Môj profil 
Predplatné
Na prelome októbra a novembra pôjdu do dražby viaceré predmety spojené so zosnulým anglickým teoretickým fyzikom Stephenom Hawkingom. Počas internetovej dražby, ktorú dnes ohlásil aukčný dom Christie’s, bude možné získať 22 vecí, ktoré v minulosti patrili známemu vedcovi, vrátane jeho invalidného vozíka. Na predaj budú okrem iného aj viaceré Hawkingove vedecké práce, jeho doktorská práca, viacero ocenení či scenár animovaného seriálu Simpsonovci (1989), v ktorom účinkoval v šiestich epizódach v rokoch 1999 – 2010.
Christie’s má v ponuke jednu z piatich existujúcich kópií Hawkingovej doktorskej práce Properties of Expanding Universes (Vlastnosti rozpínajúceho sa vesmíru, pozn. red) z roku 1965. Dizertačná práca z Univerzity v Cambridgei by sa mohla podľa odhadov predať za 100-tisíc až 150-tisíc libier (v prepočte zhruba 114-tisíc až 170-tisíc eur). Text pritom vlastnoručne podpísal Hawking, ktorého rukopis už v tom čase poznačilo ochorenie. “Amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) mu diagnostikovali krátko po tom, ako prišiel na doktorské štúdium do Cambridgea. Na istý čas sa dokonca vzdal štúdií, pretože bol veľmi zúfalý,” vyjadril sa Thomas Venning, vedúci oddelenia kníh a rukopisov v Christie’s s tým, že táto práca bola výsledkom jeho opätovného záujmu o vedeckú prácu.
Následkom ochorenia, ktoré mu diagnostikovali, keď mal 22 rokov, napokon takmer úplne ochrnul, komunikoval s pomocou počítača a pohyboval sa na špeciálne upravených vozíkoch. Jeden z nich je i v ponuke dražby a podľa odhadov by ho mohli predať za 10-tisíc až 15-tisíc libier (11 360 – 17 040 eur). Výťažok z aukcie poputuje na konto dvoch dobročinných organizácií, Stephen Hawking Foundation a Motor Neurone Disease Association.
Predmety, medzi ktorými sú aj práce Isaaca Newtona, Charlesa Darwina alebo Alberta Einsteina, od 30. októbra v Londýne vystavia pre verejnosť. Aukcia venovaná vede sa uskutoční od 31. októbra do 8. novembra.
Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde. Bol popredným svetovým odborníkom v oblasti teoretickej fyziky, a to aj napriek ochrnutiu tela spôsobenému amyotrofickou laterálnou sklerózou, teda chorobou motoneurónov. Zaoberal sa kozmológiou a fyzikou čiernych dier. Objavil tepelné žiarenie čiernych dier. Je autorom mnohých kníh, ako napríklad Stručná história času (1988) a Vesmír v orechovej škrupinke (2001). Od roku 1979 pôsobil ako profesor matematiky na univerzite v Cambridgei, pričom od roku 2009 bol emeritným profesorom. Zomrel 14. marca 2018 vo veku 76 rokov.
