Bratislava 17. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Michal Svítok)
Ján Čarnogurský tvrdí, že legendárny sovietsky maršal si zaslúži pamätník na Slovensku, konkrétne v Banskej Bystrici. Konev v súčasnosti na Slovensku pamätník nemá. V susednom Česku sa jeho pamätník stal viackrát terčom vandalov
„Slovensko-ruská spoločnosť sa nazdáva, že Slovensko a mesto Banská Bystrica majú morálnu povinnosť postaviť pomník maršalovi Konevovi a najvhodnejším miestom pre pomník by bola práve Banská Bystrica,” píše expremiér v liste, ktorým sa ešte v júni obrátil na primátora Banskej Bystrice Jána Noska a predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera so žiadosťou o umiestnenie pamätníka Ivanovi Stepanovičovi Konevovi na území mesta.
Pomohol SNP
Čarnogurského v jeho iniciatíve motivuje nielen fakt, že Konev pamätník na Slovensku nemá, ale aj úloha sovietskeho maršala v Karpatsko-duklianskej operácii. Tá bola podľa Čarnogurského hlavnou vojenskou operáciou na pomoc SNP. „Keby nebolo Karpatsko-duklianskej operácie, Nemci by boli mohli vrhnúť na Banskú Bystricu hneď v začiatku Povstania silný armádny zbor a Povstanie by trvalo len niekoľko dní. Čiže maršal Konev veľmi pomohol Slovensku, ale nemá tu pomník,” hovorí Čarnogurský pre Sputnik.
Konkrétnu predstavu o pamätníku zatiaľ nemá. „To ponechávam na odborníkov — výtvarníkov, historikov. Nemalo by ísť len o tabuľu na budove. Mal by to byť pomník minimálne s bustou,” dodáva.
Ako Ján Nosko, tak aj Ján Lunter zaujali podľa Denníka N k Čarnogurského výzve odmietavé stanovisko. Ako obaja svorne tvrdia zásluhy Červenej armády si pripomínajú dostatočne.
Tým sa teda otvára priestor na aktivity „zdola” — Čarnogurského iniciatívu môžu podporiť samotní obyvatelia mesta či ďalšie občianske združenia. Samotný Čarnogurský sa takejto podpore nebráni, vyvíjať aktivitu v tomto smere však nebude. „Zatiaľ je to iniciatíva Slovensko-ruskej spoločnosti a moja. Ak by sa pripojil aj niekto iný, radi ho privítame, ale sami nebudeme prizývať ďalšie osoby,” hovorí.
V Prahe je terčom vandalov
Sovietski velitelia majú v Európe len minimum pamätníkov. Konevov pamätník z Varšavy museli začiatkom deväťdesiatych rokov odviesť do ruského Kirova. Podobný osud postihol aj pamätník Ivana Čerňachovského v litovskom Vilňuse, ktorý je od roku 1993 v ruskej Voroneži.
Socha maršala Koneva v Prahe, ktorá bola osadená v roku 1980, je tak jednou z mála svojho druhu. Ak nepočítame bývalé sovietske republiky, tak okrem Česka nájdeme podobné pamätníky už len v Bulharsku, kde v posledných rokoch odhalili bustu maršalovi Žukovovi a znovuosadili sochu maršala Tolbuchyna.
Navyše pražský pamätník sa v posledných rokoch viackrát stal predmetom verejnej diskusie. Niekoľko vandalských útokov na sochu vyvrcholilo doplnením pamätníka o „vysvetľujúcu” tabuľu, ktorá dopĺňa, že maršal Konev sa v roku 1956 podieľal na potlačení povstania v Maďarsku, v roku 1961 dozeral na stavbu Berlínskeho múru a v roku 1968 zaštítil prieskum pred vstupom vojska Varšavskej zmluvy do Československa.
„Praha sa chce prezentovať Západu ako rusofóbne mesto. Možno si chce kompenzovať spomienku, že v päťdesiatych rokoch tam postavili najväčší pomník Stalinovi na svete a potom ho zbúrali. Pritom maršal Konev velil aj operácii na oslobodenie Prahy začiatkom mája 1945 a to bol posledný klinec do oslobodenia Prahy,” komentuje dianie v Prahe Čarnogurský.
Ak by iniciatíva slovenského expremiéra bola úspešná, je pravdepodobné, že by mohla vyvolať podobnú polemiku aj na Slovensku.