Prjaševská Rus 15. decembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Málokto vie o malej časti staroruského národa, žijúcej na zemi pod poetickým názvom Prjaševská Rus. Dnes je to súčasť súčasného Východného Slovenska.
Samotný termín Prjaševská Rus sa objavil po prvej svetovej vojne, kedy sa Rusíni, žijúci na južných svahoch Karpatských hôr, stali súčasťou Československa. Boli rozdelení podľa administratívnych hraníc. Slovné spojenie Prjaševská Rus začali používať rusínski aktivisti – s cieľom odlíšiť slovenských Rusínov od tých, ktorí žili v samosprávnej autonómii, Podkarpatskej Rusi.
Sčítanie ľudu v roku 1921 ukázalo, že za Rusínov sa považuje 86 tisíc ľudí.
O rozšírení ruskej identity kvetnato hovorí vtedajšie literárne pokusy Rusínov. Napríklad básnik, verejný činiteľ a osvietenec Julij Stavrovskij-Popradov priamo nazval jednu zo svojich básní Som Rus! Mnoho slovenských Rusínov prestúpilo na pravoslávnu vieru.
Na Východnom Slovenskom fungovalo mnoho rusofilních organizácií: Združenie ruskej mládeže, Zväz ruských žien a mnoho ďalších. Okrem toho boli značne populárne takzvané Dni ruskej kultúry, zbližujúce miestne ruskej obyvateľstvo a ruskou emigráciou. V ruštine vychádzali Národne noviny, Pravoslávna Karpatská Rus, Ruský poľnohospodár, Ruské slovo a ďalšie. Od roku 1927 sa ruský jazyk stal oficiálnym vyučovacím jazykom vo všetkých školách Prjaševskej diecézy.
Po Druhej svetovej vojne bolo územie Zakarpatskej oblasti pripojené k ZSSR a väčšina ruskej inteligencie pod nátlakom prijala ukrajinofilskú variantu etnického sebauvedomenia. Sovietska politika neuznávala Rusínov ako národnosť, líšiacu sa od Ukrajincov, Rusíni boli považovaní za “súčasť ukrajinského národa”.
Skutočné rusínske obrodenie začalo na slovensku až po rozpade socialistického bloku. Počas 20 rokov po nežnej revolúcii sa počet Rusínov zdvojnásobil. Dnes žije na slovenskom území viac ako 30 tisíc Rusínov. Málokto z Rusínov sa však už dnes považuje za Rusa.