sú vybavené jadrovými strojmi, plochými letovými palubami a katapultami umožňujúcimi lietadlám niesť viac bômb a paliva.
Lietadlové lode budú na ďalekých plavbách sprevádzať najmä torpédoborce s raketami s plochou dráhou letu typu 052D a fregaty typu 054A s protilodnými zbraňami. Čína totiž vytvorila dosť kvalitnú lietadlovú útočnú skupinu podľa amerického vzoru”.
“[Nová loď] bude pravdepodobne považovaná za ďalší dôkaz čínskej túžby stať sa najsilnejšou a najvplyvnejšou krajinou v regióne,” uviedol Michael Chase, expert na čínsku armádu v americkom thinktanku Rand Corporation, čo by podľa neho bolo obzvlášť znepokojujúce pre indických bezpečnostných analytikov, ktorí sa už obávajú ambícií Pekingu v Indickom oceáne.
Ian Easton, výskumný pracovník na projekte Project 2049 v Arlingtone vo Virgínii, dodáva, že popri Indii majú obavy aj Japonsko a Taiwan, ktoré by pravdepodobne mohli zareagovať budovaním ďalších ponoriek a protileteckých rakiet.
Podľa prognóz Centra pre námorné analýzy so sídlom vo Washingtone DC, čínske námorníctvo do roku 2020 bude mať od 265 do 273 vojnových lodí, ponoriek a logistických plavidiel. Pre porovnanie, americké námorníctvo má v súčasnosti 275 rozmiestniteľných bojových lodí, z toho 10 lietadlových lodí, 62 torpédoborcov oproti čínskym 32, a 75 ponoriek oproti čínskym 68 a personál v počte 323 000 oproti čínskemu 235 000.
.JPG)
.jpg)
