Bude to stáť ďalšie miliardy, a tipnite si kto opäť zarobí

Bratislava 13. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Roman Chop,Screenshot)

Čo Západ vymyslel pre Ukrajinu?

Kyjev čaká na nové zbrane z Washingtonu. V Spojených štátoch však stále prebieha spor: lobisti zbrojárskych korporácií chcú rozšíriť rozsah dodávok, niektorí senátori sú ale proti. Článok v RIA Novosti vysvetľuje, ako vojenský priemysel USA profituje z geopolitiky americkej administrácie.

Raketová eskalácia konfliktu …

Boeing ponúka zavedenie sériovej výroby GLSDB (raketa s malým priemerom odpaľovaná zo zeme). Názov je odvodený od nezvyčajnej konštrukcie strely. Priemyselný gigant je presvedčený, že práve takúto zbraň Ukrajina potrebuje. Predovšetkým kvôli nízkej cene – každá takáto raketa stojí „len“ 40-tisíc dolárov. A môže sa odpaľovať napríklad z M270 MLRS a M142 HIMARS, ktoré už Ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) dostali.

Predtým nebola raketa GLSDB nikde použitá, preto sa bude testovať v bojových podmienkach na Ukrajine. Takéto dodávky budú podľa predstaviteľov amerického „obranného priemyslu“ akýmsi kompromisom medzi požiadavkami Kyjeva, ktorý už dlhší čas požaduje raketu ATACMS s doletom 300 kilometrov, a mantrou Bieleho domu o zabránení eskalácie konfliktu.

To však nie je jediný dôvod, prečo zbrojári posilnili svoje pozície, ako uvádza agentúra Reuters. V novembri úradník pre armádne obstarávanie Doug Bush uviedol, že Pentagón musí zvýšiť výrobu 155 mm nábojov. Vyrábajú ich len štátne podniky, ale armáda uviedla, že potrebuje zapojiť súkromných dodávateľov. V súčasnosti je konflikt na Ukrajine prevažne delostreleckou konfrontáciou.

Ako uvádza The New York Times, v lete OSU denne použila šesť až sedem tisíc nábojov, ruské vojská až 50 tisíc. Dokonca aj americký vojenský priemysel vyrába len 15 tisíc nábojov mesačne.

Pre Kyjev nie je ľahké kompenzovať takúto spotrebu vlastnými silami – na továrne sú pravidelne odpaľované ruské rakety. Zostáva mu len spoliehať sa na podporu západných krajín. Samozrejme predovšetkým USA. Podľa nemeckého portálu Statista je Amerika jasným lídrom: od januára do októbra presiahla pomoc Washingtonu Ukrajine 47,8 miliardy eur. Najväčší podiel – 22,86 miliardy eur – pripadá na vojenskú zložku. Vo forme finančnej podpory poskytla 15,05 miliardy eur a v rámci humanitárnej pomoci 9,9 miliardy eur. Pre porovnanie, Európska únia ako organizácia sa obmedzila na jedenapolkrát nižšiu sumu: 34,99 miliardy eur. Z toho 30,32 % predstavuje finančná podpora, 3,1 % vojenská a 1,57 % humanitárna pomoc. Na treťom mieste sa umiestnilo Spojené kráľovstvo: Londýn vydelil Kyjevu celkovo 7,09 miliardy eur.

Západný potok peňazí

Kam tieto peniaze smerujú, prezradilo Ministerstvo zahraničných vecí USA, pričom uviedlo zoznam zbraní, ktoré Washington dodal Ukrajine od februára tohto roku:

– viac ako 1 600 striel Stinger (každá v hodnote približne 38 000 USD);

– viac ako 8 500 kusov Javelinov (až do výšky 250 000 USD za kus);

-38 000 ďalších MANPADS;

– viac ako 700 dronov Switchblade;

– 142 kusov 155 milimetrových húfnic a takmer milión nábojov pre ne;

-4 200 navádzaných 155 milimetrových striel;

-36 kusov 105 milimetrových húfnic a nábojov k nim;

-osem komplexov NASAMS

-20 vrtuľníkov Mi-17;

-45 tankov T-72B;

-viac ako tisíc vozidiel Humvee a takmer tisíc ďalších obrnených vozidiel.

Vyššie uvedené údaje sú len časťou toku západnej toku pomoci. Úplný zoznam na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí obsahuje 58 položiek, desiatky rôznych druhov zbraní a státisíce kusov munície. Okrem toho USA umožnili dodať Ukrajine americké zbrane spojencom z NATO – vrátane 12 000 protitankových systémov rôznych typov a viac ako 1 500 protilietadlových rakiet.

Jednotlivé položky tejto pomoci nie sú zverejnené: ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že celková hodnota poskytnutých zbraní je 19,1 miliardy USD.

