Moje rozhodnutie kandidovať na post primátora našej metropoly má predovšetkým politický aspekt. Vo verejnom živote a žiaľ aj v politike, a to nielen v slovenskej, sa už dlhšie prejavuje nový fenomén. Postupne stúpa význam a vplyv finančného sveta na politiku. Takto vzniká nerovnováha vzťahov a všetkých súčastí spoločenského života, čoho dôsledkom je nestabilita. Za zlé považujem to, že tento trend sa presadil veľmi výrazne aj v komunálnej politike. Až po zverejnení kandidátov politických strán som sa rozhodol ako nezávislý kandidát uchádzať sa o post primátora Bratislavy. Moja kandidatúra je ponukou kombinácie politiky so slobodou názoru na riešenie problémov mesta. A prečo som nekandidoval na post poslanca či starostu? A prečo by som mal? Nepotrebujem špekulovať, že ak nevyjde primátor tak aspoň poslanec. Prešiel som politickým krstom komunálneho politika už dávnejšie, viem čo to znamená byť poslancom mestskej časti i mesta. A ako starosta Starého Mesta mám za sebou aj výsledky – v oblasti rozvoja školstva, poskytovania sociálnych služieb či dopravy, kde môžem napríklad spomenúť rozšírenie pešej zóny až po Mostovú ulicu. V čase všeobecnej akceptácie, že eurofondy sú pre Bratislavu nedostupné, sme získali pre Staré mesto viacero grantov. Práve za môjho pôsobenia som poslancov mestskej časti získal pre ideu Korunovačných slávností. Toto všetko je dostatočnou inšpiráciou pre moje rozhodnutie kandidovať na post primátora Bratislavy.

Váš volebný program odvíjate od zámeru „povzniesť kultúru života v našom meste“. Čo to presne znamená?

Jednoduchú a zároveň náročnú úlohu. Znamená to zaviesť poriadok do vzťahov, riadnu prácu verejných predstaviteľov a zodpovednosť pri spravovaní verejných vecí. To je to, čo chcem ako primátor Bratislave ponúknuť – zodpovednú a zmysluplnú správu verejných vecí.

Od toho, čo chcete ponúknuť poďme k tomu, s čím by ste ako primátor určite museli zápasiť – zadlženosť mesta a nedostatok peňazí, ktorý vplýva na rozvoj Bratislavy. Ako riešiť tento problém?

Bratislava sa vďaka svojej vysokej hospodárskej produktivite stala významným pilierom solidarity s regiónmi Slovenska, v ktorých je väčšia chudoba. Je to síce ušľachtilé, ale z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Hlavné mesto musí mať zdroje financií na financovanie na verejné služby, ktoré je povinné poskytovať. Prostriedkov na zmenu je viacero, spomeniem tri najvýznamnejšie. Jednak je to zmena štátoprávneho usporiadania tak, aby mala Bratislava kompetencie samosprávneho kraja. Rovnako je potrebné zmeniť zákon o dani z nehnuteľností tak, aby štát, ktorý má v hlavnom meste veľa nehnuteľností, mestu platil dane za svoje budovy. A rozhodne by som pristúpil k zvýšeniu a zefektívneniu vnútornej kontroly v mestských spoločnostiach a tak dosiahnuť vyššiu hospodárnosť. Okrem týchto systémových krokov je veľmi jednoduchým princípom to, aby mesto platilo naozaj iba za služby, ktoré aj reálne dostane.

Ste aj za to, aby mala Bratislava, ako hlavné mesto, samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte?

V určitom období som bol aj ja zástancom tejto myšlienky, no dnes si myslím, že to môže byť riziko, veľmi jednoduché riziko. Bratislava nemusí byť politicky orientovaná tak, ako je aktuálna vláda a tam vzniká veľmi jednoducho motivácia trestať Bratislavu za svoje politické preferencie. A to sme vlastne niekoľkokrát zažili… Považujem za oveľa racionálnejšie prijať ústavný zákon, ktorý by zadefinoval určité percento z príjmov štátneho rozpočtu pre hlavné mesto.

Čo s dopravou v hlavnom meste? Ako podľa vás efektívne pomôcť tomu, aby viac ľudí cestovalo a malo chuť cestovať MHD a do mesta nechodilo toľko áut, v ktorých sa okrem šoféra nikto nevezie? Hovorí sa o záchytných parkoviskách, dokončení obnovy vozového parku, sú aj hlasy o vyhradených pruhoch pre vozy MHD. Vidíte to podobne?

Nuž v prvom rade je potrebné riadne opraviť cesty v meste. Pretože aj keď obnovíme vozový park, ak nebudeme mať kvalitné cesty, ani v nových autobusoch či vozoch sa nebude cestovať dobre a navyše, vozidlá sa čoskoro zničia. Ak budeme mať kvalitné cesty, môžeme rozvíjať sieť verejnej dopravy v celej štruktúre možností. Rezervy sú v koľajovej doprave – o tom sa hovorí v Bratislave dlho, ale málo sme uvažovali o využití Dunaja na dopravu po vode. Aj toto riešenie čiastočne pomôže odľahčiť zaťaženie cestnej siete.

Ak by ste sa stali primátorom, v roku 2016 budete na čele hlavného mesta predsedníckeho štátu Rady Európy. Ako by ste ako šéf samosprávy hlavné mesto na túto úlohu pripravili?

Čo najlepšie a myslím si, že v môj prospech hovorí to, že z pozície funkcie starostu bratislavského Starého Mesta som sa podieľal aj na príprave celosvetovo vnímaného podujatia – summite Bush-Putin. Zabezpečiť takéto podujatie si vyžadovalo intenzívnu prácu veľkých štábov a zvládnutie logisticko-organizačných a bezpečnostných úloh, ale aj koordináciu kultúrnych aktivít a napokon aj plynulý prechod z mimoriadneho režimu do bežného života mesta, čo si žiadalo vyčistiť a poupratovať miesta, ktoré sa stali dejiskami stretnutia verejnosti so svetovými lídrami. Túto udalosť sme zvládli na vysokej úrovni. A preto si myslím, že mám dostatok skúseností, aby som mohol na ich základe primerane aktívne pripraviť Bratislavu na dôstojné zhostenie sa tak významného postavenia ako je úloha, ktorá ju čaká v druhej polovici roka 2016.

15. novembra sa rozhodne. Ak sa to rozhodne pre vás, čo urobíte v úrade ako prvé?

Samozrejme, okrem nevyhnutnej administratívy spojenej s preberaním funkcie by som zvolal štáb zimnej služby a preveril pripravenosť všetkých zložiek na zabezpečenie zimnej prevádzky mesta.

ml