Strejček pripomenul, že v Bruseli, pod taktovkou nemeckého predsedníctva, prebiehal štvordňový summit hláv členských štátov EÚ, na ktorom sa navonok, riešil dve otázky: ako bude konštruovaný rozpočet EÚ na budúcich sedem rokov, ako vysoké budú povinné príspevky členských štátov, a ako bude nastavený pomer dotácií a pôžičiek z tzv. Fondu New Generation EÚ. “Dohromady sa tak “vyjednávalo” o rozdelení necelých 2 biliónov eur!”
“Bolo by vážnou chybou nechať sa zmiasť politickými stanoviskami, že podstata bruselskej debaty bola výhradne “technická”, že išlo len o to, koľko si ktorá krajina z balíka peňazí odtrhne – ako sa chvastá premiér Babiš, že išlo iba o vyjednávanie o pomere medzi dotáciami (nevratné peniaze) a pôžičkami (ktoré budú musieť členské štáty splatiť).”
Výsledky štvordňového rokovania podľa Iva Strejčeka potvrdzujú, že tentoraz sa v Bruseli udialo čosi závažnejšie, čosi, čo sa stalo ďalším z predelov v histórii európskej integrácie. “Až do tohto summitu bolo totiž nemožné, a táto nemožnosť je zakotvená v zmluvách, aby sa EÚ zadlžovala. V tejto zmluvnej logike bolo vylúčené, aby členské štáty dokonca za “európske” dlhy ručili. Od tohto summitu už záväzný princíp vyrovnaného rozpočtového hospodárenia EÚ neplatí. Merkelovsko-macronovsko-bruselský dlhový diktát – inak nedá práve ukončený summit nazvať – je preto v tomto kontexte treba posudzovať ako historický prelom. Prielom o to významnejší a vážnejší, s akou ľahkosťou, bez problémov, bez reptania ho členské štáty akceptovali.”
“Výsledky summitu, a je úplne jedno, ako dopadlo rozdeľovanie peňazí, tak posúvajú súčasnú podobu európskej integrácie do ďalšej fázy – do fázy, v ktorej sa bude politická moc rozdeľovať inak. Strach z koronavírusu a vážne problémy mnohých európskych ekonomík vytvárajú pre nové delenie moci vhodnú atmosféru,” myslí si český expert.
Európska komisia, “tvorcov a správcova” európskeho dlhu, si podľa neho – úspešne – vytesňuje politický priestor s cieľom posunúť sa k výraznejšej podobe “európskej vlády” . “K čomu dali členské štáty prevzatím záruk za európsky dlh fakticky zelenú”.
“Už tak zjavná dominancia Nemecka a Francúzska bola znova posilnená. Tieto dve krajiny, bez akejkoľvek protiváhy v rámci EÚ, budú ešte viac rozhodovať o ostatných. Opäť veľmi skoro budeme počuť, že “pokrok vpred nesmie byť blokovaný jednotlivcami”. Táto argumentácia zneužije situáciu k ďalšiemu rozšíreniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou do oblastí, v ktorých ostávali posledné zvyšky práva veta, a v ktorých jednoducho štáty museli nájsť kompromisné zhodu.”
Strejček dodal, že budú “posilnené vlastné zdroje európskeho rozpočtu” – čo v “bruselčine” znamená uvalenie nových celoeurópskych daní. “Von Leyenová už oznámila, že budú založené na “plánovanom rozšírení obchodu s emisiami a na uhlíkovej hraničnej represii, ktorá bude fungovať ako vyrovnávací mechanizmus pri dovoze lacných zahraničných výrobkov škodlivých pre klímu”.
“Posilňuje sa vedomie, že nie je potrebné šetriť, že peniazmi sa dá plytvať, že sporivosť a hospodárnosť nie sú cnosťami – za to sa viac musí hovoriť o akýchsi “európskych hodnotách”, ktoré treba povinne dodržiavať. Pochvaľovať si, že z tohto “bruselského” dlhu sme si odhryzol “viac” a tváriť sa, že to nie je náš dlh, je nielen výrazom politického cynizmu, je výrazom mimoriadnej nezodpovednosti voči generáciám budúcom.”
Dodal, že bezproblémovo sa zmieriť s nemecko-francúzsko-bruselskou realitou, ktorá nám dlh nariaďuje, je podľa neho výrazom slabošskej rezignácie na osud a záujmy vlastnej krajiny. “Česká republika si k ohromnému dlhu “vnútornému” priväzuje dlh ďalší – “vonkajší”.”
Spôsob, ako sa k celému problému stavia drvivá väčšina domácej politickej scény podľa slov Strejčka iba obnažuje jej biedu a ochotu bez odporu prijímať a podliezavo sa podvoľovať diktátu zo zahraničných metropol. “Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že ešte v priebehu mimoriadnej schôdze poslaneckej snemovne pred niekoľkými dňami, ktorá sa témou ohromného európskeho dlhu valiaceho sa na našu zem zaoberala (a nehodnotím teraz ako vážne a s akým výsledkom), je súbežne zvolaná spoločná tlačová konferencia pirátov, topkárov , ľudovcov a starostov vyzývajúcich premiéra Babiša, aby “podpísal”?”
“Berlín a Paríž to majú s dnešnou českou politickou scénou jednoduché – s potešením ju nechávajú mlátiť prázdnu antičínsku a antiruskú slamu, aby nám ľahšie vnútili svoju vôľu. A majú to o to jednoduchšie, že sme to my sami, kto sme už od Topolánkových premiérskych rokov bez problémov prijali jednu z najhlúpejších politických skratiek dneška: “Radšej do Bruselu, než do Moskvy”. Tak teraz tu onen Brusel v realite máme: gigantické zadĺženie, ktoré budú splácať ešte vnuci našich vnukov.”