Okrem toho sa dodávky v hodnote 11,3 miliardy uskutočňujú na základe výkonného nariadenia, ktoré podpísal prezident Joe Biden v auguste minulého roka. Dokument umožňuje zrýchlený presun zbraní. Táto smernica bola u dodávok pre Kyjev uplatnená už 26-krát.

Koho živí hlad po zbraniach

Časť výzbroje, ktorú Ukrajina dostáva, je sovietska technika, ktorá zostala v krajinách bývalej Organizácie Varšavskej zmluvy. Týka sa to najmä tankov, lietadiel a vrtuľníkov – výcvik ukrajinských tankistov a pilotov na obsluhu novej techniky trvá príliš dlho.

Na oplátku dostávajú partneri NATO od USA modernejšie vybavenie. Praha napríklad kompenzuje T-72 novými Leopardmi 2A4 zo zásob Bundeswehru. Delostrelectvo, MLRS a systémy protivzdušnej obrany však USA dodávajú najmä z vlastných skladov. Na vyrovnanie deficitu budú potrebné miliardy.

Výrobcovia v štátoch z toho môžu len profitovať. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) sa vlajkové lode amerického vojensko-priemyselného komplexu v posledných rokoch umiestnili v prvej päťke 100 najväčších výrobcov zbraní: Lockheed Martin (v roku 2021 predal zbrane v hodnote 60,3 miliardy USD), Raytheon (41,8 miliardy USD), Boeing (33,4 miliardy USD), Northrop Grumman (29,9 miliardy USD) a General Dynamics (26,4 miliardy USD). A zdá sa, že rok 2022 ich pozíciu len posilní. Tieto spoločnosti sú mimochodom aj sponzormi slovenskej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC.

Napríklad šéf spoločnosti Lockheed Martin James Tyacklet ešte v máji tvrdil, že ročná výroba Javelinov by sa musela takmer zdvojnásobiť, a to z 2 100 na 4000.Podľa agentúry Reuters sa zdvojnásobí aj výroba ďalšieho výrobku tej istej spoločnosti, raketometov HIMARS MLRS. Teraz sa ich bude vyrábať 96 kusov ročne. Každý z nich bude stáť americký rozpočet takmer 3,5 milióna dolárov. V tejto súvislosti je pochopiteľná aj snaha hlavného konkurenta Boeingu včas si urvať kus „ukrajinského koláča“.

Podľa údajov, ktoré zverejnil SIPRI v rámci svojej databázy zbrojárskeho priemyslu, 100 najväčších svetových poskytovateľov zbraní a vojenských služieb zaznamenalo v roku 2021 predaj v celkovej hodnote 592 miliárd USD. Toto číslo predstavuje nárast o 1,9 % v reálnom vyjadrení v porovnaní s rokom 2020 a siedmy rok po sebe, keď predaj zbraní na celom svete vzrástol. V rokoch 2015 až 2021 sa predaj zbraní podľa SIPRI zvýšil v reálnom vyjadrení o 19 percent. Hoci tempo rastu v rokoch 2020 – 21 bolo vyššie ako v predchádzajúcom roku, inštitút zaznamenal pokles predaja zbraní v porovnaní s priemerom štyroch rokov pred pandémiou Covid-19. Zbrojárske spoločnosti čelili problémom s dodávateľským reťazcom, ktoré sa ešte zhoršili v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny, uviedol SIPRI. Rusko je hlavným dodávateľom surovín potrebných na výrobu zbraní. V čase zvýšenej militarizácie na celom svete a v čase, keď USA a Európa naďalej sľubujú Ukrajine miliardy dolárov na zbrane a muníciu, vedúci výskumný pracovník SIPRI Dr. Diego Lopes da Silva uviedol, že „ak budú pokračovať problémy v dodávateľských reťazcoch, môže trvať niekoľko rokov, kým niektorí z hlavných výrobcov zbraní uspokoja nový dopyt, ktorý vznikol v dôsledku vojny na Ukrajine“. V najnovšom prieskume SIPRI majú USA naďalej dominantné postavenie, Čína je s odstupom druhá, Rusko má problémy s polovodičmi a sankciami, izraelský predaj podporili dohody sprostredkované Washingtonom a do prvej stovky sa prvýkrát dostala taiwanská spoločnosť.

USA naďalej predstavujú väčšinu celosvetového predaja zbraní, pričom na zozname SIPRI je uvedených 40 spoločností, ktoré v roku 2021 dosiahli kombinovaný predaj v hodnote 299 miliárd USD, čo predstavuje viac ako 50 % celosvetového predaja.

Je zrejmé, že konfrontácia na Ukrajine zabezpečí existenciu vojensko-priemyselného komplexu USA ešte na dlhý čas. Rekordný vojenský rozpočet, ktorý už schválili vojenské výbory oboch komôr Kongresu, to potvrdzuje. Pravdepodobne dosiahne 858 miliárd USD, čo je o 110 miliárd viac ako v minulom roku. A v budúcnosti by sa mohol ešte zvýšiť.