“Sociálnu demokraciu potrebujú mladé rodiny, mladí ľudia do 35 rokov, ale aj ľudia prestárli či chorí. Nehovorím, že tam nemajú byť témy, ktoré otvárajú niektoré sociálnodemokratické strany v Európe, ktoré súvisia s ľudskými právami, napríklad rodová rovnosť alebo LGBT, ale nemôže to byť priorita priorít,” povedal Čaplovič.

“Deklarácia OSN, ktorá bola prijatá v Paríži v roku 1948, nehovorí len o politických ľudských právach, ale aj sociálnych. Právo na zdravotnú starostlivosť, slušné bývanie, zamestnanie,” zdôraznil Čaplovič.

Samotný Smer bol však vo svojich začiatkoch výrazne ovplyvnený filozofiou Tretej cesty. “Ako podpredseda Slovenskej akadémie vied som mal na starosti styk s decíznou sférou. A po druhé, rozhodol som sa tak aj preto, že ma v roku 1999 oslovil osobne Robert Fico.

Jeho názory som vtedy považoval za nové a charakterné videnie vtedajšieho sveta a nielen u nás, ale aj okolo nás. Preto som sa rozhodol stať zakladajúcim členom strany Smer,” odpovedá Čaplovič na otázku, prečo sa rozhodol vstúpiť do Smeru-SD.

Dodal, že mu bola sympatická politika, ktorú robil Robert Fico ešte v Strane demokratickej ľavice a mal pocit, že by na Slovensku mala vzniknúť silná alternatíva k politikám, ktoré vtedy reprezentovali Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda. “Nebola to ľahká cesta, názory sa tríbili a to nielen na názov. Jeden z návrhov na názov bol ZVON, že to už na Slovensku zazvoní a príde zmena. Ale názov SMER nám bol bližší,” poznamenal.

Čaplovič priznal, že Smer bol v prvej fáze výrazne ovplyvnený myšlienkami Tonyho Blaira. “Sú jednotlivé etapy vývoja našej strany. V tom období, keď sme sa postupne etablovali na politickej scéne, bol veľmi aktívny predseda Labour Party Tony Blair a nemeckej sociálnej demokracie Gerhard Schröder, ktorí vydali tzv. Londýnsky manifest.

A hľadali nejakú ďalšiu cestu pre sociálnu demokraciu, ktorá akoby sa v tom období vyčerpala,” povedal. “Bol to posun viac k stredu a prevzatie mnohých liberálnych a neoliberálnych hodnôt.

Mali sme k tomu aj konferenciu a vyšiel aj zborník Smer – Tretia cesta. V tom prvom období v parlamente po roku 2002 to bolo isté vodítko, ktoré nás charakterizovalo,” dodal Čaplovič.

“Zmena možno prišla aj tým, že do toho prišla vojna v Iraku, ktorú sme vnímali negatívne. Menil sa aj náš pohľad na osobu jedného z lídrov Tretej cesty, Tonyho Blaira, ktorý túto vojnu podporoval,” spomína podpredseda Smeru-SD. “Z nášho uhla pohľadu nezohral práve pozitívnu úlohu. My sme proti tejto vojne, ktorá bola podľa nás nelegitímna, protestovali aj v parlamente. Táto vojna vznikla na základe rozhodnutia Spojených štátov amerických a niektorých ďalších štátov, ktoré sa ku Georgeovi Bushovi pridali,” uviedol Čaplovič.

Smer podľa neho postupne opúšťal platformu Tretej cesty aj preto, že integroval ďalšie ľavicové subjekty.

“Vládu Mikuláša Dzurindu sme kritizovali nielen za ekonomické a sociálne opatrenia, ktoré slúžili kapitálu a bohatým, boli zamerané proti väčšine spoločnosti, ale aj pre vojnu v Iraku. A aj strana sa ďalej vyvíjala. Tým, že postupne zjednotila ľavicové subjekty, sa posunula doľava,” povedal s tým, že napokon získala aj formálny názov Smer – sociálna demokracia.

