Pokiaľ ide o stretnutie, ktoré sa konalo vo štvrtok na Havaji, USA chceli tému posunúť na to, “ako sa vyrovnať s rastúcimi bezpečnostnými výzvami zo strany Číny”, ale ako ukázali správy v médiách po stretnutí, nedávne hospodárske trenice medzi USA a Južnou Kóreou zaujali počas stretnutia popredné miesto, čím sa otvorila trhlina v “solidarite”, ktorú USA zámerne prejavovali so svojimi spojencami vo východnej Ázii.

USA v polovici minulého mesiaca prijali zákon o znížení inflácie (Inflation Reduction Act – IRA). Jedným z dôležitých aspektov je poskytovanie vysokých dotácií na elektrické vozidlá (EV) vyrobené v USA, zatiaľ čo na vozidlá vyrobené v Južnej Kórei sa dotácie neposkytujú. Tým sa juhokórejské spoločnosti dostanú do mimoriadne nevýhodnej pozície. Juhokórejské médiá označili takýto postup USA, ktorý porušuje zásady voľného a spravodlivého obchodu, za “šmykľavku”. Hyundai Motor je v súčasnosti na druhom mieste na americkom trhu s elektrickými vozidlami, ale každý vidí, že ak sa USA uchýlia k taktike porušovania pravidiel “slide tackle” bez toho, aby boli potrestané, bude pre juhokórejské vozidlá nemožné udržať si pozíciu na americkom trhu. Južná Kórea sa vo všeobecnosti domnieva, že IRA je “zradou” Južnej Kórey a “bodnutím do chrbta”. Južnú Kóreu natoľko pohltilo sklamanie a hnev, že sa opäť rozbila ilúzia “voľného a spravodlivého obchodu”, ktorá je základom svetového poriadku pod vedením USA.

Tvárou v tvár silným obavám spojencov však USA predviedli divadlo. Podľa správ amerických médií boli USA “prekvapené” otázkami, ktoré vzniesla Južná Kórea, a vyjadrili ľútosť. Toto “prekvapenie” by malo byť skutočnou reakciou USA, ktorá naznačuje, že USA od začiatku nebrali do úvahy záujmy Južnej Kórey. Po opakovaných rokovaniach s juhokórejskou stranou sa americká strana len ľahostajne vyjadrila v zmysle “vráťme sa k rokovaniam”, ale v skutočnosti na obavy Soulu nereagovala. Takáto arogancia a ľahostajnosť sú nepochybne urážkou sebavedomia Južnej Kórey.

Nie je to prvýkrát, čo sa juhokórejská verejná mienka sťažuje na “zradu” a “nôž do chrbta” zo strany USA. V roku 2018 bola dokončená revízia kórejsko-americkej dohody o voľnom obchode a Južná Kórea prisľúbila ďalšie otvorenie domáceho automobilového trhu. USA však predĺžili 25-percentné dovozné clo na juhokórejské osobné a nákladné minivany do roku 2041. Dve najväčšie kórejské automobilové spoločnosti Hyundai a Kia vtedy uviedli, že je to urážlivé. Rovnako je to aj s nedávnymi nátlakovými opatreniami USA voči juhokórejskému čipovému priemyslu, ktoré neprejavujú žiadne obavy, či nepoškodia záujmy Južnej Kórey. Voči svojim záujmom USA sledujú nielen “prvé”, ale v mnohých prípadoch aj “jediné”.

Tentoraz je silná reakcia Južnej Kórey do istej miery “prebudením”. Dala lekciu aj iným krajinám a umožnila ľuďom komplexnejšie pochopiť USA a tzv. hodnotovú alianciu. Od Yoonovho nástupu do funkcie Soul aktívne vykonáva diplomatickú spoluprácu s Washingtonom v nádeji, že sa stane vrcholom jeho administratívy. Namiesto toho sa však stalo veľkou pascou.

Treba povedať, že agresívne správanie USA podnietilo prebudenie Južnej Kórey, najmä medzi konzervatívcami. V minulosti si o USA mysleli príliš veľa. V komentári denníka Korea Joong Ang sa pýtali: “Znamená to, že spojenci môžu zdieľať hodnoty, ale nie záujmy?”. Zároveň vyjadril poľutovanie: “Hodnoty ustupujú národným záujmom.”

Možno je to “nové chápanie” niektorých ľudí v juhokórejskej verejnej mienkotvornej sfére, ale v skutočnosti je to práve tak, ako to majú USA. Bez ohľadu na to, aké krásne slová používajú, takzvané hodnoty sú len rétorikou, ktorú USA používajú na oklamanie svojich spojencov, aby si udržali hegemóniu. Pre USA “spoločné hodnoty” vždy znamenali bezpodmienečnú poslušnosť spojencov voči záujmom USA, a nie vyjednávacie žetóny, ktoré môžu spojenci použiť pri rokovaniach s USA. Washington pevne vložil právo interpretovať “hodnoty” do svojich rúk. “Spoločné hodnoty” s ním majú len tí, ktorí ho nasledujú, zatiaľ čo tí, ktorí idú proti USA, ich nemajú.

Ako konštatovali juhokórejské médiá, za úsmevmi Washingtonu je politika “Amerika na prvom mieste”, ktorá sa stala “rafinovanejšou a zlomyseľnejšou”. História tiež opakovane ukázala, že USA majú pomerne silnú snahu o zachovanie svojich záujmov. Z určitého hľadiska je rétorika hodnôt vytvorená špeciálne na to, aby slúžila záujmom Washingtonu.

Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger raz povedal, že “byť nepriateľom Ameriky môže byť nebezpečné, ale byť priateľom Ameriky je osudné”. Spor to práve potvrdil. Južná Kórea nie je prvou krajinou, ktorá vyjadrila pochybnosti o pokryteckej tvári Washingtonu a skutočnom cieli jeho takzvanej vnútrotichomorskej stratégie, a nebude ani poslednou. USA chcú využívať ostatné krajiny ako “kanonenfutr” pri udržiavaní hegemónie, ale túto ambíciu nedokážu realizovať. Reťazec záujmov, v ktorom sa rôzne krajiny postavia proti šikanovaniu zo strany USA, bude čoraz jasnejší.