Bulharské voľby – Želané koalície sú nemožné a možné sú neprijateľné… Ako to vidí Rusko?

Bratislava 3. októbra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Visar Kryeziu, Screenshot, RIA Novosti)

V Bulharsku sa včera skončili už štvrté parlamentné voľby za menej ako dva roky. Po voľbách v Bulharsku nie je vidieť koniec dlhotrvajúcej politickej krízy, očakáva sa politická paralýza a problémy pri zostavovaní vlády. Tieto závery prevládajú aj v príspevkoch bulharských aj svetových médií

Strana GERB bývalého premiéra Bojka Borisova (predtým ochrankára socialistického prezidenta Todora Živkova) zvíťazila, keďže mnohí voliči sa rozhodli uprednostniť predvídateľnosť bývalého lídra v situácii vysokej inflácie a nákladov na energie.

O priazeň občanov sa vo voľbách uchádzali tieto hlavné strany:

• Občania za európsky rozvoj Bulharska – GERB (ГЕРБ): Pravicová proeurópska strana Bojka Borisova, ktorý bol bulharským premiérom viac ako desať rokov do roku 2021.
• Pokračujeme v zmene – PP (Продължаваме промяната): Túto novú centristickú, proatlanticky a protirusky orientovanú stranu založili len pred rokom a bola vo vláde šesť mesiacov, až do rozpadu vládnej koalície.
• Je taký národ – ITN (Има такъв народ): Túto stranu založil v roku 2020 bulharský spevák a moderátor Slavi Trifonov.
• Vystúpením z vládnej koalície vyvolala októbrové voľby.
• Hnutie za práva a slobody – DPS (ДПС): Dlhodobo pôsobiaca centristická strana vedená Mustafom Karadajom, ktorá zastupuje predovšetkým záujmy tureckej menšiny v krajine.
• Bulharská socialistická strana – BSP (БСП): Nástupkyňa Bulharskej komunistickej strany, ktorá bola jednou zo strán v poslednej vládnej koalícii.
• Obroda (Възраждане): Proruská nacionalistická strana.
• Demokratická koalícia Bulharska – DB (Демократична България): Známa ako mestská pravica zložená z troch strán – zelení, liberáli a pravicoví demokrati.
• Bulharský vzostup – BV (Български възход): Túto konzervatívnu stranu založil bývalý dočasný premiér Stefan Janev. Je vnímaná ako proruská.

“Volilo len niečo vyše 2,5 milióna ľudí, takže môžem s relatívnou istotou povedať, že ide o parlamentné voľby s najnižšou účasťou od roku 1989,” uviedol v pondelok 3. októbra hovorca ÚVK Cvetozar Tomov. ÚVK oznámi konečné výsledky a počet mandátov pre jednotlivé strany až vo štvrtok.

Podľa aktuálnych výsledkov po zrátaní 100 % hlasov voličov bude v novom, v poradí už 48. Národnom zhromaždení sedem strán, ale pre novú vládu sa nečrtá žiadna jasná väčšina. Na prvom mieste sa umiestnila strana GERB so ziskom 25,33 %, za ktorou nasleduje jej hlavný rival strana PP 20,20 %, DPS 13,76 %, Obroda 10,17 %, BSP 9,30 %, DB 7,44 % a na hranici sa ocitla strana BV s výsledkom 4,62 %, ktorá sa však takmer isto do parlamentu dostane. Do parlamentu sa nedostane strana ITN s 3,83 %. Toto sú predbežné výsledky predčasných volieb, ktoré sa konali 2. októbra, necelý rok po poslednom predčasnom hlasovaní. Účasť bola o približne 4 % nižšia ako v posledných parlamentných voľbách v novembri 2021.

Podľa ústavy musí prezident zvolať Národné zhromaždenie do jedného mesiaca po voľbách. Základný zákon však nestanovuje termín, do ktorého musí prezident odovzdať prvé prieskumné poverenie na zostavenie vlády. Po zvolaní si nové Národné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a toto hlasovanie zvyčajne určí novú väčšinu, ktorá sa ujme úlohy zostaviť vládu.

