Môj profil 
Predplatné
Celý svet sa dnes vojde do smartfónu. Ľudstvo čelí digitálnej revolúcii. Podľa bývalého guvernéra Českej národnej banky Pavla Kysilku mali všetky predchádzajúce civilizačné revolúcie spoločnú jednu vec, a to sťahovanie. Podľa poslednej štúdie OECD sú Česko a Slovensko v rámci vyspelého sveta dve ekonomiky, ktoré sú digitálnou revolúciu a novými trendmi z nej vyplývajúcimi ohrozené najviac – obe ekonomiky sa opierajú o úspešnú priemyslovú výrobu, ktorých konkurencieschopnosť je založená na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile v blízkosti Nemecka, tvrdí Kysilka. Pre ňu je najväčšou hrozbou robotizácia a umelá inteligencia.
K digitálnej revolúcii neodmysliteľne patrí aj fenomén zdieľania, takzvaného sharingu. Ide o proces, pri ktorom sa vlastníctvo materiálnych vecí dostáva do úzadia a do popredia sa dostáva akési spoločné vlastníctvo – typickým príkladom je digitálna taxislužba Uber, či aplikácia na zdieľanie izby Airbnb.
„Úspešné firmy sledujú technologické a ľudské trendy. Tvoria veľmi inovatívne tímy, ktoré veľmi dobre poznajú technológie a sú veľmi dobré v ich zapájaní do produktov a služieb,“ vysvetľuje Kysilka a dodáva, že schopné firmy vidia budúce trendy a pripravujú sa na ne dopredu, napríklad príprava automobilového priemyslu na nástup autonómnych vozidiel. Jedinou cestou, akou sa majú firmy vydať, aby prežili, je adaptácia, pričom je jedno, kedy sa tieto trendy pretavia do reality. Tieto firmy si tak budujú značku inovátora, čo im zaručuje budúcu dôveryhodnosť.
Typickým príkladom je spomínaný automobilový priemysel. Vizionár Peter Diamandis tvrdí, že rozvoj autonómnych automobilov spôsobí pokles produkcie automobiliek na 10 percent súčasného stavu. Kysilka dodáva, že to nemusí nutne znamenať masívne prepúšťanie: hoci bude v ponuke patrne menej vozidiel, automobilky budú ponúkať množstvo doplnkových služieb. Automobily totiž budú počítačmi na kolesách, ktoré sa budú môcť virtuálne spojiť s inteligentným domom, poistením, energetikou, nákupmi a podobne. Kysilka dodáva, že to najcennejšie, čo dnes digitálny biznis má, sú dáta klientov.
Avšak fungovanie pracovného sveta sa jednoznačne zmení. Ľudia jednoducho nebudú môcť súperiť so strojmi, ktoré sú v akejkoľvek oblasti mechanickej práce ďaleko lepší, než ľudskí robotníci. To však bude znamenať posun pracovníkov na pracovné miesta spojené so službami živým ľuďom, ktoré budú vyžadovať empatiu, integráciu, poradenstvo, či plánovanie – ide teda o oblasti, ktoré v súčasnej dobe a pravdepodobne ani nikdy v budúcnosti nebude umelá inteligencia schopná nahradiť, domnieva sa bývalý guvernér ČNB.
Samozrejme, aj zavedenie umelej inteligencie vyvoláva množstvo praktických otázok, na ktoré je ťažké nájsť správnu odpoveď. Jednou z nich môže byť aj zdanenie, či regulácia umelej inteligencie. „Kto by mal umelú inteligenciu spravovať? Štát? Veď vláda je súčasť a zároveň príčina problémov, nie ich riešenie. Štát je ten najväčší problém, ktorý nám hrozí, nie roboty alebo umelá inteligencia. A vyháňanie čerta diablom, to by som veľmi nerád,“ polemizuje Kysilka.
Bývalý šéf českej centrálnej banky sa vyjadril aj k tvrdeniu šéfky Fedu, že ekonomickú krízu podobnú v roku 2008 už nezažijeme: „To je sklamanie, myslel som si, že je Yellenová múdrejšia. Bohužiaľ, opatrenia, ktoré vlády a nadnárodné inštitúcie prijímali od roku 2008, ničomu nezabránia, ničomu nepomôžu a len budúcu krízu priblížia a prehĺbia. Sú kontraproduktívne a hlúpe, absolútne iracionálne a nezapadajú do seba.“ Dodáva, že nie je možné všetky tieto opatrenia splniť súčasne, pretože si protirečia, je ich mnoho a nedajú sa reálne zvládnuť. „Je to ako keby niekto postavil super-zložité lietadlo, ktoré by spadlo, pretože tých 1000 tlačidiel piloti nezvládnu – každý z nich je na niečo dobrý, ale dokopy nedávajú žiadny zmysel.“
Dodal tiež, že podľa neho bude budúca kríza ešte hlbšia, hlavne preto, že v súčasnosti sa všetci spoliehajú na slová politikov a predstaviteľov nadnárodných regulátorov, že budúcej kríze dokážeme zabrániť. To znamená, že investori sa ženú do veľkých rizík, napríklad do trhu s nehnuteľnosťami, ktorý je prehriaty.
„Kríza potrebuje výbušninu a rozbušku. Výbušninu už máme: prehriate úverovanie, prehnane optimistické očakávania, predimenzované projekty. Znova sa nafukujú bubliny na európskom trhu s nehnuteľnosťami, banky znova prehrievajú úvery. Bohužiaľ, ekonomická prosperita stále stojí na bankových úveroch. Iba pri tej rozbušky nikdy neviete, kedy príde,“ uzatvára rozhovor s českým portálom info.cz Kysilka.
.jpg)
.JPG)
