Môj profil 
Predplatné
Jednou z alternatív, ktoré podľa DPA v prípade Británie “prichádzajú teoreticky do úvahy”, je model vzťahov medzi EÚ a Nórskom. Táto škandinávska krajina sa prostredníctvom osobitnej dohody začlenila do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) s voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Ako člen tohto bloku je úzko naviazaná na EÚ, čo prináša výhody, ale aj nevýhody.
Nórsko môže v rámci EHP využívať voľný prístup na vnútorný trh EÚ, podmienkou je však dodržiavanie pravidiel EÚ ohľadne slobody pohybu pracovníkov a voľného pohybu služieb. Nóri navyše musia v súčasnosti prispievať ročne sumou 388 miliónov eur na podporu 15 najmenej bohatých krajín EÚ.
Napriek previazanosti s EÚ prostredníctvom EHP nemá Nórsko právo hlasovať v rozhodovacích orgánoch EÚ a nemôže tak nijako ovplyvniť nadnárodnú legislatívu, ktorou sa musí riadiť.
Jednou z možností je aj prevzatie modelu Švajčiarska, ktorého úzke vzťahy s EÚ upravuje približne 120 samostatných dohôd. Táto alpská krajina má napríklad priamy prístup k viacerým dôležitým sektorom vnútorného trhu EÚ. Podobne ako Nórsko musí pritom dodržiavať mnohé z pravidiel dvadsaťosmičky a poskytovať finančné príspevky.
Švajčiarsko platí okrem iného za to, že patrí do Európskeho výskumného priestoru, a prispieva tiež na projekty s cieľom “znížiť ekonomické a sociálne rozdiely v rozšírenej EÚ”.
Podľa DPA môže byť švajčiarsky model pre Britániu zaujímavý, a to predovšetkým vtedy, ak jej umožní aj prístup k sektoru finančných služieb EÚ. Ako však dodáva, je vysoko nepravdepodobné, že by EÚ ešte raz ponúkla nejakej krajine podobný model ako Švajčiarsku, keďže je považovaný za príliš zložitý.
Ďalší spomenutý model sa týka Kanady, ktorá má s EÚ uzavretú dohodu o voľnom obchode. Tá je obsiahlejšia než ktorákoľvek z predošlých dohôd tohto druhu, v prípade Británie vysoko dôležitú oblasť služieb však neupravuje.
Pokiaľ by sa Británia s EÚ nedohodla na žiadnom osobitnom modeli spolupráce, vzájomné obchodovanie by sa riadilo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Prístup na vnútorný trh EÚ by mala v takom prípade obmedzený rovnako ako napríklad pri obchodovaní s Novým Zélandom. Takáto možnosť by bola zrejme katastrofou predovšetkým pre britské finančníctvo.
Kroky nasledujúce po schválení vystúpenia Británie z EÚ sú prinajmenšom v hrubých rysoch načrtnuté v tzv. Lisabonskej zmluve z roku 2009.
Británia bude musieť najskôr oznámiť svoj zámer vystúpiť z únie ostatným členom na základe článku č. 50 tejto zmluvy, na čo hlavy štátov a vlád, s vylúčením britského premiéra, stanovia podobu príslušných rokovaní. Európska komisia alebo iné určené grémium následne prerokuje s Britániou podrobnosti ukončenia členstva, ako aj rámec budúcich vzťahov krajiny s EÚ.
Výslednú dohodu musia odsúhlasiť kvalifikovanou väčšinou zvyšné členské štáty, ako aj Európsky parlament. V prípade, že rokovania neprinesú dohodu ani dva roky od oznámenia zámeru vystúpiť z EÚ a nebudú predĺžené, Británia prestane byť členom automaticky.
.jpg)
