Bratislava 30. decembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ak podľa Čaplovička stranu Smer-SD Robert Fico opustí, stratí strana sceľujúcu osobnosť

Rezort školstva pripravil na tento rok ambiciózny plán legislatívnych zmien, ktoré sa opierajú o programové vyhlásenie vlády SR. Akákoľvek zmena na poste šéfa rezortu však vždy takéto zmeny spomalí a na stoličke ministra školstva sa za posledného pol roka vystriedali tri osobnosti. Exminister školstva a podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič napriek tomu verí, že väčšinu z reforiem stihne do konca volebného obdobia realizovať dnešný minister Juraj Draxler.

„Chcel by som pri predkladaní návrhov podporiť nového ministra v parlamentnom výbore, ktorého som členom. A určite by som rád pomohol aj po metodickej stránke. Mám záujem na tom, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády. Čo sa týka straníckej funkcie, mňa pre vstup do Smeru-SD presvedčila v roku 1999 osobnosť Roberta Fica, teraz sme oslávili 15. výročie. V tejto strane ostanem, pokiaľ tam bude Robert Fico. A pokiaľ tam nebude, pre mňa táto strana stratí sceľujúcu osobnosť a v politickom živote, najmä v sociálno-demokratickej politike, to bude mať veľmi ťažké,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre Teraz.sk Dušan Čaplovič.

Rok 2014 ste začínali ako minister školstva. Aké ste mali plány, čo všetko ste chceli tento rok stihnúť?

Správa o stave školstva a systémových zmenách rok zdržovala legislatívny proces, lebo som dal záväzok, že pokiaľ nebude prerokovaná vo verejnej diskusii a s odbornými organizáciami, nespustím legislatívny proces. Ale už bola schválená s tým, že ministerstvo financií malo zásadnú pripomienku k návrhu finančných prostriedkov, na ktorých som trval. Pre tento rozpor dvoch ministrov nemohla ísť do vlády. Mali sme už pripravené zákony, ktoré mali ísť v druhom polroku do parlamentu a platiť mali od 1. septembra 2015.

Ktoré to boli?

Zákon o odbornom vzdelávaní mal vytvoriť podmienky na to, aby aj firmy mali svoj podiel na formovaní mladých ľudí v odborných školách a aby bol systém financovania odborných škôl postavený na kvalite, to znamená na úspešnosti absolventov v praxi. Bol pripravený zákon o financovaní školstva, ktorý bol a je jednou z priorít programového vyhlásenia vlády. Išlo o to, aby financovanie škôl nebolo biznisom pre niektorých zriaďovateľov. V nadväznosti na to mal vzniknúť nový zákon o štátnej školskej správe a školskej samospráve. Bola pripravená celá paleta zákonov a noviel, napr. zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, zákona o výchove a vzdelávaní, všetky boli v júni odkonzultované s jednotlivými zástupcami zriaďovateľov, odborov, zástupcami združení a asociácií základného a stredného školstva a mnohé ich pripomienky boli rešpektované a dostali sa cez leto do legislatívnych návrhov.

O tejto diskusii sme informovali aj prostredníctvom TASR. Akú logiku ale, podľa vás, dáva rozbehnúť verejnú diskusiu k celej sérii zákonov a potom odísť z postu ministra školstva skôr, ako boli schválené?

Logiku to pre ľudí, ktorí to hodnotia z vonku, nedáva. Niekto sa potešil, niekto bol z môjho rozhodnutia sklamaný. Ale mali sme balík zákonov, ktoré boli odkonzultované. V lete sa mala dolaďovať len ich definitívna podoba.

Nenabrali ste si toho jednoducho príliš veľa naraz? Tento rok, kedy ste chceli presadzovať najvýraznejšie zmeny v školstve, bol supervolebný, mali sme troje voľby. A nasledujúci rok už beží kampaň na tie najdôležitejšie voľby – parlamentné…

To, čo hovoríte, má racionálne jadro. Rok sa stratil v súvislosti s prípravou správy o stave školstva a verejnou diskusiou a to ma nútilo k takémuto postupu. Ale ja som nepatril k ministrom, ktorí navrhujú zákon na jar s tým, že platiť bude od septembra toho roku. Navrhované zákony mali platiť až od nového školského roka 2015 s tým, že niektoré časti zákonov by začali platiť až v ďalších rokoch. Nechcel som, aby sa opakovala situácia z roku 2008, kedy sa prijal nový školský zákon v máji a platnosť mal od septembra. To by bola veľká chyba. Ďalšia vec, nechcel som legislatívu meniť nepriamo, chcel som mať čistý legislatívny proces. Bol to balík zákonov, ktoré majú vzájomnú súvislosť. Išli by sme s dvoma veľkými novými zákonmi o financovaní školstva, k tomu mali byť dve novely zákona o výchove a vzdelávaní a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

