Čchung-čching 19. februára 2019 (HSP/Foto: TASR/AP- Julian Stratenschulte/dpa via AP)
Čínski vedci predstavili svoj ďalší odvážny plán. Je ním vybudovanie solárnej stanice, ktorá by sa nachádzala vo vesmíre, presnejšie na obežnej dráhe, kde by zachycovala slnečné lúče nepretržite 24 hodín denne a 7 dní v týždni
Podľa portálu Oil Price, Čína už začala stavať prvú experimentálnu vesmírnu elektráreň v meste Čchung-čching. Tá sa po dokončení vynesie na obežnú dráhu Zeme do výšky 36-tisíc kilometrov.
Odtiaľ môže poskytovať “nevyčerpateľný zdroj čistej energie pre ľudí”, ako o nej hovorí Pang Zhihao, výskumný pracovník Čínskej akadémie vesmírnej technológie, pretože takáto technológia slnečnej energie môže dodávať spoľahlivú energiu rovnajúcej sa šesťnásobku intenzity solárnych fariem, ktoré pracujú na Zemi.
Čína začne medzi rokmi 2021 a 2025 spúšťať malé solárne stanice a okolo roku 2030 aj väčšiu megawattovú stanicu. Získaná solárna energia by bola premenená na mikrovlnný alebo laserový lúč, ktorý by bol odoslaný na Zem.
Projekt má však dve hlavné prekážky, ktorými sú hmotnosť vesmírnej solárnej stanice, ktorá by bola vyššia o viac ako dvojnásobok Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, a druhým je bezpečnostný vplyv laserových alebo mikrovlnných lúčov vyslaných na Zem.
Čína nie je jedinou krajinou, ktorá skúma potenciál využitia energie Slnka vo vesmíre. Pracujú na tom vedci a inžinieri z Ruska, USA, Európy, Japonska a Indie.
Napríklad spoločnosť Caltech s projektom Space Solar Power skúmala použitie ultraľahkých skladacích 2D integrovaných prvkov a vyvinula prototyp, ktorý zhromažďuje slnečné svetlo, premení ho na elektrickú energiu a tú potom bezdrôtovo prenáša riadeným lúčom, ktorý by nebol ovplyvnený počasím.
Agentúra Sputnik dodáva, že čisté obnoviteľné zdroje energie by pomohli uspokojiť rastúce požiadavky Číny na energiu na Zemi a poskytnúť svojmu kozmickému programu dostatok energie na prieskum hlbokého vesmíru. Treba však ešte preskúmať dlhodobý vplyv takéhoto prenosu na atmosféru a ekológiu Zeme.
Okrem ekologických problémov výskumníci tiež študujú prostriedky na skutočné vyzdvihnutie 1000-tonovej elektrárne na obežnú dráhu alebo aj návrhy vrátane možnej montáže stanice vo vesmíre pomocou robotov a technológie 3D tlače.
Iba tri vesmírne vozidlá boli schopné uviesť na obežnú dráhu zariadenie s užitočným zaťažením viac ako 100 ton: americká raketa Saturn V a raketoplán, ako aj raketa Soviet Energia. Pokúša sa o to ešte Elon Musk, NASA so svojím Space Launch System, čínske rakety Long March 9 a v uplynulých rokoch aj ruský Roscosmos.