Čaká Turecko nová destabilizácia?

Ankara 5. júna 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)

Turecký analytik Arif Asalyoglu dňa 2.6.2017 publikoval zaujímavú analýzu ďalšieho vývoja v Turecku. Analýzu prebral portál regnum

Podľa Arifa Asalyogla predstaviteľ amerického Kongresu pre otázky Európy a Eurázie Dan Rohrbacher počas zasadania povedal, že už si neželá, aby sa pozýval turecký prezident Erdogan do USA. Dan Rohrbacher sa zúčastnil protestov voči Erdoganovi počas jeho návštevy v USA dňa 16.5.2017 a na vlastné oči videl, ako členovia Erdoganovej ochranky útočili na protestujúcich Turkov, žijúcich v USA, ktorí patria k politickým odporcom Erdogana.

Dana Rohrbachera rozčúlilo aj to, že Erdogan požadoval ospravedlnenie USA za incident vo Washingtone. Podľa Rohrbachera bol minuloročný vojenský prevrat v Turecku zinscenovaný a posilnil pozície Erdogana, ktorý tak môže momentálne zlikvidovať celú tureckú opozíciu.

Iskrí to aj vo vzťahoch medzi Iránom a Tureckom, Iránci stratili v posledných dňoch v blízkosti tureckých hraníc dvoch vojakov, siedmi utrpeli zranenie. Iránsky generál Kásim Ryizaji uviedol, že Turecko bude niesť zodpovednosť za útok voči členom iránskych ozbrojených síl

Podľa odborníkov za posledné štyri roky Turecko zaradilo spiatočku v oblasti dodržiavania ľudských práv, občianskej slobody a spravodlivosti. Pod Erdoganovou taktovkou sa Turecko mení na krajinu, v ktorej silnie kult osobnosti a polarizuje sa výrazne domáca politická scéna a obmedzujú sa demokratické princípy i občianske slobody.

Erdoganovi odporcovia sa ocitli vo veľkom nebezpečenstve, Erdoganovým politickým oponentom hrozí prenasledovanie kvôli ich politickým názorom. Erdoganovi sa podarilo paralyzovať súdny systém v Turecku, súdy v Turecku ovládli Erdoganovi prívrženci, ktorí majú pod kontrolou aj silové rezorty. Bola narušená nezávislosť súdneho systému.

Zhoršili sa aj vzťahy medzi Tureckom a NATO. Podľa informácií nemeckého portálu Die Welt Ankara na summite NATO v Bruseli navrhla, aby sa budúci summit uskutočnil v Istanbule. Nemecko, Dánsko, Francúzsko a ďalší členovia NATO však boli kategoricky proti, summit NATO sa v roku 2018 uskutoční v Bruseli. Die Welt otvorene hovorí o kríze v rámci NATO, počas tejto krízy sa zhoršujú vzťahy medzi európskymi členmi NATO a Tureckom.

Protesty voči Erdoganovi napriek represiám v Turecku neutíchajú. Dňa 31.5.2017 sa uskutočnil míting namierený proti Erdoganovi, ktorého sa zúčastnili tureckí spisovatelia, vedci i politici. Približne 1000 demonštrantov protestovalo voči Erdoganovej politike, výsledkom referenda, na základe ktorého Erdogan zmenil tureckú ústavu a takisto vystupovali proti prehmatom v súdnych sporoch pri ktorých Erdoganom kontrolovaná justícia odsúdila účastníkov pokusu o prevrat či kritikov Erdogana k dlhoročným trestom odňatia slobody. Výrazne sa aktivizovali aj členovia tureckej vedeckej obce, ktorí vystúpili s pomerne tvrdou kritikou Erdogana a jeho režimu.

V posledných dňoch otriasa Tureckom škandál, ktorí súvisí s ekonomickými machináciami Erdogana i tureckého premiéra Binali Yildirima. Podľa portálu Theblackesa.eu Erdoganova rodina prostredníctvom „offshore spoločností“ získala nezákonne do svojej držby obrovský ropný tanker v hodnote 25 miliónov dolárov a nehnuteľnosti na ostrove Man či na Malte. Takisto Yildrimovo bohatstvo šokovalo svojou výškou, turecký premiér získal 11 tankerov, tri sú registrované na Malte a 8 tankerov je registrovaných v Holandsku. Odhadovaná cena lodí je okolo 100 miliónov Euro.

