Chmelár: Pred dvadsiatimi rokmi na mzdu išli dve tretiny a na zisk jedna tretina. Dnes je to naopak. Chce niekto tvrdiť, že nie sú peniaze na platy?

Bratislava 9. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Na minulotýždňovom pochode odborárov z OZ KOVO pred Úrad vlády, ktorým „kováci“ podporili svoju požiadavku na zvýšenie minimálnej mzdy, o ktorej práve rokovala vláda, sa zúčastnili aj zástupcovia strany Socialisti.sk. Na naše otázky odpovedal splnomocnenec prípravného výboru strany, vysokoškolský pedagóg a publicista Eduard Chmelár

Hlavné správy: Ako pokračujú prípravy vašej strany Socialisti.sk?

Chmelár: V najbližšom čase očakávame na registráciu strany. A médiá nás úspešne ignorujú: vo včerajšom vysielaní Markízy sme sa dozvedeli o všetkých nových stranách, ktoré existujú, ba aj o tých, ktoré dokonca ešte ani neodovzdali podpisy, ale o našej strane Socialisti.sk nepadlo ani slovo. Teda bojkot pokračuje. Ale my sme tu dnes kvôli niečomu inému.

Hlavné správy: Videli sme vystúpenie premiéra Pellegriniho. Je to signál, že táto vláda má k odborárom blízko?

Chmelár: Som z toho trochu v rozpakoch. My sme prišli podporiť odborárov v ich oprávnených požiadavkách, hoci my si myslíme, že minimálna mzda by mala byť ešte vyššia, aby zabezpečovala dôstojný život človeka – my presadzujeme 800 eur. Čakal som, že odborári budú trvať aspoň na tom cieli, aby minimálna mzda bola 60 percent z priemernej mzdy, ako to zakotvuje Európska sociálna charta. Ale namiesto toho mám pocit, že som neprišiel na protest, ale na PR akciu pána Pellegriniho a pána Machynu, ktorý premiérovi dokonca ďakoval. Ale ja sa pýtam: za čo?

Ak vláda hovorí, že dávať dve percentá HDP na armádu je náš záväzok, naša povinnosť – hoci to nie je pravda, to je iba odporúčanie – tak sa pýtam, prečo nie je naším záväzkom aj ustanovenie Európskej sociálnej charty, ktoré Slovenská republika podpísala už v roku 1996? To je to úplné minimum, a ani to nebudeme dodržiavať?

Hlavné správy: Zamestnávatelia, ako napríklad predseda Klubu 500, pán Soták, veľmi emotívne a presvedčivo zdôvodňujú, prečo nedvíhať mzdy – hovoria, že zamestnávatelia na Slovensku sú tak gniavení podnikateľským prostredím a zahraničnou konkurenciou, že každé zvýšenie miezd ich môže úplne zničiť. Poukazujú na to, že ani okolité krajiny minimálnu mzdu nedvíhajú…

Chmelár: Nie je to pravda. Po prvé, keď budeme hovoriť o porovnateľných krajinách, vidíme, že tam minimálna mzda rastie: v Slovinsku je to už dnes vyše osemsto eur. Urobili veľký skok a roztočilo im to ekonomiku.

Po druhé: podľa všetkých výpočtov veľké podniky by už dnes uniesli minimálnu mzdu aj nad tisíc eur a tým našim malým a stredným podnikom chceme pomôcť tým, že na ne prenesieme stimuly, ktoré doteraz boli poskytované zahraničným korporáciám. Títo naši menší a strední podnikatelia dokážu spolu vytvoriť aj viac a udržateľných pracovných miest ako tých pár veľkých.

A napokon: pred dvadsiatimi rokmi sa „finančný koláč“ rozdeľoval tak, že dve tretiny išli na mzdy a tretina išla na zisk. Dnes je ten pomer opačný. A chce niekto tvrdiť, že pred dvadsiatimi rokmi to bolo neudržateľné, že Európa krachovala? My nechceme nič iné, než vrátiť sa do normálu a prestať sa nechať zdierať. Je len prirodzené, že tí, ktorí si z toho plnia vrecká, sa proti tomu budú brániť.

