Bratislava 2. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Aj keď bolo zrušenie Mečiarových amnestií z ústavného hľadiska problematickým riešením, pre Slovensko je dobrou správou. „Najdôležitejšie na tom je, že tento príbeh sa skončil a skončil sa fakticky úspešne. Občania už potrebovali nejakú dobrú správu, že spravodlivosť zvíťazí. Je to síce len drobné víťazstvo, lebo stále nevieme, či vinníci pôjdu za mreže. Už avizovali, že sa obrátia na Európsky súd pre ľudské práva. Ale ide o niečo iné, a to povedala aj pani Remiášová, že chce, aby boli vinníci pomenovaní,“ povedal v TABLET.TV politický analytik Eduard Chmelár.

Reagoval aj na opakovane vyjadrené obavy opozičných politikov, že uznesenie parlamentu bolo schválené tak, aby ho Ústavný súd (ÚS) SR neskôr zrušil. „Opozícia aj médiá sadli na lep Robertovi Ficovi (Smer-SD), keď vyhlasovali, že blafuje. Mne už vtedy bolo jasné, že nemá prečo blafovať, lebo nemá čo stratiť, ak to na ÚS prejde,“ poznamenal Chmelár na margo rozhodnutia ÚS, ktorý zrušenie amnestií odobril.

Dodal, že rozhodnutie premiéra Roberta Fica hľadať riešenie, ako zrušiť amnestie, bolo výsledkom verejného tlaku. „Bol pod tlakom verejnosti, ale nie pre amnestie. Pre kauzy Kaliňáka a Bašternáka,“ oponoval Chmelárovi publicista Juraj Hrabko.

Hoci udelenie amnestií pred takmer dvadsiatimi rokmi Vladimírom Mečiarom odsudzuje, ich retroaktívne zrušenie parlamentom nepovažuje za správny krok. „Nemyslím si, že je to dobrá správa pre Slovensko. Ústavný súd nemal inú možnosť, ako povedať, že uznesenie je v súlade s ústavou, keďže parlament predtým zmenil ústavu tak, že si dal kompetenciu prijímať takéto uznesenie,“ upozornil s tým, že podľa neho môže byť uznesenie v rozpore s inými článkami ústavy.

„Nemôžeme hovoriť o právnom štáte, keď sa tu zavádza pravá retroaktivita. Rozhodne Európsky súd pre ľudské práva. Nemyslím, že išlo o výsledok tlaku občanov. Bolo to politické rozhodnutie Roberta Fica, ktorého výsledkom je neúcta parlamentu k ústave. Prišlo k malému ústavnému prevratu,“ povedal Hrabko.

„Rozhodnutie ÚS v tejto chvíli znamená, že Ivana Lexu, Gustáva Krajčiho a ostatných už nemôžem nazývať amnestovanými, v tejto chvíli sú nevinní. Až do rozhodnutia súdu. A ÚS záväzne povedal, že prezident Michal Kováč zneužil svoju funkciu a právomoci,“ zdôraznil Hrabko.

Podľa Chmelára postup, ktorý zvolil parlament, nebol bez rizika konfliktu s ústavou, dôležitejšie však je, že odstránil nespravodlivosť. „Táto ústava je už taká zjazvená, že by si to už žiadalo novú,“ naznačil Chmelár, že po množstve novelizácií je možné začať uvažovať aj o spustení procesu prípravy ústavy novej.

Obaja analytici komentovali aj zvolenie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (Smer-SD) za predsedu nasledujúceho 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. „Na Slovensku zvykneme všetko ofrflávať alebo podceňovať, ale toto bol naozaj obrovský úspech. Na sociálnych sieťach hejtovali, že aký je to úspech, keď bol iba jeden kandidát.

Ale pozor, najprv sa musela zhodnúť celá východoeurópska regionálna skupina a potom mohol byť jeden kandidát,“ poznamenal Chmelár.

„Funkcia predsedu Valného zhromaždenia je najvyššou protokolárnou funkciou v OSN, vyššie je už len generálny tajomník. V poslednom desaťročí môžeme pozorovať postupné oslabovanie vplyvu predsedov Valného zhromaždenia,“ dodal.

Otázka, ako bude Lajčák vykonávať funkciu, sa podľa neho vyriešila podobným spôsobom, ako v prípade Čecha Jána Kavana, ktorý vykonával funkciu predsedu Valného zhromaždenia a zároveň ministra zahraničných vecí.

„Minister Lajčák už v OSN na otázky novinárov odpovedal, že formálne ostane ministrom, ale fakticky bude po celý čas v New Yorku. Prakticky teda jeho agendu preberie štátny tajomník, pravdepodobne pán Korčok,“ povedal Chmelár.

„Z akéhokoľvek pohľadu je dobré, že pán Lajčák bude túto funkciu zastávať. Je to však výsledok politických rokovaní, nejde o žiadne prekvapenie. Už pred desiatimi rokmi sme prejavili záujem predsedať,“ doplnil Chmelára Hrabko. „Je to rotačný systém, dostalo sa to na východoeurópsku skupinu a tam sa dohodlo, že to bude niekto zo Slovenska. Je trochu paradox, že osobu, ktorá na tomto poste bude reprezentovať Slovensko, navrhuje minister zahraničných vecí. A minister zahraničných vecí navrhol, že to bude minister zahraničných vecí. Ukazuje sa, že Slovensko má málo osobností. Pretože mohol navrhnúť aj niekoho iného, ale taký sa nenašiel,“ upozornil.