Turecko má momentálne obrovské ekonomické problémy v súvislosti s výnimočným stavom, ktorý Erdogan v Turecku zaviedol. Podľa Erola Biledzika, vedúceho predstaviteľa Asociácie tureckých priemyselníkov a podnikateľov (TÜSİAD), Turecko húfne opúšťajú zahraniční investori. Sám Biledzik tvrdí, že od vyhlásenia výnimočného stavu im zahraniční investori a partneri potvrdzujú, že nebudú investovať v Turecku dovtedy, kým sa celý politický systém v Turecku nenormalizuje. Podľa Biledzikových slov sa rast tureckej ekonomiky za obdobie rokov 2012 – 2016 znížil o 5,3%. Enormne vzrástol aj turecký dlh a turecká ekonomika nezvláda turbulencie zapríčinené vývojom politickej situácie.

Ďalším ukazovateľom hospodárskeho útlmu je predaj akcií veľkých hráčov z Turecka. K tomuto kroku sa odhodlali napríklad dve významné spoločnosti Koç a Sabanci, ich kroky nasledovali čoskoro aj strategické spoločnosti Ülker Grubu Eczacibasi a BIM.

Agentúra Stratfor pomerne podrobne sleduje dianie v Turecku a ich prognózy vývoja v Turecku pre obdobie rokov 2015 – 2025 nie sú pre Turecko práve najlepšie. Podľa prognóz Stratforu hrozí, že sa vojna preleje aj na turecké územie. Turci sa snažia nezapadnúť hlboko do vojnového konfliktu, ich aktivity sa však nestretávajú s úspechom a Turecko musí čoraz častejšie a razantnejšie zasahovať nielen na svojích hraniciach, ale aj v pohraničných oblastiach Sýrie a Iraku.

Agentúra Stratfor takisto tvrdí, že v Severnej Afrike a na Blízkom východe prežívajú jednotlivé štáty obdobie úpadku, vo viacerých krajinách súperí vládna moc s predstaviteľmi opozičných ozbrojených skupín. USA sa zúčastňujú týchto konfliktov a získavajú z nich dostatok výhod, nie sú však schopné dosiahnuť strategické ciele v pozemných operáciach a takisto sa obávajú angažovať sa v širšej miere takýchto druhoch konfliktu. Podľa Stratforu vývoj v moslimských krajinách južne od Turecka predstavuje hrozbu pre regionálnu stabilitu celého moslimského sveta.

Za posledných približne 10 dní sa v Turecku uskutočnilo množstvo teroristických útokov. To svedčí o skutočnosti, že turecké ozbrojené a policajné zložky nemajú situáciu pod kontrolou. Aktivizovali sa najmä členovia kurdskej Strany pracujúcich (RPK), ktorí zlikvidovali vo Vane a Hakkjarii 6 vojakov, 4 vojaci utrpeli zranenia, ktoré ich vyradili z boja. 1 turecký tankista zahynul v meste Kozluk po výbuchu protitankovej míny, ďalší tankista zahynul po útoku RPK protitankovou raketou na turecký tank v meste Shirnak. Traja vojaci zahynuli v Diarbakire, 5 vojakov utrpelo ťažké zranenia. Neďaleko mesta Sirnak havaroval turecký bojový vrtuľník. Pri havárii zahynulo viacero vysokých tureckých dôstojníkov, vrátane generála, 2 plukovníkov a štyroch kapitánov či majorov.

Turci majú problémy aj na medzinárodnej scéne. V prístave Lagos v Nigérii našli miestni predstavitelia ozbrojených síl náklad tureckých zbraní, k podobnému incidentu prišlo aj v Grécku. Podľa informácii nemeckého portálu Deutsche Welle, Gréci podrobujú prísnej kontrole všetky turecké lode, ktoré smerujú do Afriky. Turkov rozzúrila aj skutočnosť, že Gréci zastavili a internovali loď Mekong Spirit so 17 členmi posádky, ktorá smerovala z Turecka do juhovýchodnej Ázie.