Ta-lien 28. apríla 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Li Gang/Xinhua via AP)
50 000-tonovú loď v stredu ráno slávnostne vliekli z lodenice v severnom prístavnom meste Ta-lien, kde pred uvedením do prevádzky v roku 2012 prešla rozsiahlou rekonštrukciou aj doteraz jediná používaná lietadlová loď Liaoning sovietskeho typu, informovalo čínske ministerstvo národnej obrany
Ako informuje South China Mornig Post, vývoj novej, prvej domácej, lietadlovej lode zatiaľ len pod prechodným označením Šan-Tung (alebo Typ 001A) začal v roku 2013 a výstavba koncom roku 2015. Hlavný trup a jej pohonná časť už je dokončená. Dĺžku má 315 metrov, šírku 75 metrov a rýchlosť 31 uzlov.
Očakáva sa, že bude oficiálne uvedená do prevádzky pred rokom 2020, po absolvovaní testov plavby na mori, testov kotvenia, ladenia jej elektronických systémov a po úplnom zavedení jej funkčnosti aj po leteckej stránke. Na palube by mohlo byť potom umiestnených až 36 ťažkých stíhačiek J-15, čo je čínska verzia ruských Su-33.
Rovnako ako 60 000-tonový Liaoning, čo je vlastne modernizovaný Varjag, aj táto nová je založená na sovietskom dizajne triedy Kuznecov, so štartovacou rampou v štýle lyžiarskeho mostíka a s konvenčnými ropou poháňanými parnými turbínami, čo obmedzuje nosnosť užitočných nákladov (lietadiel), tiež rýchlosť a čas, ktorý môže stráviť na mori v porovnaní s americkými jadrovými dopravcami.
Predpokladá sa, že Čína plánuje vybudovať aspoň ďalšie dve až štyri lietadlové lode, pričom jedna z nich typu 002 sa údajne buduje v lodenici mimo Šanghaja. Očakáva sa, že ich veľkosť sa bude blížiť 100 000-tonovým lodiam typu Nimitz, ktoré sú vybavené jadrovými strojmi, plochými letovými palubami a katapultami umožňujúcimi lietadlám niesť viac bômb a paliva.
Lietadlové lode budú na ďalekých plavbách sprevádzať najmä torpédoborce s raketami s plochou dráhou letu typu 052D a fregaty typu 054A s protilodnými zbraňami. Čína totiž vytvorila dosť kvalitnú lietadlovú útočnú skupinu podľa amerického vzoru”.
“[Nová loď] bude pravdepodobne považovaná za ďalší dôkaz čínskej túžby stať sa najsilnejšou a najvplyvnejšou krajinou v regióne,” uviedol Michael Chase, expert na čínsku armádu v americkom thinktanku Rand Corporation, čo by podľa neho bolo obzvlášť znepokojujúce pre indických bezpečnostných analytikov, ktorí sa už obávajú ambícií Pekingu v Indickom oceáne.
Ian Easton, výskumný pracovník na projekte Project 2049 v Arlingtone vo Virgínii, dodáva, že popri Indii majú obavy aj Japonsko a Taiwan, ktoré by pravdepodobne mohli zareagovať budovaním ďalších ponoriek a protileteckých rakiet.
Podľa prognóz Centra pre námorné analýzy so sídlom vo Washingtone DC, čínske námorníctvo do roku 2020 bude mať od 265 do 273 vojnových lodí, ponoriek a logistických plavidiel. Pre porovnanie, americké námorníctvo má v súčasnosti 275 rozmiestniteľných bojových lodí, z toho 10 lietadlových lodí, 62 torpédoborcov oproti čínskym 32, a 75 ponoriek oproti čínskym 68 a personál v počte 323 000 oproti čínskemu 235 000.
20.7°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
19.2°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