Hlavné správy: US Steel chce hromadne prepustiť dvetisíc´päťsto zamestnancov. Generálny riaditeľ US Steel má plat ako tých dvetisíc päťsto slovenských zamestnancov spolu. Ťažko potom týmto ľuďom veriť ich zdôvodnenie prepúšťania zlými ekonomickými časmi…

Chmelár: To je nehoráznosť. My aj preto ako jedno z opatrení, ktoré budeme mať vo volebnom programe, navrhujeme zaviesť mzdový strop. Predsa nie je možné, aby tu títo páni dávali robotníkom minimálnu mzdu a sami si nadelia milióny. A ešte idú prepúšťať a rozprávať o ťažkých časoch… Že týchto ľudí hanba nefacká, veď to je už nemorálne, to je za ďaleko za hranicou akejkoľvek efektívnosti.

My navrhujeme, aby sa firmám stanovil mzdový strop ako desaťnásobok minimálnej mzdy v danom podniku. Teda aby sa nielen zamestnanci museli stále prispôsobovať, ale nech sa aj manažment prispôsobuje reálnej ekonomickej situácii podniku.

Hlavné správy: Obhajcovia investorov operujú ešte hrozbou dumpingu: ak im tu my zhoršíme podmienky, tak pôjdu do susednej krajiny. Čo s tým?

Chmelár: Ak tu majú zahraniční investori spravovať podniky tak, ako spravujú US Steel košické železiarne – že je tam miliarda eur investičného dlhu a oni, namiesto toho, aby využili úľavy na environmentálne opatrenia, a aby investovali do ekologických výrobných liniek, podnik „vyžerú“ a zisky vyvezú von na platy amerických oceliarov – tak ja im hovorím, nech sa už nevyhrážajú, a nech odídu. Nech zaplatia svoj dlh a nech idú odkiaľ prišli.

Pretože takéto „podnikanie“ je presne to, čo slovenská ekonomika nepotrebuje. Slovenská ekonomika potrebuje zmeniť štruktúru a priority a ja si myslím, že by sme sa mali zameriavať na firmy s pridanou hodnotou. Mali by sme viac podporovať domácich podnikateľov, o ktorých doteraz všetky vlády hovorili, že podpora malých a stredných podnikateľov je priorita, ale neurobili pre nich vôbec nič.

Namiesto toho podporujeme zbojníkov, ktorí nás vyslovene vyžierajú a my sa k nim ešte správame v rukavičkách ako minister Žiga, len aby sme nebodaj neurazili „serióznych podnikateľov“. Predovšetkým neurážajme našich ľudí. Toto, čo robia US Steel, je urážka slovenského zamestnanca, slovenského človeka!

Hlavné správy: Vy ste v jednom predchádzajúcom rozhovore naznačili, že predpokladáte, že títo ľudia, ktorí hospodária spôsobom, pri ktorom spôsobujú regiónu, republike, životnému prostrediu vážne škody, by jedného dňa mohli byť aj trestnoprávne postihovaní. Ako ste to mysleli, ako si predstavujete legislatívne riešenie tohto problému?

Chmelár: Toto nie je otázka riešiteľná iba na národnej úrovni, musí vzniknúť medzinárodný konsenzus. Som presvedčený, že keď na nás doľahne klimatická kríza v plnej sile, a keď sa budú musieť robiť drastické opatrenia v celej Európe a na celom svete, ktoré budú stáť veľa peňazí, tak by to mali platiť tí, ktorí to spôsobili. A to sú najväčší znečisťovatelia. Preto si myslím, že ak chceme túto situáciu zvládnuť, tak raz dozreje situácia k vytvoreniu medzinárodného tribunálu pre klimatické zločiny, kde budú súdené práve takéto korporácie, ktoré ničili životné prostredie úplne vedome, hoci vedeli, kde je problém, vedeli, čo majú robiť, ale nerobili nič.

Ivan Lehotský