Peking 22. mája 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/Chinatopix)

V kontexte vyostrenia ekonomickej vojny medzi USA a Čínou sa aktivizovali diskusia o tom, akým spôsobom môže Peking čeliť ekonomickej moci USA, keď svetová ekonomika je stále ešte závislá na americkom dolári ako na hlavnej mene v medzinárodnom obchode. Uzavretie amerických trhov tiež môže spôsobiť čínskym spoločnostiam orientovaným na export vážne škody

Hlavné zahraničnopolitické médium ČĽR The Global Times poukazuje na „tri tromfy„, ktorých môže Peking využiť, aby aspoň vyrovnal šance v boji s Trumpovou administratívou a spôsobil americkej ekonomike citeľné škody, ktoré možno prinútia oponenta k tomu, aby dočasne zmiernil svoje ambície.

V článku profesora Čínskej ľudovej univerzity zverejnenom v denníku The Global Times sa uvádzajú nasledujúce „tromfy„:

1. embargo na dodávky kovov vzácnych zemín do USA

2. blokovanie prístupu amerických spoločností na čínsky trh

3. využitie čínskej portefeuille amerických štátnych obligácií na strhnutie trhu amerických štátnych dlhopisov.

Každý z týchto „tromfov“ treba rozobrať podrobnejšie ako z hľadiska pôsobenia na americkú ekonomiku, tak aj z hľadiska možných odvetných opatrení USA a ich celkových následkov pre svetovú ekonomiku.

Zákaz dodávok kovov vzácnych zemín do USA bude naozaj dosť bolestivou ranou pre amerických výrobcov elektroniky a celého amerického hi tech priemyslu. Pretože kovy vzácnych zemín sú kľúčovými surovinami na výrobu chytrých telefónov,rôznych čipov a iných výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú „dojnými kravami„ takých amerických spoločností, ako sú Apple a Boeing.

Agentúra Reuters, ktorú by sme ťažko usvedčili zo sympatií k oficiálnemu Pekingu, oznámila: „Spojené štáty sa znovu rozhodli nezavádzať clá na kovy vzácnych zemín a ďalšie významné minerály z Číny, zdôraznili tým svoju závislosť na Číne, pokiaľ ide o rad materiálov používaných vo všetkých výrobkoch: domácou elektronikou počínajúc a končiac vojenskou technikou.„

Nedá sa povedať, že Čína je monopolná na trhu týchto materiálov, bez čínskych dodávok však vznikne na trhu ich nedostatok s úplne predvídateľnými cenovými následky. Pričom je pravdepodobné, že niektoré nedostatkové položky nebude možné nahradiť za žiadne peniaze.

Nie je to ale také jednoduché. V prípade zavedenia podobného embarga narazí Peking na isté ťažkosti technického rázu. Ak budú sankcie zavedené len proti americkým spoločnostiam, tie budú rovnako kupovať potrebné materiály za pomoci japonských alebo európskych sprostredkovateľov, čo zníži efektivitu embarga skoro na nulu.

A ak bude zavedený totálny zákaz exportu, utrpia tým nielen americké, ale aj európske spoločnosti, čo povedie k odvetným opatreniam zo strany Európskej únie voči čínskym vývozcom do Európy, a to bude pre ČĽR veľmi bolestivé, najmä v kontexte hospodárskej vojny s USA, ktorá robí prístup na európske trhy veľmi dôležitým pre čínsku ekonomiku.

Z toho vyplýva, že embargo na dodávky kovov vzácnych zemín je síce mohutnou zbraňou, jeho využitie si ale vyžaduje vysokú presnosť a vážne diplomatické úsilie, aby bolo zabránené veľmi nepríjemným vedľajším účinkom.

Blokovanie prístupu amerických spoločností na rýchlo rastúci a veľmi rozsiahly čínsky trh je druhým tromfom, o ktorom píše The Global Times. Je potrebné ho rozobrať nie z ekonomického (aj keď sa to zdá logické), ale z politického hľadiska.

V prípade uplatnenia podobných zakazujúcich opatrení bude ich cieľ spočívať nie v tom, aby bola americkej ekonomike spôsobená akási neprijateľná škoda, ale v tom, aby všetka moc lobbystickej mašinérie amerického korporatívneho sektoru začala pracovať proti Donaldovi Trumpovi a podporovať jeho odporcov.