A k tomu bol nový zákon o štátnej školskej správe a školskej samospráve, a piaty dôležitý zákon, o odbornom vzdelávaní. Rátal som s tým, že koncom tohto roka, začiatkom budúceho roka, budú schválené. Moje uvažovanie bolo v tomto veľmi jednoduché. Zakladalo sa na tom, že schvaľovanie takýchto zásadných zákonov v parlamente je oveľa jednoduchšie, keď máte základ 83 poslancov a pevne verím, že by sa pridali aj niektorí opoziční. V budúcnosti, keď budú koaličné vlády, sa budú nekonečne sporiť, ako takéto zákony prijať, príklad máme najmä z rokov 2002-2006. Pracovalo sa veľmi aktívne na zákone o vysokých školách, nakoniec sa v súčasnosti pripravuje novela zákona o vysokých školách. Je to trochu ústupok. Ale naše vysoké školstvo potrebuje zásadné zmeny. A napokon tu bol zákon o celoživotnom vzdelávaní. Pracovať sa na ňom začalo už v roku 2013. A prirodzenou súčasťou balíka mal byť aj zákon o štátnej školskej inšpekcii.

Čo mal riešiť?

Okrem toho, že sa mala posilniť metodická oblasť, sme chceli, aby mohla štátna školská inšpekcia explicitne, priamo, navrhnúť na základe svojich zistení zmeny, až po vyradenie školy zo siete škôl, v prípade mimoriadne vážnych zistení. Išlo o aktívnejší, predovšetkým metodický prístup, ako aj pomoc učiteľom. Samozrejme, mnohým sa to nepáčilo, lebo podvodníci v školstve naďalej pôsobia a prehlbujú dnes existujúce problémy.

Myslíte tým prípady škôl, ktoré inkasujú školné, za ktoré papierovo poskytujú tituly, ale nie zodpovedajúce vzdelanie?

Poskytujú vzdelanie tak, že kto zaplatí, tak maturitu alebo iný diplom dostane. Najmä v súkromných školách si absolventi niekedy myslia, že keď si platia za vzdelanie, platia si vopred aj za diplom, na ktorý tak majú právo. Je to obchod, ktorý, žiaľ, prekvitá.

A vaše rozhodnutie odísť?

Bolo nemenné, tak som ho aj prezentoval premiérovi. Tých atakov na moju osobu bolo už dosť. Keď sa necítite psychicky v pohode, ťažko sa vám realizujú dôležité kroky. Je pravda, že som otvoril veľa tém, ale naše školstvo potrebovalo zásadné zmeny, obrazne povedzme palácovú revolúciu. Inak sa bude stále viac prepadať. Treba hovoriť aj o zvyšovaní platov, ale nielen o tom. Aj o obsahu vzdelávania, štátnych vzdelávacích programoch, o tom, aby sme podporovali len kvalitné školy. Aby sa priemerné snažili dotiahnuť na tie kvalitné a podpriemerné vypadli zo siete škôl. A čo ma už nebavilo, bolo, že keď som nepodpísal nejakú zmluvu, najmä v informačných technológiách, do týždňa bol v niektorom médiu útok na mňa, spravidla na nejakú úplne inú, nepodstatnú tému, udalosť. A v niektorých médiách sa robil cielený výber, zverejnili len tých, čo ma kritizovali. Niekedy to bola doslovná poľovačka s cieľom ma znechutiť.

Myslíte tým kauzy typu syrová torta, predražené kvetiny alebo autá?

Torta, autá, to boli zástupné témy. Nevedeli na mňa nájsť nič iné. Mal som a mám čisté ruky. Nehovorím, že sa nestali chyby, ale za tie niesli zodpovednosť ľudia na hospodárskom oddelení, v autodoprave a následne boli odvolaní.

Z rôznych dôvodov sa na ministerstve školstva za pol roka vystriedali traja ministri. Je pritom úplne normálne, že nový minister potrebuje určitý čas na to, aby sa zorientoval. Bude to znamenať spomalenie pripravených zmien?

