Trumpova reakcia je podľa slov Chmelára nepredvídateľná, no keďže to boli práve Spojené štáty, ktoré umožnili tureckú inváziu, dá sa podľa neho očakávať, že USA bude (aj keď len nepriamo) brániť Erdoganove pozície.

“Nastáva mimoriadne nebezpečná situácia pre celý región. A to ešte stále nie je tá najstrašnejšia správa. V dôsledku tureckej invázie sa dostalo na slobodu 859 extrémistov Islamského štátu a ich rodinných príslušníkov schopných všetkého, ktorých doteraz zadržiavali kurdské milície v tábore Ain Issa. Tí sa už teraz snažia dostať do 40 krajín, z ktorých pochádzajú – áno, aj do Európy. V regióne je ešte jeden tábor pre zadržiavaných bojovníkov ISIS – v Al Hol, tam ich je 70 000. Ak sa v dôsledku stretu Erdogana s Asadom dostanú na slobodu aj oni, bude to katastrofa pre celý svet. A čo robí európska diplomacia? Vydáva bezzubé vyhlásenia odsudzujúce tureckú inváziu…,” dodáva Chmelár.

“Rozčuľujú ma tie mudrlantské reči, ktoré sa usilujú všetko spochybniť a ospravedlniť turecký postup: vraj na to určite mali nejaký dôvod…” Uviedol Chmelár a vrátil sa k vražde sýrskej političky Hevrin Chalefovej, ktorú včera znásilnili a následne ukameňovali tureckí žoldnieri.

“Toto je tá ich „Fontána mieru“. Naozaj chcete, aby tieto beštie boli našimi spojencami? Chalafová bola známou obhajkyňou práv žien a kresťanskej menšiny. Jej vražda nebola náhodná, bol to cielený útok na symbol.”

Kurdi sú podľa Chmelára nešťastný národ. V dôsledku koloniálnych vojen sa dnes historický Kurdistan nachádza na území piatich štátov (Turecka, Sýrie, Arménska, Iránu a Iraku). Samostatný kurdský štát si dnes nikto neželá – ani Američania, ani Rusi. 30-miliónoví Kurdi, najväčší národ na svete bez vlastného štátu, sú všetkými opustení.

“Napriek tomu a práve preto treba pamätať, akú nezastupiteľnú úlohu zohrali pri porážke Islamského štátu nielen v Sýrii, ale aj v Iraku. Najslávnejšia kurdská bojovníčka, veliteľka YPJ, jedinej ženskej armády na svete Nasrin Abdullah, s ktorou som sa stretol pred štyrmi rokmi na medzinárodnej konferencii mierových síl OSN v Brne, mi rozprávala, ako sociálno-ekologická revolúcia v Rojave priniesla tisícročia utláčaným ženám slobodu a umožnila im rozhodovať samostatne o svojej budúcnosti,” upozorňuje Chmelár.

“Už vtedy mala na svojom konte ako ostreľovačka 80 extrémistov z Islamského štátu. Kurdská ženská armáda bola postrachom všetkých teroristov, báli sa jej ako čert kríža. Títo fanatici totiž veria, že ak ich zabije žena, nedostanú sa ako mučeníci do neba. Pre takto zabitých teroristov odmietajú príslušníci Islamského štátu usporadúvať náboženské obrady, jednoducho ich spália. A hoci Kurdi bojovali predovšetkým o holú existenciu, vykonali v boji proti Islamskému štátu, a teda za nás všetkých, dokázateľne najviac.”

O to zahanbujúcejšia je podľa neho zrada Západu. “Nehovoriac o tom, že je neuveriteľnou drzosťou, keď turecký prezident napadne severnú Sýriu a nazve tamojších statočných sýrskych Kurdov, ktorí nikdy nebojovali proti Turecku, teroristami. Treba si totiž opätovne pripomenúť, že Islamský štát by nikdy nevznikol, keby Američania nevytvorili vojnou v Iraku, Sýrii, ale aj Líbyi v tejto oblasti mocenské vákuum.”

“Máme voči Kurdom obrovský morálny dlh. A hoci si to nikto nechce priznať, neostáva nám nič iné ako veriť, že Putin má na rozdiel od nevyspytateľného Trumpa (ako obyčajne) nejaký plán, ktorý situáciu stabilizuje, lebo na bezzubú Európu sa dosiaľ nedá spoľahnúť. Je mi trápne, keď čítam, že generálny riaditeľ politickej sekcie ministerstva zahraničných vecí Marián Jakubócy prijal veľvyslankyňu Turecka a tlmočil jej „obavy“ Slovenska z ďalšieho vývoja. Na toto sme sa zmohli?! Turecko flagrantne porušilo medzinárodné právo, napadlo suverénny štát, zneužíva najatých žoldnierov na vraždenie civilistov, oživuje svojimi krokmi Islamský štát a my vyslovíme… obavy?! Viem si živo predstaviť, ako sa v Ankare na našej zbabelosti zabávajú. Neohradili sme sa ani len voči Erdoganovým vyhrážkam, že pustí do Európy tri milióny utečencov.”

Apel diplomacii

Chmelár sa prihovoril aj slovenskému ministerstvo zahraničia. “Ctihodní slovenskí diplomati, strčte si svoje obavy za klobúk. Je čas konať. My teraz nepotrebujeme mlčiacu prezidentku, ktorá ešte nedostala noty, a mlčiaceho exprezidenta, ktorý ešte neodvolal svoje vrúcne priateľstvo s diktátorom Erdoganom. Potrebujeme zásadových politikov,” uviedol a dodal:

“Prvým a základným krokom by malo byť zbrojné embargo, ku ktorému už pristúpili Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Zastaviť dodávky zbraní do Turecka sme mali okamžite. Druhým krokom by mala byť spoločná dohoda Európskej rady nielen o sankciách voči Turecku, ale predovšetkým o ochrane európskych hraníc.”

Podľa Chmelára je najvyšší čas, “aby sme sa prestali spoliehať na Turecko, na Spojené štáty, na celé pochybné NATO, ktoré slúžilo vždy len na zabezpečenie amerických globálnych záujmov, lebo tak ako zradili svojich spojencov Kurdov, zradia aj nás. Európa sa musí naučiť brániť sama, lebo ďalšiu vlnu utečencov už nemusíme zvládnuť.”

“Preto ja a celé politické hnutie Socialisti.sk podporujeme protivojnovú demonštráciu Solidarita s Rojavou, ktorá sa uskutoční už túto stredu v Bratislave. Cieľom je vyvinúť tlak na najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky, aby jasne a dôrazne odsúdili tureckú agresiu v severnej Sýrii, aby sa na medzinárodnej úrovni rázne zasadili o okamžité ukončenie bojov aj za cenu tých najtvrdších politických a ekonomických opatrení voči Turecku. Povedzme jasné NIE vojne a útlaku,” dodal na záver Chmelár.