Viete ako sa v Afrike chytajú opice? Pripevní sa niekam pevná bedňa, do ktorej sa vloží pomaranč. Bedňa je celá uzavretá, je tam iba jedna diera, iba o málo väčšia ako ten pomaranč. Príde opica, zistí, že je v bedni pomaranč, strčí dnu ruku, že ho vyberie. Nedá sa to však – bez pomaranča by ruku ľahko vytiahla, ale keď drží pomaranč, nejde to. Opica je lakomá, keď sa blížia lovci, do poslednej chvíle beznádejne skúša pomaranč z bedne rukou vytiahnuť, až ju nakoniec lovci chytia.

Zdá sa, že podobnú dilemu ako lakomá opica riešil aj majiteľ OĽaNO. Aj on vidí, že sa blížia časy, keď výrazne narastie hrozba, že hnev národa, rozzúreného hroziacim nehoráznym nárastom cien a prepadom životnej úrovne, zmetie vládu ako tsunami. Aj on vie, že ideálne by bolo nejako sa zbaviť zodpovednosti a pokúsiť sa nenápadne prekĺznuť do nového štvorročného obdobia ako neviniatko, kde by sa opäť mohol tváriť, že veď on je ten čistý, ktorý nemôže za nič, lebo Fico, lebo Putin. Lenže sladká chuť vládnutia bola silnejšia – aj napriek výzvam množstva občanov, on sa ho nedokázal vzdať.

A tak je čoraz pravdepodobnejšie, že tak ako tá opica, aj Matovič a jeho „divá svorka politických demagógov z OĽaNO“, ako ich v týchto dňoch nazval Denník N, na svoju pahltnosť doplatia koncom svojej chvíle slávy a možno aj celej kariéry.

Na hrozbu konca vládnutia tejto politickej garnitúry už upozorňujú dokonca aj ľudia ako Arpád Soltész (Sviňa, spomínate si?). Aj tento extra arogantný predstaviteľ toho najhlbšieho dna liberálnej kaviarne tvrdí, že ak voľby nebudú hneď, tak „ten kotol vybuchne a zmetie ich to všetkých“.

Parlamentné opičky

Ešte by to mohli zvrátiť. Demisia by sa stiahla, OĽaNO by zase stiahlo z obehu Igora Matoviča a koalícia by mohla pokračovať takmer bez neho. Takmer – keďže on by aj naďalej ostal majiteľom a šéfom zďaleka najsilnejšej parlamentnej strany, kontrolujúcim takmer tretinu poslancov Národnej rady. Aký problém? Pri ich schopnostiach robiť politické psie kusy a akrobatické premety by nebolo nič čudné, keby podanie a stiahnutie demisie pre veľký divácky úspech hoci aj trikrát zopakovali.

Scenár záchrany súčasnej koalície odstránením Matoviča by však bol možný len vtedy, keby poslanci OĽaNO boli autonómne mysliace a konajúce bytosti – lenže práve takým sa Matovič pri výbere svojich hlasovacích panáčikov veľkým oblúkom vyhol. Zatiaľ ho na slovo poslúchajú (asi vedia prečo) a zdá sa, že svojimi statočnými, transparentnými a antikorupčnými paprčkami budú pevne držať svoje päťtisíceurové poslanecké pomaranče/výplaty vo svojich poslaneckých bedniach až do samého konca, keď tam ľud pošle šarhu.

Sulíkovo ultimátum medzitým vypršalo a Slovensko sa ocitlo na prahu ďalšej kapitoly (dúfajme, že už jednej z posledných) tohto koaličného kabaretu. Tieto septembrové dni sľubujú veľa zábavy.

Pamätný prvý september

Zaujímavý bol už prvý september 2022. Pripomenuli sme si 30. výročie dvoch dôležitých udalostí, jednej radostnej a druhej smutnej: prvého septembra 1992 Slovenská národná rada prijala Ústavu SR a toho istého dňa bol vážne zranený Alexander Dubček, ktorý na následky zranenia neskôr zomrel. Pri príležitosti Dňa Ústavy sa v Národnej rade SR konala slávnostná schôdza NR SR, kde pred kompletným vedením štátu bolo dovolené vystúpiť aj zástupcovi opozície, predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi.