Každá personálna zmena spôsobí isté zbrzdenie práce ministerstva. Najmä samotného aparátu rezortu, lebo každý očakáva, čo sa bude meniť. Každý minister má legitímne právo rozhodnúť o svojich prioritách, ako bude vyzerať štruktúra a ako budú ľudia pracovať. Ale pre všetkých ministrov, pre mňa aj mojich nástupcov, naďalej platí programové vyhlásenie vlády a existujúca Správa o stave školstva a systémových zmenách. Takže v tejto oblasti by nejaké veľké zmeny nastať nemali. Fakt je ten, že som bol vo funkcii dva roky a tri mesiace, čo je na Slovensku v prípade ministrov školstva nadpriemerne dlho. A sú veci, napríklad čerpanie európskych zdrojov, ktoré sa pripravujú dlhodobo. Keď som nastúpil do funkcie, mnohé výzvy neboli vyhlásené, čerpanie bolo katastrofálne, a to necelé dva roky pred ukončením programovacieho obdobia 2007-2013. Po roku a pol tvrdej práce sú tu dnes výsledky, realizované výzvy, zazmluvnenosť a aj keď pomalé verejné obstarávanie. Dnes môžeme hovoriť, že aj Operačný program Vzdelávanie, aj OP Výskum a vývoj má pozitívny trend úspešnosti.

Očakávate, že nový minister Juraj Draxler bude pokračovať v projektoch, ktoré ste rozbehli?

Aj ja som sa mohol oprieť o niektoré veci rozpracované za môjho predchodcu. A vždy som to uviedol a poďakoval som sa mu za tie veci, ktoré som po ňom dotiahol. Je to na pánovi ministrovi, ako sa rozhodne, ale na ministerstve je veľa vecí rozbehnutých. Nebola to ľahká práca, nie ministra, ale úradníkov, odborných zamestnancov a externých spolupracovníkov, mnohých učiteľov a riaditeľov škôl. Vidíme, že štátny vzdelávací program pre materské školy a pre základné školy, prvý a druhý stupeň sú schválené a je pripravený aj štátny vzdelávací program pre stredné školy. Bola to práca počas dvoch predchádzajúcich rokov, v niektorých prípadoch sa práce začali i skôr.

Ako hodnotíte aktuálnu situáciu v Slovenskej akadémii vied?

Je to prostredie, z ktorého pochádzam, a ktoré dobre poznám. Bol som tam dlhé roky podpredsedom pre spoločenské vedy. Po prvé, trúfam si povedať, že keby som bol ministrom ja, takéto turbulencie by tam neboli. Nie je to problém bývalého predsedu J. Pastoreka, ale celého Predsedníctva SAV. Po druhé, ja som rešpektoval samostatnú kapitolu SAV a nikdy som do tohto procesu direktívne nevstupoval. Tieto veci majú byť odkonzultované na úrovni ministra financií, lebo on je partner a je to v jeho kompetencii. Stala sa chyba, že sa to realizovalo cez ministra školstva a napokon sa nič nevyriešilo. Osem miliónov, ktoré na začiatku SAV zobrali, dali do Agentúry na podporu výskumu a vývoja na rezort školstva a teraz ich dali naspäť do SAV. Nič sa tým nevyriešilo, lebo rezort školstva v oblasti výskumu a vývoja zostal nedofinancovaný. Naša pôvodná požiadavka navýšiť oblasť vedy a výskumu v rezorte školstva o 35 miliónov eur, vrátane SAV, nebola vypočutá. Ak vznikali takéto problémy po minulé roky, išiel som s predsedom SAV, alebo aj sám, na ministerstvo financií a pomáhal som zabezpečiť rozpočet SAV. Teraz sa to neudialo. Naopak, vytvoril sa obraz, že treba zo SAV prepúšťať ľudí.