Podľa odhadov S&P Dow Jones Indices pripadá na Áziu celkom len 14 percent objemu predaja veľkých amerických spoločností z indexu S&P 500. Za predpokladu, že na Čínu pripadá väčšia časť tohto objemu, nebude ani úplné zatvorenie čínskych trhov žiadnou katastrofou.

Existuje však niekoľko dôležitých nuáns. Po prvé Čína je pre mnohé americké spoločnosti jediným (a posledným) bodom rastu predajov. Teda, keď bude Čína zatvorená, nebudú môcť ukazovať rast na diagramoch pre prezentácie.

Po druhé Čína zohráva kľúčovú úlohu v mnohých výrobných reťaziach, ktoré končia predajom v USA a na iných trhoch. Teda strata prístupu k čínskej výrobe bude veľmi tvrdou ranou zasadenú konkurencieschopnosti amerických spoločností na svetovom (a dokonca aj na americkom) trhu. Najmä v prípade, keď bude prístup k čínskym výrobným kapacitám úplne zachovaný pre ich európskych a japonských konkurentov.

V týchto podmienkach budú ohrozené zisky amerických korporácií a perspektívy amerického trhu cenných papierov (ktorý je veľmi dôležitým politickým barometrom kvôli tomu, že úspory mnohých Američanov boli investované práve do akcií). Tieto problémy sa možno pokúsiť urovnať prenesením výroby do iných ázijských krajín s lacnou pracovnou silou a výhodnými podmienkami, to sa ale nedá urobiť rýchlo, a bude to riskantné, pretože Trump vedie obchodné vojny proti všetkým, EÚ počínajúc a končiac tak lojálnymi krajinami voči USA, ako je Japonsko alebo India.

V týchto podmienkach budú mať americké spoločnosti veľký záujem o to, aby nebol Trump zvolený na druhé funkčné obdobie, a lobbystické a politické možnosti tej časti amerického korporatívneho sektoru, ktorá najviac utrpí použitím „čínskeho triumfu„, môžu skutočne zohrať kľúčovú úlohu v politickom víťazstve Trumpových odporcov.

Tretím tromfom je výpredaj čínskej portefeuille amerických štátnych obligácií. The Global Times píše: „Čína prispela veľkým prínosom k stabilizácii americkej ekonomiky, kedy kúpila dlhy USA v čase finančnej krízy v roku 2008. Spojené štáty sa ocitnú v zúfalom stave, ak začne Čína biť k zemi zrazeného.“ Z toho môžeme vyvodiť záver, že výpredaj obligácií Peking pravdepodobne ušetrí „na dezert„ – v tom zmysle, že maximálny účinok bude podobná akcia mať práve v okamihu ďalšej krízy na americkom trhu cenných papierov.

Samo o sebe to nebude môcť spôsobiť katastrofálnu škodu (aj keď ceny amerických obligácií určite poklesnú), ak bude to ale urobené v okamihu najväčšej zraniteľnosti USA, môže sa táto čínska portefeuille stať oným stebielkom, ktoré zlomí chrbát ťave.

V Pekingu si nikto nemyslí, že sa USA dajú utĺcť čiapkami. Ako správne poznamenal na Twitteri šéfredaktor The Global Times, väčšina Číňanov súhlasí s tým, že USA sú silnejšie ako Čína a že Washington sa ujal v obchodnej vojne iniciatívy. „Nechceme sa ale vzdať a myslíme si, že USA nemôžu Čínu zničiť. Sme ochotní znášať istú bolesť, aby sme dali USA ponaučenie.„

Podľa toho, ako bude Čína vynášať svoje tromfy, bude svetová globalizovaná ekonomika praskať vo švíkoch a rúcať sa – globalizácia ide späť a pravdepodobne v konečnom dôsledku budeme mať celkom iný ekonomický systém, v ktorom bude viac protekcionizmu, miesto globálneho trhu sa objaví niekoľko veľkých regionálnych trhov so svojimi pravidlami, dominujúcimi menami, technickými normami a finančnými systémami.