Krátko po vyhlásení PP, že „nebude v koalícii s GERB-om alebo DPS a odchádza do opozície”, zástupca GERB-u Tomislav Dončev lakonicky vyhlásil: „Odporúčame všetkým kolegom politikom, aby premýšľali predtým, než začnú hovoriť.” Potom Toma Bikov vyhlásil, že GERB vyvinie „maximálne úsilie, aby zostavil vládu”. V odpovedi na otázku, ktoré strany sú ich možnými partnermi v budúcom parlamente, uviedol: „Nekomentujeme hypotézy a tento večer nevylučujeme nikoho, sme zodpovední ľudia”. GERB sa podľa jeho predstaviteľov bude snažiť vytvoriť euroatlanticky orientovanú a stabilnú vládu.

Výsledok do veľkej miery závisel aj od hlasov Bulharov v zahraničí, ktorí mali vplyv na konečné výsledky niektorých strán najmä DPS, PP, DB a stranu Obroda. Odstup medzi dvomi hlavnými rivalmi GERB a PP sa počas sčítania práve kvôli zahraničným hlasom síce znižoval, ale nakoniec dosiahol 5 %. Podľa portálu Berlin Spectator dominovala bulharským voľbám únava a nedostatok nádeje na zmenu medzi Bulharmi hlasujúcimi v Berlíne. V Berlíne je veľa bulharských štvrtí. Je tu aj škola pre bulharské deti vyrastajúce v nemeckom hlavnom meste, kde sa vyučuje bulharský jazyk a história. V Nemecku žije viac ako štvrť milióna Bulharov.

„Ak sa výsledok vo štvrtok potvrdí, bude to znamenať ťažké koaličné rozhovory, ktoré by sa mohli skončiť nerozhodným parlamentom alebo dokonca novým hlasovaním,“ predpovedá agentúra Reuters. „Ktorákoľvek z týchto možností by predĺžila politickú nestabilitu a zvýšila perspektívu, že Sofia nestihne svoj cieľový dátum vstupu do eurozóny v roku 2024.“

Politická nestabilita od pádu komunistického režimu Todora Živkova v roku 1989 nie je pre Bulharsko ničím novým. Vláda krajiny sa však v poslednom čase nachádza v stave nekonečných turbulencií, uskutočňuje množstvo volieb, ktoré bránia pokroku a poškodzujú jej efektívnosť a dôveryhodnosť. Súčasná politická kríza stavia krajinu na križovatku. Ak chce Bulharsko rozvinúť svoj potenciál, musí sa vzdať korupcie, ktorá krajinu sužuje už desaťročia. Korupčné škandály má za sebou aj víťaz volieb strana GERB.

Nad tým, čo znamenajú výsledky bulharských volieb pre Ruskú federáciu sa zamyslel portál Vzgljad:

Bulharsko je oprávnene považované za jeden z najlojálnejších štátov EÚ a NATO voči Rusku. Napríklad v nedávnom prieskume sa 38 % Bulharov nevyjadrilo o Rusku pozitívne. Nie je to málo, ale v iných štátoch EÚ sú tieto čísla oveľa vyššie. Takže aspoň do určitej miery faktor príbuznosti jazykov, viery a spoločnej abecedy predsa len funguje. A veľký (donedávna) počet ruských turistov, ktorí pravidelne dopĺňali bulharskú pokladnicu, prispieval k tomu, že bulharská spoločnosť nebola rusofóbna.

Súčasný bulharský prezident Rumen Radev, ktorý bol vlani opätovne zvolený na druhé funkčné obdobie, je na Západe často označovaný za „agenta Kremľa” a to len preto, že vyzval na ukončenie vlny bujnejúcej rusofóbie, spochybnil účinnosť sankcií a uznal právo Ruska na Krym. Pred ním však túto funkciu zastával otvorený rusofób Rosen Plevneliev, ktorý zašiel tak ďaleko, že naznačil, že Rusko sa chystá začať hybridnú vojnu na Balkáne. Takže aj situácia s bulharskými prezidentmi nie je jednoznačná.

Hlavnú moc v Bulharsku však má vláda, ktorá vznikne na základe parlamentných volieb 2. októbra. Bude to už štvrtá vláda v priebehu necelých dvoch rokov. Minulý rok tak museli Bulhari ísť k volebným urnám trikrát. Neexistuje žiadna záruka, že čoskoro nebudú musieť ísť voliť znova. Pre Rusko je však jasný akýkoľvek výsledok a frekvencia bulharských volieb. Na čele vlády určite nebude proruský politik.