SAV nemôžete porovnávať so štátnou a verejnou správou, sú to vedeckí pracovníci a pomocný personál je v porovnaní so zahraničím veľmi malý. Mal by byť ďaleko väčší. SAV v súčasnosti úspešne realizovala tri veľké projekty z európskych zdrojov, sú to úplne nové budovy aj s vybavením, pre biomedicínu, pre nanotechnológie, materiálový výskum a nový pavilón v Košiciach. Kto tam bude pracovať? Keď príde Európska komisia kontrolovať tieto projekty, nebude kontrolovať, obrazne povedané „holobyt“, budovu a jej vybavenie, ktoré je už ako tak pripravené. Ale bude sa pýtať, aké tímy tam pracujú. A keď tam nebudú, projekt bude považovaný za nezrealizovaný a peniaze bude potrebné vrátiť. Posielam Otvorený list Predsedníctvu a Snemu SAV a pošlem ho aj predsedovi vlády, ktorý vždy SAV veľmi podporoval. Znovu opakujem, že doteraz nebol prijatý akčný plán pre Stratégiu výskumu, vývoja a inovácií do roku 2020. Školstvo má v novom operačnom programe na starosti oblasť výskumu a hospodárstvo, oblasť inovácie a musí to koordinovať nadrezortná Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie a ňou zriadená stála komisia. Ak to nebude vzájomne synergicky prepojené, Slovensko stratí šancu prepojiť výskum a vývoj na inovácie, na podnikovú sféru, pre malých, stredných a veľkých podnikateľov, domácich i zahraničných.

Čo by mal, podľa vás, rezort školstva stihnúť v budúcom roku, ktorý je už predvolebným?

Je tu stále vládna väčšina a nemal by byť problém prijať niektoré zákony. Legisvakačná doba môže byť v niektorých prípadoch odloženosti platnosti paragrafového znenia veľmi prospešná. Pevne verím, že bude prijatý nový moderný zákon o odbornom vzdelávaní. Po druhé, aj zákon o financovaní. Posledne uvedený je v legislatívnom zámere vlády plánovaný až na december 2015, čo je veľmi zlé, veď v tom čase už bude krátko pred voľbami a možno bude chýbať vôľa na výrazné zmeny. A nesplní sa ani časť Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012–2016. A navyše by mal platiť až od septembra 2016. Chýba tam zákon o štátnej školskej správe a samospráve. Aj mňa sa snažili ovplyvniť, že je ešte potrebné urobiť nejaké analýzy. Boli to záujmové skupiny, ktoré nechceli prijatie zákona ako takého. To boli a sú len rečičky neprajníkov, už tretí rok chcú stále analyzovať, a mnohé je už uvedené v spomínanej Správe o stave školstva… A potom je tu zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý by mal byť prijatý čo najskôr. Tento zákon vytvára podmienky na rekvalifikáciu. Podmienky na to, aby mladá generácia mohla reagovať na výzvy doby, aby mohla byť systematicky pripravovaná pre prax, pre život. A napokon, nie na poslednom mieste je tu novela zákona o vysokých školách. Česi majú podobnú novelu pripravenú. Bolo by treba prijať aj zákon o verejno–výskumných inštitúciách, to sa týka aj SAV.

Viete si predstaviť, že takéto široké zmeny bude realizovať nový minister? Aj vy ste potrebovali určitý čas na to, aby ste sa zorientovali v rezorte…

Programové vyhlásenie vlády musí rešpektovať aj on. Chceme sa k tomu stretnúť v januári alebo začiatkom februára. Ja si vážim svojho predchodcu E. Jurzycu, ale on, žiaľ, nešiel príliš do nových vecí. Niektoré pripravil a ja som sa ich nebál predložiť. Ale teraz je na rezorte v jednotlivých sekciách mnoho návrhov už pripravených a pán minister sa o ne môže oprieť. Zmeny, ktoré sme navrhovali, a ktoré, si myslím, že spoločnosť potrebuje, boli robené predovšetkým v prospech detí, žiakov a študentov. Raz to pochopia aj mnohí rodičia a učitelia. Ale treba mať rozhodnosť, odvahu, nerobiť len populistické kroky, predovšetkým je potrebné tieto úlohy vlády plniť.

A aké ciele si kladiete vy osobne, ste podpredsedom Smeru-SD a poslancom NR SR?

 Chcel by som pri predkladaní návrhov podporiť nového ministra v parlamentnom výbore, ktorého som členom. A určite by som rád pomohol aj po metodickej stránke. Mám záujem na tom, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády. Čo sa týka straníckej funkcie, mňa pre vstup do Smeru-SD presvedčila v roku 1999 osobnosť Roberta Fica, teraz sme oslávili 15. výročie. V tejto strane ostanem, pokiaľ tam bude Robert Fico. A pokiaľ tam nebude, pre mňa táto strana stratí scelejúcu osobnosť a v politickom živote, najmä v sociálno-demokratickej politike, to bude mať veľmi ťažké.

mž