“Sociálna demokracia svojou dlhou históriou, počnúc devätnástym storočím, presadzovala isté hodnoty. Obhajovala nezamestnaných a sociálne utláčaných ľudí v boji proti vykorisťovaniu. Sociálna demokracia musí riešiť problémy sociálne, aby sa zdroje v spoločnosti spravodlivejšie rozdeľovali. Vždy mala blízko k odborárom. A je tu veľmi dôležitý princíp solidarity,” odpovedal na otázku, ako by on osobne definoval sociálnu demokraciu.

Čaplovič eviduje kritiku smerovania Smeru-SD zo strany europoslancov Borisa Zalu a Moniky Flašíkovej Beňovej.

“Mnohí europoslanci, a to hovorím všeobecne o tých, ktorí sú vo frakcii socialistov a sociálnych demokratov, sú ešte stále v Tretej ceste,” povedal Čaplovič. “Sú to moji kolegovia, nechcem ich kritizovať. Ale roky pôsobia v celkom inom svete. Často sú veľmi vzdialení skutočným veciam, ktoré sú tu a s ktorými sa strana musí popasovať,” poznamenal na margo europoslancov za Smer-SD.

“Boris Zala je môj priateľ, často som ho v minulosti podporoval. Ale teraz ma trochu sklamal, že nehľadal možnosti riešiť veci vo vnútri a ale cez médiá. A očakával, to je choroba intelektuálov, že my prídeme za ním a budeme ho prosiť o pomoc. Takže za tým cítim aj urazenú hrdosť,” uviedol Čaplovič.

“S naším predsedom Robertom Ficom som od 9. decembra 1999, zakladajúceho snemu našej strany. A nepoznal som politika, ktorý má takú empatiu a schopnosť vypočuť si rôzne názory. Aj tam sú dialógy a diskusia. A on v tých názoroch hľadá to, čo stranu stabilizuje,” dodal.

Čaplovič upozornil, že národný pilier je v politike Smeru-SD prítomný dlhodobo, aj v straníckej doktríne, ktorú pripravoval svojho času Boris Zala. “Často nás hádžu do jedného vreca s nacionalistami. Ale sociálna demokracia potrebuje okrem sociálneho aj národný rozmer. Viete, ako dopadol internacionalizmus Sovietskeho zväzu. Treba rozlišovať krajný nacionalizmus, šovinizmus a zdravý patriotizmus,” dodal.

Prístup Smeru-SD k migračnému problému považuje za pragmatický. “Čo hovoril Robert Fico a Robert Kaliňák, že je to riziko a väčšinou sú to ekonomickí migranti, ktorí idú za sociálnymi dávkami, sa potvrdilo. A je tu aj určitý kultúrny rozdiel. Odmietajú vnímať, že prišli do Európy a prijať jej civilizačné hodnoty, integrovať sa,” tvrdí Čaplovič.

“Keď som bol v Spojených arabských emirátoch, pýtal som sa, prečo neprijímajú migrantov, kultúrne blízkych, povedzme Sýrčanov. Povedali, že u nich by museli tvrdo pracovať, to nie sú sociálne dávky. A preto do emirátov ani nejdú,” poznamenal.

Čaplovič tvrdí, že zmena termínu programovej konferencie Smeru-SD nesúvisí s kritikou Borisa Zalu. “Prečo sme sa rozhodli presunúť konferenciu na 22. októbra? Pán Zala nie je vo vedení strany a do týchto problémov nevidí. A mnohí politológovia a analytici tiež.

Bolo to tesne po neformálnom zasadnutí Rady Európskej únie v Bratislave, ktoré prijalo veľmi významné rozhodnutia, odzneli napríklad vo vystúpení pána Junckera. Týždeň nestačí na to, aby sme tieto rozhodnutia pretavili do sociálnodemokratického programu a keďže sme vládna strana, potom aj do vládnej politiky,” vyhlásil Čaplovič.

“Po druhé, nemôžeme sa stále zaoberať len vnútornými problémami, ale predovšetkým ľuďmi okolo nás a musíme spolupracovať s inými sociálnymi demokraciami. Vybrali sme si gro starej sociálnej demokracie, to boli českí, rakúski a nemeckí sociálni demokrati. Oslovili sme týchto partnerov, aby prišli,” pripomenul s tým, že konferencia by v novom termíne mala mať medzinárodný rozmer.