Kolesničenko bol v čase Západom riadeného krvavého štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014 jedným z mála poslancov ukrajinského parlamentu, ktorí prevrat otvorene a jasne odmietli, čo ho takmer stálo život. Z Kyjeva odletel spolu s rodinou hodinu predtým, ako celé mesto oblepili banderovskí majdanisti s čerstvou krvou na rukách fotografiami s jeho podobizňou…
Valentin Filippov: „Hovorí sa, že Ťahnybok a strana Svoboda (pozn. red. – politická sila s banderovskou orientáciou, ktorá bola napokon jedným z hlavných baranidiel krvavého majdanu 2014) je technologický projekt Strany regiónov. Vymysleli si takého protivníka, aby mal Janukovič ľahkého súpera. Ak je to pravda, kto vôbec prišiel s takouto ideou? A kto stratil kontrolu nad ňou?“
Vadim Kolesničenko: „Stopercentne potvrdiť to nemôžem, ale tento záver vyplýva z analýzy situácie. Napríklad, ako sa mohlo stať, že dva roky pred parlamentnými voľbami, po ktorých sa Svoboda po prvýkrát dostala do parlamentu, vo všetkých televíznych a rozhlasových kanáloch vystupovali predstavitelia Svobody? Mňa, sťaby predstaviteľa vládnucej strany, do vysielania nepúšťali. Človeka, ktorý by mal vystupovať aspoň ako predstaviteľ alternatívy. Veď pravidlá žurnalistiky hovoria o tom, že musí byť oponent. No naši vôbec neboli vo vysielaní, a Svoboda všade. Pritom vieme, že všetko toto sa robilo za peniaze. Odkiaľ mala strana Svoboda také veľké peniaze, aby si kupovala toľko vysielacieho času? Príkazy prichádzali z administrácie prezidenta. Či som videl Ťahnyboka v štábe Strany regiónov? Videl. Aj ako vychádzal cez podzemnú garáž štábu Strany regiónov. Nemôžem povedať, že som bol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Ale to, že sa s nimi viedli rokovania, je jednoznačné. Aj to, že v rámci strany bola idea propagovania toho fašistického strašiaka. Jeden z autorov tejto idey je pán Manafort. Americký technológ, ktorý s Janukovičom pracoval od roku 2004. Veľmi gramotný technológ, ktorý pracoval na výsledok. (…)
Už v roku 2007 sme ukazovali videá, bojové plagáty, časopisy bojovej prípravy detí, ktoré zaúčali v takzvaných skautských táboroch. Česko, Slovensko. V Poľsku. Na západnej Ukrajine. Tam pripravovali deti, mládež, na bojové udalosti v mestských podmienkach. Keď sme prichádzali k riaditeľovi SBU (ukrajinská tajná služba – pozn. red.) a k ministrovi vnútra, hovorili nám: „Nezveličujte. To je patriotická výchova. Nemiešajte sa do toho.“ (…)
K otázke, že Svoboda začala víťaziť – odkiaľ vyšli ultras? S14, Pravý sektor – veď oni vznikli v systéme ultras. Oni sa zrodili v kyjevskom Dyname. Mali sme projekt zákona o boji s terorizmom a extrémizmom medzi futbalovými fanúšikmi, ktorý bol odkonzultovaný s FIFA a UEFA, ktorý zakazoval nosenie masiek na tvári. Veď tí mládenci v podstate absolvovali bojovú prípravu, oni sa učili, ako bojovať s políciou. Napokon som, po ťažkých konfliktoch a škandáloch, päťkrát tento návrh zákona v období EURO 2012 (majstrovstvá Európy vo futbale v Poľsku a na Ukrajine – pozn. red.) dokázal dostať do parlamentu. V poslednej chvíli projekt sťahujú. Prečo? Pán Zacharčenko (minister vnútra za čias Janukoviča, momentálne na úteku v Rusku – pozn. red.) mi zvoní a hovorí: „Nie, návrh zákona ešte nie je hotový. Nemožno ho schváliť.“
Vadim Kolesničenko na margo celého škandálu s pestovaním nacistickej strany na hrudi údajne proruskej Strany regiónov dodal: „Viete, príliš veľa vecí zapadá do seba. Keď všetko toto analyzujem, chápem, že to bolo tak. Vypracovali takú metodiku, aby sa do druhého kola hlasovania (v najbližších prezidentských voľbách – pozn. red.) na bielom koni dostal Janukovič a povedal: „Chcete fašistov? Alebo chcete mňa?“
Vladimír Mohorita
Americký oscarový režisér Oliver Stone natočil film Ukrajina v ohni, ktorého premiéra bola v roku 2016. Mimochodom, o udalostiach rokov 2013 a 2014 sa vyjadrujú aj domajdanový prezident Viktor Janukovič a domajdanový minister vnútra Vitalij Zacharčenko… Osobitnú pozornosť film venuje ukrajinským „pravicovým radikálom“ často vyznávajúcim nacistické symboly i praktiky, na ktorých pleciach sa po prevrate dostal k moci nový režim. Film načrtol aj historickú mapu ukrajinského nacionalizmu, a to od čias zločineckých skutkov OUN-UPA až po zločinecké skutky Pravého sektoru.
Trailer k filmu Olivera Stonea Ukrajina v ohni:
Samotný film Ukrajina v ohni si môžete pozrieť tu:



















