Zmena lídra

Podľa informácií Čínskeho štatistického úradu sa v októbri zvýšilo spracovanie ropy o dva a pol percenta a stanovilo historický rekord – 14,09 milióna barelov denne. V USA sa v septembri spracovalo “iba” 13,5 milióna.

A Číňania sa s týmto nechcú uspokojiť. Koncom budúceho roka začnú fungovať dve nové rafinérie, uvádza sa v novembrovej správe Medzinárodnej energetickej agentúry. Očakávali, že k tomu dôjde najskôr v roku 2023.

Stavajú ďalšie štyri závody s celkovou kapacitou 1,2 milióna barelov denne. Toľko ropy spracováva napríklad Veľká Británia.

Už po niekoľko desaťročí sa Čína snaží uspokojiť rastúci dopyt po benzíne a dieselovom palive. Jej úsilie nebolo márne.

“Od roku 2000 táto krajina zvýšila produkciu ropných výrobkov trojnásobne. Do roku 2025 dosiahne objem spracovania ropy 20 miliónov barelov denne,” podotýka Mark Gojchman, hlavný ekonóm informačnej a analytickej agentúry Teletrade.

USA stratí vedenie, ktoré držali od 19. storočia, už v roku 2021, odhaduje zdroj z agentúry.

Američania znižujú spracovanie ropy kvôli nízkej marginalite, ktorá klesla s poklesom cien ropy. V končiacom roku ropa neraz obnovila minimá. Napríklad 18. marca značka Brent zlacnela o 15 percent a po prvýkrát od roku 2003 sa predávala za 24,52 dolárov za barel.

Znížil sa tiež svetový dopyt po palive. Preto pokleslo spracovanie ropy na rekordných 1,7 milióna barelov. Pričom leví podiel pripadá práve na americké rafinérie. “Jedny závody sa zatvárajú a iné vyžadujú investície do modernizácie a obnovenie po uragánoch, ktoré sa ročne preháňajú po pobreží Mexického zálivu, kde sa nachádza veľká časť amerických rafinérií,” upresňuje Mark Gojchman.

Zelená energetika: kto vyhrá a kto prehrá

Ďalšou príčinou úspechov Číny je efektívny boj s koronavírusom, myslí si hlavný analytik Alor Broker Alexej Antonov. Ekonomika ČĽR sa obnovuje a preukazuje stabilitu, v Európe a USA pokračuje pokles.

Nie náhodou sú Číňania lídrami nielen v spracovaní ropy, ale aj v hutníctve. “Čína, ktorá je faktickým centrom spotreby primárnych zdrojov, rozvíja teraz spracujúci priemysel vyšších stupňov spracovania,” hovorí Mark Gojchman.

Rovnaké tendencie zaznamenali aj v Indii a na Blízkom východe, podotýka ekonóm. Preto dochádza k zatváraniu niekoľkých zastaraných závodov západných spoločností dokonca aj v ázijskom regióne, napríklad v Singapure.

Okrem toho sa USA a Starý kontinent postupne vzdávajú uhľovodíkových surovín v prospech alternatívnych zdrojov energie. A Čína nie je obmedzená tvrdými ekologickými záväzkami.

“USA stavili na zelenú energetiku a udeľujú ČĽR úlohu špinavého pracoviska. Ekonomicky vyspelé krajiny budú financovať prechod k obnoviteľným zdrojom na úkor ostatných, a navyše ich donútia k plateniu environmentálnych daní. V administratíve Bieleho domu sa tým bude zaoberať autoritatívny politik John Kerry, ktorý sa stane osobitným zástupcom pre otázky klímy pri novom prezidentovi,” podotkol Anton Grinstein, expert investičnej spoločnosti Hamilton.

Pre Rusko, ktoré je závislé na rope, hrozí “zelený scenár” rastúcimi útratami spoločností a znížením rozpočtových príjmov. “Pre zachovanie surovinovej štruktúry domácej ekonomiky bude výhodnejšie, aby si USA zachovávali vedúcu pozíciu v spracovaní ropy,” usudzuje spolubesedník agentúry.

Rusko by sa malo vážne zamyslieť nad inými zdrojmi rozpočtových príjmov, aby za 15 alebo 20 rokov nahradilo klesajúce ropné príjmy, dodáva Mark Gojchman.

V najbližšej perspektíve na pozadí zvýšenia spotreby ropných výrobkov v Číne bude potrebné sa preorientovať na export surovín týmto smerom.

Pandémia: ázijský scenár

Všetko ale niekedy končí. Je veľmi pravdepodobné, že už v roku 2025 prírastok výrobných kapacít v Číne prekoná dopyt. Podľa údajov čínskej ropnej a plynovej korporácie CNPC za päť rokov bude v krajine prebytok ropných výrobkov o 1,4 milióna barelov denne.

“Teraz však v podmienkach napätých vzťahov so Spojenými štátmi si chcú čínski naftári vynahradiť obmedzenia zahraničného obchodu. A zvýšiť tým prestíž svojho štátu,” usudzuje Alexej Antonov.

A preto, keď extrapoluje terajšie tendencie na tri až päť rokov do budúcnosti, môžeme očakávať výmenu lídra nielen v spracovaní ropy, ale aj v hlavnom ekonomickom ukazovateli – HDP.

“Pred pandémiou chýbalo Číne iba päť rokov, aby predbehla americkú ekonomiku. A teraz vďaka efektívnejšiemu boju proti koronavírusu môžu Číňania vyraziť dopredu skôr,” usudzuje Anton Grinstein.

Iná otázka je, či sú USA pripravené ustúpiť. Americký establishment sa pokúšal vyriešiť tento problém ekonomicky a diplomaticky, podotýka analytik. Nevyšlo mu to. A teraz prezidenta biznismena vystrieda prezident politik.

Okrem toho prudký rast dopytu po ropných produktoch v ČĽR je spojený so zlepšením epidemiologickej situácie. Druhá vlna však nie je vylúčená ani v Ázii. Rast chorobnosti už bol zaznamenaný v Indonézii, Japonsku a Južnej Kórei. Môže to kardinálne zmeniť pomer síl medzi USA a Čínou.