Chmelár: PESCO? Mali by to nazvať PASCA

Bratislava 21. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Pred týždňom ministri zahraničných vecí a obrany 23 členských štátov Európskej únie podpísali dokument, v ktorom vyjadrili záujem vytvoriť Stálu štruktúrovanú spoluprácu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO). Konečné rozhodnutie na najvyššej úrovni by malo byť prijaté v decembri. Najvyšší slovenskí ústavní činitelia sa netaja nadšením a premiér Robert Fico poukazuje na to, že presne toto je európske jadro, o ktoré sa už niekoľko mesiacov usiluje. Politický analytik Eduard Chmelár má na dohodu PESCO odlišný názor, hovorí najmä o odklone od pôvodného mierového poslania EÚ.

Chmelár v článku publikovanom na svojej internetovej stránke spochybňuje už samotný vznik dohody: “Všimnime si najprv, kto túto iniciatívu privítal. Boli to všetci politici, ktorí doteraz odmietali akúkoľvek zmienku o potrebe vytvorenia spoločnej európskej obrany. Bol to generálny tajomník NATO, ktorý sa ešte pred rokom ponáhľal na zasadnutie ministrov obrany členských štátov EÚ do Bratislavy iba preto, aby im vyhovoril čo i len pomyslenie na európsku armádu. Štátny tajomník ministerstva obrany Robert Ondrejcsák, ktorý dostal takmer hysterický záchvat zakaždým, keď niekto spomenul osamostatnenie európskej obrany, sa tentoraz chvastá, že sám na rokovaní v Paríži k tejto iniciatíve prispel. O čo teda v skutočnosti ide?,” položil na úvod otázku.

“PESCO nie je žiadny krok k vytvoreniu európskej armády. Táto dohoda bude znamenať predovšetkým eskaláciu európskeho militarizmu a ústup od chápania EÚ ako mierového projektu.” CHmelár hovorí o tom, že doteraz sa zvyšovanie vojenských výdavkov dalo skryť za akýsi vágny „politický záväzok“, schválením tejto medzinárodnej dohody sa pre nás stane enormné zbrojenie právne záväzným. “Skorumpovaní politici a zbrojárski lobisti nás jednoducho vlákali do pasce, aby sme sa pod zámienkou zvyšovania európskej bezpečnosti zaviazali k tomu, čo sme sľúbili Američanom, ale čo je čoraz viac štátov neochotných plniť, pretože tieto záväzky sú nelogické, iracionálne a nad možnosti ich štátnych rozpočtov. Predovšetkým budeme musieť pravidelne zvyšovať vojenské výdavky – ako hovorí prvá z 20 podmienok, ku ktorým sa zaviazali zmluvné strany. Minimálne 20 percent týchto výdavkov musí byť investovaných do nákupu nových zbraní,” pokračuje Eduard Chmelár.

Myšlienka vzniku takejto dohody podľa Chmelára nevznikla v štruktúrach EÚ. “V skutočnosti ide o projekt NATO opierajúci sa o Lisabonskú zmluvu, ktorá sa zaviazala, že akákoľvek vojenská spolupráca v rámci EÚ bude podriadená Severoatlantickej aliancii. Projekt zatiaľ odmietajú (okrem odchádzajúcej Veľkej Británie) Dánsko, Írsko, Malta a v Portugalsku – kde sa o probléme diskutuje najotvorenejšie – hrozí dokonca kvôli angažovaniu sa v tejto dohode vládna kríza.”

“Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel zavádza, keď tvrdí, že PESCO je „veľkým krokom k nezávislosti Európskej únie vo veciach obrany“. V skutočnosti ide len o menšie preformátovanie projektu NATO, ktoré vyhovuje najviac zbrojárskym firmám a zahraničnej politike USA. Inými slovami – oni sa budú menej starať o našu bezpečnosť a my sa budeme viac angažovať v ich vojenských záujmoch. V konečnom dôsledku to bude znamenať hlavne ďalšie zaťaženie vojenských rozpočtov členských štátov EÚ. Propaganda tvrdí, že PESCO bude znamenať menšie plytvanie zdrojov argumentujúc, že v súčasnosti sa v krajinách Európskej únie nakupuje viac ako 40 typov obrnených vozidiel a viac ako 20 druhov lietadiel. To však nezníži náklady, nanajvýš mierne zvýši efektivitu. Naopak, ako upozorňuje Deutsche Welle, toto opatrenie povedie k rapídnemu zvýšeniu výdavkov na zbrojenie v krajinách, ktoré doteraz používajú vojenský materiál ruskej výroby, menovite v Poľsku, Česku, na Slovensku a v Maďarsku.”

