“Ak minister vnútra nie je schopný vybudovať elektronické trhovisko, alebo ho chce budovať rádovo predražene, vyzývam ho, aby zo zákona odstránil monopol ministerstva vnútra, vyhlásil súťaž na tri súkromné elektronické trhoviská, ktoré si budú navzájom konkurovať,” uviedol Beblavý pre TASR 3. apríla.

“Slová pána poslanca Beblavého, ktorý ako cestu v prípade elektronického trhoviska ukazuje český model, vyvrátila štvrtková Konferencia o elektronických nástrojoch verejného obstarávania v Prahe,” reaguje Netík. V Čechách je podľa neho momentálne päť elektronických trhovísk, ktoré prevádzkujú súkromné spoločnosti, len dve z nich však fungujú. “Česká vláda počíta, že na tieto služby od roku 2012 na päť rokov vynaloží 300 miliónov českých korún (11 miliónov eur),” upozorňuje.

Súkromné elektronické trhovisko, ktoré podľa Netíka v Českej republike funguje najlepšie, má 12.000 zaregistrovaných dodávateľov, 500 obstarávateľov, malo 77.000 zákaziek a 65.000 uzatvorených zmlúv. “Z tohto obrovského množstva však bolo len 358 elektronických aukcií. Elektronické trhovisko je len na vybrané komodity, tovary a služby a práce v rámci jednoduchých zákaziek s limitmi do 80.000 eur pre tovary a služby a 240.000 eur pre stavebné práce,” vysvetľuje Netík.

Na štvrtkovej (3. 4) Konferencii o elektronických nástrojoch verejného obstarávania v Prahe podľa neho prezentovalo Ministerstvo pro místní rozvoj ČR potrebu Národného elektronického nástroja v Českej republike, ktorý sa už buduje a ktorý by celý systém trhovísk zastrešoval. “Aj to potom plánujú dať do prevádzky súkromnému subjektu. Medzi najčastejšie chyby súčasného stavu v Českej republike patrili heterogénna sústava nástrojov, ktoré nedostatočne pokrývali proces zadávania či zložité metodické vedenie zadávateľov a nehospodárnosť,” konštatuje Netík.

Ani jedna z troch možností, ako môže Slovensko k elektronickému trhovisku pristúpiť, podľa neho nie je porovnateľná s Českom. “V prípade systému, kedy by ministerstvo vnútra prevádzkovalo elektronické trhovisko aj v prípade elektronického trhoviska ako služby, bude celý projekt zastrešovať a dozorovať štát,” uviedol.

V rámci projektu elektronického trhoviska sa podľa Netíka počíta s troma základnými piliermi – Trhovisko, Dynamický nákupný systém a Podpora procesov verejného obstarávania, teda elektronizácia obstarávania, poskytovanie podkladov, odstránenie obálkového doručovania, archivácia či tvorba vzorových procesov. “Posledný z nich budeme musieť v budúcnosti implementovať aj obstarať, keďže nám to prikazuje európska smernica,” upozornil Netík.

Podľa Beblavého malo byť zavedenie elektronického trhoviska “vlajkovou loďou Kaliňákovej reformy verejného obstarávania”.

“Mali sa ním nakupovať všetky bežné tovary a služby v štátnej správe. Elektronické trhovisko malo fungovať od 1. júla tohto roka.

Argumentmi o elektronickom trhovisku zdôvodnil zrušenie jednej z najväčších vymožeností Radičovej vlády v oblasti transparentnosti – povinných elektronických aukcií,” tvrdí Beblavý.

Podľa nezávislého poslanca je české riešenie, kde štát dal koncesie na päť súkromných portálov, ktorým prepláca balík služieb podľa dohodnutého cenníka, výhodnejšie, ako slovenské úvahy o štátnom portáli.

“Je zjavné, že aj keby sa súťaž rozbehla zajtra, elektronické trhovisko (na Slovensku, pozn. TASR) môže začať fungovať najskôr v roku 2015,” upozorňuje. “Dnes navyše minister Kaliňák začína cez neoficiálne brífingy novinárom komunikovať, že projekt elektronického trhoviska buď zruší, alebo ho prenechá súkromnému monopolu. V Českej republike platí štát za päť elektronických trhovísk asi 1,5 mil. eur ročne, na Slovensku chce minister Kaliňák dať asi 20 mil. eur za jedno trhovisko na osem rokov, teda asi 2,5 mil eur len za jedno trhovisko,” uzatvára Beblavý.

Minister vnútra Robert Kaliňák 2. apríla informoval o tom, že rezort vyhodnocuje možnosti realizácie elektronického trhoviska. Cena má byť vyššia, ako sa predpokladalo tak v prípade, že by projekt realizoval štát, ako aj v prípade, že by túto službu štátu poskytoval niekto iný.

“Keďže tie náklady nie sú malé, chceme zvážiť, či zavedenie elektronického trhoviska prinesie ten efekt, ktorý od neho očakávame,” dodal Kaliňák. Zriadenie elektronického trhoviska a jeho prevádzka počas ôsmich rokov by si podľa neoficiálnych informácií vyžiadala náklady v sume približne 20 miliónov eur. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť do konca apríla.

Elektronické trhovisko je zákonom definované ako informačný systém verejnej správy, ktorý má slúžiť na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov, stavebných prác alebo služieb bežne dostupných na trhu. V praxi by malo fungovať tak, že pri podlimitných zákazkách by mohli štátne orgány nakupovať tak, že si z ponuky dodávateľov vyberú službu, stavebné práce alebo tovar, o ktorý majú záujem. Ostatní dodávatelia, registrovaní na elektronickom trhovisku, by potom mohli v stanovenej lehote predložiť výhodnejšiu ponuku. Elektronické trhovisko by podľa ministerstva vnútra mohlo priniesť viac transparentnosti do verejného obstarávania, rýchlejšie a lacnejšie nákupy.

jf