„Je to rotujúca vec, ale zo 193 krajín. Nie je to tak, že by sme na to mali automaticky nárok,“ oponoval Chmelár. Pripomenul, že Miroslav Lajčák skončil pri hlasovaní o novom generálnom tajomníkovi OSN na druhom mieste za zvoleným Antóniom Guterresom, najlepšie zo stredo- a východoeurópskych kandidátov a jeho kvality najvyššie ocenil aj samotný Guterres.

Riaditeľom nového odboru prevencie korupcie Úradu vlády SR sa stane bývalý policajný vyšetrovateľ Peter Kovařík. Na tlačovej konferencii ho dnes predstavil premiér Robert Fico. „Bol to veľmi šikovný ťah. Robertovi Ficovi sa darí otupovať ostrie boja proti korupcii. V posledných týždňoch je z neho mediálny bojovník proti korupcii,“ povedal Chmelár. „Ide o ďalšiu fintu Roberta Fica po tom, ako bola zriadená NAKA. Jedným z dôvodov môže byť to, že zahmlieva,“ interpretoval premiérov krok Hrabko.

Chmelár dodal, že boj proti korupcii je mimoriadne dôležitý, ale na druhej strane je znepokojujúce, ak sa stáva jedinou absolútne dominantnou témou opozície. „To je naháňanie vlastného chvosta. Korupcia, tak ako kriminalita, sa dá potláčať, všetci vnímame, že je to jeden z veľkých problémov, ale nie je to najdôležitejší problém Slovenska. Nesústreďujme pozornosť na to, že toto jediné bráni tomu, aby tu nastal raj na zemi,“ povedal. Jednak nepovažuje za realistické náznaky napríklad Igora Matoviča, že ak by sa vymenili ľudia a do vlády by išlo OĽaNO-NOVA, korupcia skončí, jednak vidí ako dôležitejšie štrukturálne problémy v rezortoch od spravodlivosti až po školstvo.

Na druhej strane, dianie okolo výzvy bývalého Matovičovho spolupracovníka Pavla Vandáka, aby sa líder OĽaNO-NOVA v kauze svojho účtovníctva zúčastnil na výsluchu na detektore lži, považuje Chmelár za spravodajskú hru a komentovať to nechce.

„Igor Matovič je politicky neriadená strela, buď výzvu prijme, alebo ju odmietne, alebo si spraví sám vlastný detektor, ako to už raz spravil… To sú hrátky, ktoré sa ťažko komentujú,“ povedal aj Hrabko. Dodal, že súčasťou dnešnej slovenskej politiky je aj Igor Matovič a metódy, ktoré do nej priniesol, vrátane výziev na výpovede na detektoroch.

Obaja krátko komentovali aj blížiace sa regionálne voľby. Podľa Chmelára sa v súvislosti s nimi zatiaľ najviac hovorí najmä o tom, kto sa s kým spojí do koalície, ale silná vecná téma chýba. „A zasa to hrozí tým, že účasť bude mimoriadne nízka. Aké sú témy volieb? Bavíme sa len o tom, že kto s kým a proti komu. Vážne témy, akou je napríklad územnosprávne členenie Slovenska, nikto neotvára. Samozrejme, napríklad systém volieb sa nemôže meniť tesne pred voľbami, ale samotná diskusia je veľmi potrebná,“ povedal.

„Už sme v neoficiálnej predvolebnej kampani, takže žiadna takáto diskusia nebude,“ reagoval Hrabko s tým, že pre zmenu po voľbách táto téma zrazu nebude dostatočne mediálne zaujímavá.

Chmelár komentoval aj iskrenie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá vyhlásila, že Európa sa musí postaviť na vlastné nohy a nemôže sa už úplne spoliehať na USA. „Nastal tu spor, ale treba ho vidieť v dvoch rovinách. Ak by sme v tom chceli vidieť nejakú deklaráciu nezávislosti Európskej únie, tak treba povedať, že takéto vyhlásenia sa nerobia z pivného stanu v Mníchove. Musíme si uvedomiť, že Nemecko je vo volebnej kampani,“ povedal.

„Na druhej strane, máme tu historický príklad, keď Gerhard Schröder v predvolebnej kampani otočil a postavil sa ostro proti americkej vojne v Iraku. Vynieslo mu to druhé znovuzvolenie, ale v tej línii zotrval. A okrem toho sa tu zhodujú politické špičky naprieč spektrom. Martin Schulz kontruje ešte ostrejšími vyjadreniami na adresu Trumpa,“ zdôraznil Chmelár. „Zhoda panuje v tom, že Nemecko a Európa, čo si Nemci niekedy vysvetľujú tak, že je to jedno a to isté, by sa mali viac osamostatniť. Ja už roky tvrdím, že to príde. Keď si vytvárate identitu, musíte sa vyhraniť a Európa sa potrebuje vyhraniť nielen proti Rusku, ale aj USA,“ dodal s tým, že osobne považuje za „katastrofu“ aj rozhodnutie Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody.

„Za posledné dva – tri roky sa veci v Európe neuveriteľne zmenili. Nakoniec, aj v USA. To, k čomu to môže dospieť, je otváranie únijných zmlúv,“ reagoval Hrabko.