Ficov prejav bol dôstojný, ale bol aj veľmi vážnym prehovorením do duše najmä prezidentky Čaputovej. Pohľad na prvú dámu nášho štátu, ako tam sedela vo svojich elegantných obtiahnutých šatách (máločo iné sa dá v súvislosti s jej osobou hodnotiť) a počúvala prejav nenávideného politického nepriateľa, to naozaj stálo za to. Dozvedela sa z neho veci, ktoré by si niekto nedal za klobúk – ešte dobre, že naša prezidentka je voči argumentom odolná a nič si z nich nerobí.

Prvý september 2022 bol významný ešte niečím: z dovolenky sa vrátil Igor Matovič. Bolo od neho veľmi pekným štátnickým gestom, že v takej napätej politickej a spoločenskej atmosfére, aká v štáte je, sa rozhodol prísť zo Španielska a venovať sa svojim povinnostiam.

V tejto koalícii to vôbec nie je samozrejmosť: stačí si spomenúť na jeho kolegu Sulíka, ktorý bol v čase vrcholiaceho koronacirkusu na prelome rokov 2020 a 2021 na dovolenke v Spojených arabských emirátoch a nezúčastnil sa viacero on-line rokovaní vlád, ktoré sa konali medzi sviatkami, údajne „pre problémy so signálom a pre slabé pripojenie na internet“. Podobne minister Lengvarský koncom minulého roka odišiel dovolenkovať do Ománu, práve keď na Slovensku nastupovala ďalšia vlna pandémie, variant omikron.

Optimálne riešenie koaličných problémov?

Na obzore je teda menšinová vláda. Ako sa veci vyvinú, to by sme mali vidieť už v pondelok, keď sú avizované demisie ďalších ministrov za SaS. Bude nepochybne zaujímavé sledovať, ako sa k veci postavia všetci tí koaličníci, ktorí vždy zdôrazňujú, ako im záleží predovšetkým na tom, aby tzv. „demokratické“ sily ostali pri moci, a na blahu občanov.

Zatiaľ totiž svojimi činmi dávajú najavo presný opak. SaS aj OĽaNO už dva roky dávajú všemožne bolestínsky najavo, ako sa oni s vládnutím tejto koalície nestotožňujú a pri vládnutí trpia. A preto pre nich máme návrh riešenia, ktoré by mohlo vyriešiť všetky ich problémy, a najmä tú ich dilemu, keď oni srdcom opozičníci sú teraz nespravodlivo nútení byť na druhej, vládnej strane stola.

Navrhujeme toto: nech celá koalícia odstúpi. Na vláde budú striedavo svietiť a kúriť ako keď sa v paneláku občania dohodnú, kto umýva schody – takýto spôsob vládnutia bude aj pre Slovensko veľmi šetrný v porovnaní s tým, čo predvádzali doteraz. A v parlamente to môže vyzerať nasledovne: nikto nebude v koalícii, všetci budú v opozícii, len niektorí budú viac opoziční a niektorí menej.

Každý si predsa vie zrátať, že koaličných konfliktov bude o to menej, o čo menej koaličných strán v koalícii bude. No a keď v koalícii nebude žiadna strana, tak ani konflikty nebudú žiadne, no nie? Jasné ako facka. Koalícia síce tým nebude mať ústavnú, ba žiadnu väčšinu v parlamente, ale vďaka mohutnej podpore demokratickej, slušnej, tzv. koaličnej opozície by Slovensko mohlo aj naďalej ostať pevnou súčasťou euroatlantického tábora a naďalej so sankčnou piesňou na perách ísť v ústrety svetlým zajtrajškom budovateľov globalizmu.

No momentálne to vyzerá tak, že k podobnému riešeniu táto vládna partička dospeje celkom prirodzene aj bez našej rady…

Ešte jedno riešenie

No a ešte je tu jedna možnosť, ktorú prednedávnom lapidárne vyjadril istý opozičný poslanec, ktorý bol na úplný koniec jednej televíznej debaty vyzvaný, aby povedal posledné slovo. On sa obrátil k predstaviteľom koalície a tesne predtým, ako sa vypli kamery, povedal otráveným hlasom: „Zbaľte sa a konečne choďte preč“.

Ivan Lehotský