Jedným z uchádzačov o víťazstvo bola sociálno-liberálna strana Pokračujúca zmena – PP, ktorá sa umiestnila na druhom mieste. Jej lídrom je bývalý premiér Cyril Petkov, ktorý v auguste odstúpil. Väčšinu svojho života strávil v Kanade, jeho manželka a deti majú kanadské pasy (a on sám ich mal, kým sa nestal predsedom vlády). Jeho politika je úplne prozápadná. Keď bol premiérom Bulharsko sa vzdalo dlhodobých dodávok ruského plynu a začalo tajne (pretože ľudia sú všeobecne proti) vyzbrojovať Ukrajinu. Vrcholom toho všetkého bol špionážny škandál, keď sa bulharské úrady rozhodli vyhostiť z krajiny naraz 70 ruských diplomatov. Toto rozhodnutie sa nestretlo s podporou prezidenta a niektorých ministrov. Po odstúpení Petkov zo všetkých svojich problémov obvinil ruskú veľvyslankyňu Eleonóru Mitrofanovovú.

Líder konzervatívnej proeurópskej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorá vyhrala voľby, dlhoročný premiér Bojko Borisov, bol obvinený z prepojenia na mafiu a mnoho ľudí ho má už plné zuby. Vlani s ním nikto nechcel ísť do koalície. Nedá sa však vylúčiť, že tentoraz si to niekto rozmyslí. Aj v tomto prípade však Rusko môže očakávať ďalšie triky. Rusko-bulharské vzťahy sa za vlády Borisova výrazne zhoršili, takže Petkov prišiel na dobre pripravenú pôdu. Zastavil výstavbu jadrovej elektrárne v Belene za účasti Rosatomu. Ropovod Burgas-Alexandroupolis, ktorým sa mala prepravovať ruská ropa z Bulharska do Grécka, skrachoval. Nakoniec to bol Borisov, kto pochoval plynovod South Stream. Neskôr to však oľutoval – a pripojil sa k Tureckému prúdu. Za jeho vlády bolo Rusko vo vojenskej doktríne Bulharska otvorene uznané ako hrozba. Aj za jeho vlády došlo k špionážnym škandálom, hoci nie v takom rozsahu ako tento rok. Vrcholom všetkého boli historické „objavy” bulharských úradníkov. Oslobodenie krajiny v roku 1878 sa pripisovalo Rumunom, Poliakom, Fínom a Litovčanom. A Borisov odmietol považovať oslobodenie Bulharska Červenou armádou v roku 1944 za oslobodenie.

Takže nech vyhrá ktorákoľvek z týchto dvoch strán, bude to pre Rusko voľba medzi dvoma zlami. Vo vláde budú pravdepodobne ďalšie dve strany – pravicovo-liberálne Demokratické Bulharsko a Hnutie za práva a slobody, ktoré zastupuje záujmy tureckej menšiny. Majú zaručené kreslá v parlamente a podľa prieskumov verejnej mienky získavajú spolu približne 20 percent. Obe strany sú voči Rusku mimoriadne nepriateľské.

Bývalá vládnuca Socialistická strana – BSP a strana televízneho moderátora Slaviho Trifonova Je taký národ ITN sú viac naklonené spolupráci s Ruskom. Tá druhá sa však do parlamentu tesne nedostala. Nemožno ich nazvať proruskými, pretože obaja považujú členstvo v EÚ a NATO za základ politiky Bulharska.

Dve pravicovo-konzervatívne strany, Obroda a Bulharský vzostup, možno považovať za jednoznačne lojálne Rusku, pričom druhá menovaná strana tiež balansovala na hranici prekročenia prahu zvoliteľnosti 4 %. Obe sú jednoznačne euroskeptické a rusofilné. Ich voliteľná hranica je však 12-15 % a zväčša sú odsúdené na rolu „hluchej” opozície. Viac sa dá dosiahnuť len vtedy, ak euroatlantické vlády privedú krajinu k úplnému kolapsu. Uvidíme, či to príde na konci prvej zimy bez ruského plynu.

Všetko nasvedčuje tomu, že medzi názorom ľudí a správaním bulharských orgánov bol a je obrovský rozdiel. Potenciálne sa zdá, že ľudia nie sú proti Rusku, ale často volia strany Borisova alebo Petkova, alebo vôbec neprídu voliť. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia v nasledujúcich rokoch zmenila.