Bulharská tranzitná daň ohrozuje energetickú bezpečnosť regiónu

Sofia 18. októbra 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:Pixabay)

Maďarský minister zahraničných vecí uviedol, že ohrozenie dodávok plynu iným členským štátom EÚ je “neprijateľné”, keďže mnohí podozrievajú, že ide o americké záujmy v zákulisí. Píše Tamás Orbán pre The European Conservative

Stredoeurópske a balkánske krajiny, najmä Maďarsko a Srbsko, sú pobúrené nedávnym rozhodnutím Bulharska zaviesť nezmyselne vysoký tranzitný poplatok na ruský plyn prepravovaný cez krajinu a tvrdia, že by to mohlo mať škodlivé účinky na energetickú bezpečnosť regiónu, informoval Euractiv v pondelok 16. októbra.

Nové opatrenie je súčasťou dlhého radu protiruských nariadení silne euroatlanticky orientovanej bulharskej vládnucej väčšiny. Jasne sa v ňom uvádza, že zvýšené tranzitné poplatky vo výške 10,2 eura (20 leva) za MWh, ktoré prichádzajú cez Balkánsky prúd – bulharský úsek väčšieho plynovodu Turkish Stream, sa budú vzťahovať len na ruský plyn.

Dôvodom tohto kroku je ďalšie zníženie ruských príjmov z energetiky, aby sa ukončila vojna bez ohľadu na to, kto sa ocitne v krížovej paľbe. Ak sa tranzitná daň nezaplatí včas, Bulharsko podľa úradov jednoducho uzavrie plynovody.

Sofia očakáva dodatočné príjmy vo výške 1,2 miliardy eur ročne len z tranzitného poplatku – alebo viac, ako je cena celej výstavby plynovodu Balkan Stream (1,1 miliardy eur). Iné odhady uvádzajú možný dodatočný zisk až do výšky 2 miliárd EUR.

Pre odberateľov by zvýšený poplatok mohol mať katastrofálne hospodárske dôsledky. Okrem Srbska a Maďarska sa na plyn prichádzajúci cez Balkan Stream vo veľkej miere spoliehajú aj Rakúsko, Severné Macedónsko a Grécko, ale už len toto rozhodnutie by mohlo ukončiť celé dodávky – všetko závisí od toho, čo urobí Gazprom.

V skutočnosti bude zákon vyžadovať len to, aby miestna tranzitná spoločnosť (Bulgartransgaz) platila štátu dodatočný poplatok, ale mohla by ho zadať buď odberateľom, alebo dodávateľovi (Gazprom). Prvá možnosť by okamžite zvýšila cenu plynu v regióne o 100 EUR za každých tisíc metrov kubických, zatiaľ čo druhá možnosť by namiesto toho dala rovnakú možnosť výberu Gazpromu.

Potom by bolo na ruskom energetickom gigante, aby sa rozhodol, či chce zvýšiť svoje ceny (a riskovať stratu konkurencieschopnosti v Európe), alebo sa jednoducho zmieri s nižším ziskom, aby si mohol udržať svojich zákazníkov. Treťou a pravdepodobne najhoršou možnosťou by mohlo byť, ak by Gazprom na protest pozastavil všetky dodávky plynu cez turecký tok a hľadal by priateľskejšie trhy.

V každom prípade krajiny na dolnom toku očakávajú “drastické zvýšenie ceny plynu, [čo] je pre nás veľký problém,” povedal srbský prezident Alexander Vučić. “Je to hrozné,” dodal s tým, že začne dialóg so svojím bulharským náprotivkom Rumenom Radevom v snahe zvrátiť toto rozhodnutie.

Rozhovor však sotva bude mať nejaký účinok, keďže euroatlantická vláda koná do značnej miery nezávisle od prezidenta od chvíle, keď sa vlani na jar dostala k moci široká koalícia proeurópskych strán GERB-SDS a PP-DB. A vo všetkých otázkach týkajúcich sa Ruska sa koalícia drží svojej tvrdej politiky.

“Bulharsko samo rozhoduje o tom, aké poplatky zavedie za tranzit plynu cez svoje územie,” komentoval situáciu Venko Sabrutev, člen liberálnej, proeurópskej strany Pokračujeme v zmene (PP). “Maďarsko a Srbsko by mali hľadať alternatívu.”

Maďarsko, ktoré je jedným z krajín najviac závislých od ruského plynu v regióne, okamžite kontaktovalo Sofiu a žiadalo vysvetlenie. “Je to jednoznačne neprijateľné,” povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó:

Ak členský štát EÚ ohrozuje dodávky plynu do iného členského štátu EÚ, je to jednoducho proti európskej solidarite, proti európskym pravidlám.

Podľa poslancov bulharskej opozičnej strany ABV dodatočný tranzitný poplatok skutočne porušuje európske zmluvy. Oznámili, že sa v tejto veci obrátia na bulharský ústavný súd.

Hoci Szijjártó verejne nepohrozil, mnohí v Bulharsku – vrátane bývalého ústavného sudcu Georgiho Markova – očakávajú, že Budapešť bude v dôsledku toho vetovať vstup Sofie do Schengenu.

V nedávnom rozhovore pre miestny denník Pik Markov povedal, že je “zrejmé”, že Bulharsko chce potrestať Srbsko a Maďarsko “na americký príkaz”, a poznamenal, že bulharská vláda ani neinformovala Budapešť a Belehrad o tom, čo sa chystá.

“Ak bude zákon prijatý, môžem s istotou povedať, že Maďarsko bude vetovať vstup našej krajiny do schengenského priestoru,” povedal Markov. “Po priazni Bidena a Sorosa naša cesta do Európy nepovedie cez Belehrad, ale cez Bospor, ak nás prezident Erdogan pustí.”

Prečítajte si tiež:

• Nemecký dodávateľ opäť obchoduje s ruským plynom
• Krajiny EÚ nakupujú viac LNG z Ruska