Závažným opatrením, ktoré prináša PESCO, je vytvorenie „vojenského Schengenu“, ktorý umožní rýchle nasadenie vojenských jednotiek a ťažkých zbraní prakticky kdekoľvek – medzi plánmi na vojenské zásahy v rôznych regiónoch sveta sa však najčastejšie spomína Afrika. Rade EÚ budú pravidelne predkladané správy o tom, aká je situácia vo svete a kde by sme mali vojensky zasiahnuť. Militarizmus sa tak stane trvalou témou zasadnutí Rady EÚ.

“Prezident SR Andrej Kiska je z týchto plánov nadšený. Nákup nových zbraní označil za „záväzok voči našim spojencom“ a vo svojom prejave v Európskom parlamente sa vyjadril k doterajšej mierovej činnosti EÚ až pohŕdavo. Povedal, že nie je udržateľné, aby EÚ bola naďalej dobrodincom rozdávajúcim peniaze po svete, ale aby sa premenila na „silnejšieho globálneho hráča“. Hneď však vysvetlil, čo tým myslí. Rezolútne odmietol myšlienku európskej armády a privítal PESCO ako spojenie zdrojov na vojenské výdavky.”

“Na Slovensku máme verejných činiteľov, ktorí sa tvária ako politici, v skutočnosti sú však zbrojárski lobisti. Sem radím aj prezidenta Kisku alebo štátneho tajomníka ministerstva obrany Ondrejcsáka a viacerých ďalších. Niektorí z nich sú na výplatných páskach zbrojárskych firiem a ich „odborné“ stanoviská sú v skutočnosti hrubým obchodným nátlakom deformujúcim našu verejnú diskusiu. K týmto záujmovým skupinám patria rôzne účelové politické think-tanky, ktoré nevznikli za nijakým iným účelom ako presadzovať zvyšovanie zbrojenia a obchodné záujmy iných štátov, najčastejšie USA. Myslím, že práve toto mal na mysli predseda parlamentu vo svojom tradične kostrbatom a ťažko zrozumiteľnom príhovore v nedeľu na TA3. Je to vážny problém, o ktorom sa nehovorí a je otázkou, či si to novinári nevšímajú z nevedomosti alebo majú inú motiváciu. K úlohe Európy však treba zopakovať jednu zásadnú vec:

Európska integrácia vznikla ako mierový projekt. Filozofia európskej obrany a bezpečnosti stojí a musí stáť na iných pilieroch ako je militarizmus a vojenské intervencie. Ak sa Andrej Kiska vysmieva z rozvojovej pomoci, ktorá je aj tak žalostne nízka, tak treba zdôrazniť, že keby sme tie finančné prostriedky, ktoré plánujeme nelogicky investovať do šialeného množstva vojenskej techniky, vložili do ekonomickej a sociálnej stabilizácie Blízkeho východu, severnej Afriky, ale aj Ukrajiny, dosiahli by sme neporovnateľne vyšší stav udržateľnej bezpečnosti ako vojenskými prostriedkami. Posledné dve dekády nás mohli presvedčiť, že vojenské intervencie nikde na svete nepriniesli ani upokojenie, ani stabilizáciu situácie, ale len rozvrat, chaos, násilie a biedu. Vyšším stupňom bezpečnosti nie je vyššie zbrojenie, ale zmena filozofie zo zahraničných intervencií na obranu vlastného územia, z vývozu vojen na vývoz prosperity a stability. Potrebujeme garantovať obranu územia EÚ, nie útočiť na iných. PESCO je slepá ulička a všetci, ktorí si želajú mier, zastavenie rozvratu a znižovanie zbrojenia, by túto štruktúru mali odmietnuť.”

Eduard Chmelár

Pôvodne vyšlo na edochmelar.sk