Čakajú Francúzov reverzné Bataclany, streľba v moslimských kaviarňach?

Paríž 17. januára 2023 (HSP/politico/Foto:Twitter)

Oslavovaný francúzsky literárny zloduch vyvolal pobúrenie svojimi predpoveďami, že “pôvodní” Francúzi by sa čoskoro mohli chopiť zbraní proti oblastiam “pod kontrolou islamu”, píše POLITICO

Stal sa Michel Houellebecq, obľúbený francúzsky literárny zloduch, apologetom krajne pravicového terorizmu?

Koncom minulého roka Houellebecq v rozhovore pre isté periodikum predpovedal, že “pôvodní” Francúzi sa čoskoro chopia zbraní a budú páchať “akty odporu” proti moslimom v oblastiach “pod kontrolou islamu”.

“Budú bombové útoky a streľba v mešitách, v kaviarňach navštevovaných moslimami. Inými slovami, reverzné Bataclany,” povedal s odkazom na parížsku koncertnú halu, kde teroristi ISIS 13. novembra 2015 zavraždili desiatky ľudí.

Dokonca aj podľa Houellebecqových provokatívnych štandardov toto vyhlásenie otvorilo nový priestor. Jeho komentár o “aktoch odporu”, ktorý ďaleko presahuje jeho zvyčajnú kritiku náboženstva – jeho prvou veľkou kontroverziou bolo, keď v roku 2001 nazval islam “najhlúpejším náboženstvom” – sa zdalo, že vyjadruje podporu násilným činom voči moslimom.

Odozva vo Francúzsku bola rýchla a rozsiahla, pokračuje POLITICO. Okrem toho, že niekoľko moslimských organizácií oznámilo, že budú Houellebecqa žalovať za podnecovanie rasovej nenávisti. Minister spravodlivosti Eric Dupond-Moretti vystúpil s vyhlásením, že jeho komentáre sú “neprijateľné”, pretože “vyvolávajú nenávisť” a “sú v rozpore s jeho hodnotami”.

Dokonca aj predseda krajne pravicovej strany Národný front Marine Le Penovej Jordan Bardella odmietol Houellebecqa brániť a označil jeho komentáre za “prehnané”.

Za 25 rokov, odkedy Houellebecq po prvý raz vstúpil na literárnu scénu svojím románom Elementárne častice z roku 1998, sa totiž na Západe rozmohla násilná krajne pravicová ideológia, ktorá inšpirovala sprisahania a veľmi reálne teroristické činy. V roku 2017 Brenton Tarrant spáchal masaker moslimských veriacich v Christchurchi na Novom Zélande, pričom pri útoku, ktorý bol naživo vysielaný na Facebooku, zabil 51 ľudí. Práve tento týždeň sa v Paríži začal súdny proces s krajne pravicovou skupinou obvinenou zo sprisahania s cieľom zavraždiť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

“Dá sa hovoriť o odpore, keď hovoríte o rasistických útokoch?” napísal Fourest vo svojom blogu. “Aspoň raz sa zdá byť sťažnosť z Grande Mosquée de Paris rozumná.” (Vedúci Grande Mosquée alebo, veľkej mešity, po stretnutí s autorom stiahol hrozbu žaloby na Houellebecqa, ale ostatné organizácie na svojich sťažnostiach trvajú).

Otázka pre mnohých ľudí, ktorí čítali Houellebecqove knihy, bude znieť: Je naozaj presvedčený, že násilné činy voči moslimom sa rovnajú “činom odporu”? A v širšom zmysle, mal by čeliť následkom – alebo by sa tieto komentáre mali považovať za formu umeleckej licencie, za výroky tvorivého majstra, ktorý má právo zastávať názory, akokoľvek extrémne, na svet? A napokon, zlyhala v Houellebecqovom prípade tolerancia Francúzska voči takejto umeleckej licencii – jeho odpor voči americkej “kultúre zrušenia”?

Bývalý štátny úradník už desaťročia zastáva vo francúzskej spoločnosti výnimočné postavenie “grand écrivain” – jedného z najvýznamnejších autorov s medzinárodným renomé. Dvakrát získal prestížnu literárnu Goncourtovu cenu a teší sa takej úcte, akú kedysi požívali laureáti ceny za poéziu a veľkí spisovatelia v iných krajinách.

Keď sa raz za niekoľko mesiacov objaví, aby napísal článok alebo poskytol rozhovor, jeho vyjadrenia sa takmer vždy dostanú do správ. V roku 2020, keď bolo Francúzsko uzavreté kvôli pandémii COVID-19, Houellebecq sa objavil, aby vyhlásil, že – na rozdiel od toho, čo hovorili mnohí ľudia – po pandémii bude všetko “presne také isté”, len o niečo horšie.

Podľa POLITICO, práve tento druh cynizmu, ktorý by mnohí považovali za protilátku amerického idealizmu, si získal priaznivcov po celom svete. Houellebecqova hlavná spisovateľská zručnosť spočívala v tom, že sám seba stvárnil ako večného človeka, priemerného Francúza, ktorý zdieľa priemernosť ich existencie a zhodou okolností je spisovateľom. “V živote sa môže stať čokoľvek, najmä nič,” zavtipkoval vo svojom románe Platforma z roku 2001 – klasický Houellebecqov výrok.

V poslednom desaťročí však Houellebecqove romány nadobúdajú čoraz reálnejší, politický nádych. Jeho kniha “Podvolenie” z roku 2015 predstavuje islamskú stranu, ktorá sa vo Francúzsku ujme moci po aktoch domáceho terorizmu. Ak existovali nejaké pochybnosti o tom, ako sa autor stavia k takejto perspektíve, rozptýlil ich v mnohých rozhovoroch, pričom zdvojnásobil protiislamský obsah svojich kníh.

Napriek všetkému rozruchu, ktorý vyvolali jeho protiislamské komentáre alebo chvála sexuálnej turistiky, sa autor nikdy nestretol s väčším pobúrením zo strany francúzskeho literárneho establišmentu ani s ničím, čo by pripomínalo “zrušenie”.

Rozhovor pre Front Populaire, ktorý vedie intelektuál Michel Onfray, znamenal pre Houellebecqa nový vrchol. Okrem komentárov o protiislamskom terore sa autor vyjadril aj ku konšpiračnej teórii o Veľkej výmene – podľa ktorej moslimovia vytláčajú bielych ľudí na Západe -, aby povedal, že to “nie je teória, ale fakt”.

Dodáva: Jedinou nádejou na prežitie by bolo, keby sa nadradenosť bielej rasy stala v Spojených štátoch “módnou”.