Predprimárne vzdelávanie bude od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok na to má byť povinné aj pre trojročné deti. Rodič dostane možnosť rozhodnúť sa pre formu domáceho vzdelávania dieťaťa, ak bude mať požadované vzdelanie. Domáce vzdelávanie bude možné aj v prípadoch, ak má rodič aspoň výučný list. Podmienky plnenia vzdelávania by však boli miernejšie ako pri päťročných deťoch.

„Návrhom sa rešpektuje právo zákonných zástupcov rozhodnúť, či ich štvorročné alebo trojročné dieťa bude povinné predprimárne vzdelávanie prednostne plniť formou individuálneho vzdelávania alebo využijú možnosť, aby ho plnilo formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej tri hodiny denne,“ uviedol rezort školstva v materiáli.

V rámci modelu domáceho vzdelávania nebude povinnosťou dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Vyžadovať sa bude, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň sa po dovŕšení štvrtého roku veku má posudzovať dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie má vykonávať materská škola určená obcou.

Ak sa preukáže, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania, zákonný zástupca má byť povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia. Posledný rok povinného predprimárneho vzdelávania však má byť, tak ako doposiaľ, povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy.

Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí má byť v rozsahu minimálne tri hodiny denne, v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej. Rezort zároveň zvyšuje týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov majú byť pre trojročné a štvorročné deti nastavené miernejšie ako pre päťročné deti.

Rezort školstva navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti. Zmena sa vzťahuje na všetky deti s trvalým pobytom na území SR.

Povinná maturitná skúška z matematiky sa zavádza pre žiakov gymnázií, stredných odborných škôl alebo stredných priemyselných škôl, kde sa praktické vyučovanie realizuje formou odbornej praxe. Zavedením povinnej maturity z matematiky chce rezort školstva zvýšiť matematickú gramotnosť absolventov a reagovať na rastúci dopyt trhu práce po zamestnancoch so silnejšími analytickými, numerickými a logickými zručnosťami.

Povinná maturitná skúška z matematiky sa nemá týkať stredných športových škôl, konzervatórií, škôl umeleckého priemyslu ani študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa prax vykonáva formou odborného výcviku a v nadstavbovom štúdiu. Nové pravidlá sa majú týkať žiakov, ktorí začnú štúdium 1. septembra 2027.

Pre malé a stredné podniky má byť ľahšie zapojiť sa do duálneho vzdelávania

Na Slovensku má vzniknúť nový inštitút agentúrneho systému duálneho vzdelávania. Malým a stredným podnikom má zjednodušiť zapojenie sa do duálneho vzdelávania. Vyplýva to z novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Na systéme budú podľa návrhu participovať agentúrny zamestnávateľ, hostiteľský zamestnávateľ, stredná odborná škola a žiak. „Agentúrny zamestnávateľ sa zaoberá celou administratívou, zabezpečením zmluvnej spolupráce so strednou odbornou školou a následne koordináciou poskytovania praktického vyučovania u hostiteľských zamestnávateľov. Tí sa venujú iba poskytovaniu praktického vyučovania, a to aj na kratší čas, podľa dohody s agentúrou, pričom agentúra môže poskytovať žiakovi praktické vyučovanie u viacerých hostiteľských zamestnávateľov v priebehu štúdia,“ priblížilo ministerstvo školstva.

Novela prináša aj ďalšie zmeny. Zavádza sa napríklad nový druh strednej školy – stredná priemyselná škola. Transformovať sa bude z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh. Pre stredné odborné a priemyselné školy sa tiež zavádza nový druh praktického vyučovania formou odbornej stáže. Po novom by mohli mať žiaci týchto škôl prax na vysokých školách v oblastiach, ktoré súvisia s odborom vzdelávania, ktorý študujú. Rezort navrhol aj nové formy praktického vyučovania, napríklad digitálnu odbornú prax.

Úprava prináša aj nový inštitút – centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (CEOVP). O udelenie daného označenia sa budú môcť uchádzať stredné odborné alebo priemyselné školy. „Jedným z predpokladov pre udelenie oprávnenia používať označenie CEOVP je minimálny počet žiakov (400 žiakov) či vyváženosť odborov vzdelávania,“ ozrejmilo ministerstvo. Po novom budú môcť tiež do systému duálneho vzdelávania vstupovať stredné zdravotnícke školy.

Kategórie pedagogických zamestnancov sa rozšíria

Kategórie pedagogických zamestnancov sa rozšíria. Vznikne nová kategória pedagogický zamestnanec – kandidát. Ním sa bude môcť stať ten, kto úspešne absolvoval tri roky štúdia v učiteľskom študijnom programe spájajúcom prvý a druhý stupeň. Vyplýva to z novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Novela zavádza aj nové podkategórie učiteľ všeobecného vzdelávania na strednej škole a učiteľ odborného vzdelávania a prípravy na strednej škole. Dôvodom sú odlišné charakteristiky daných učiteľov, najmä vo vzťahu k preferovanej kvalifikácii a ku kompetenciám využívaným pri výkone pracovnej činnosti. „Navrhované opatrenie umožní v rámci kariérového systému špecifikovať odlišnosti, bližšie ich skúmať a navrhnúť cielený a účelný profesijný rozvoj pre obe podkategórie,“ ozrejmilo ministerstvo školstva.

Úprava takisto modifikuje výkon špecializovanej činnosti supervízorov. Tí po novom budú môcť vykonávať aj ďalšie špecializované činnosti v kariérových pozíciách – vedúci predmetovej komisie, vedúci vzdelávacej oblasti, vedúci metodického združenia, vedúci študijného odboru, vedúci záujmovej oblasti alebo vedúci oddelenia a školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní.

Zmení sa tiež systém atestácií. Po novom ich bude možné vykonať skôr ako po piatich rokoch. Prvú atestáciu by mohli pedagogickí a odborní zamestnanci vykonať už po dvoch rokoch zaradenia ako samostatní zamestnanci. Druhú by mohli absolvovať najskôr po troch rokoch od zaradenia do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Rezort upozornil, že to umožní skorší postup pre mladých pedagogických a odborných zamestnancov, čo bude mať pozitívny vplyv na atraktivitu učiteľského povolania.

Poslanci v druhom čítaní prijali viaceré zmeny. Pri povinnom predprimárnom vzdelávaní sa bude od učiteľa materskej školy vyžadovať najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v prípade, ak ide o povinné predprimárne vzdelávanie v poslednom roku pred nástupom do školy a aj v prípade detí, ktoré pokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania.

Majster odbornej výchovy alebo učiteľ odborného vzdelávania a prípravy v strednej škole po novom nebude musieť absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium, ak splní podmienku stupňa vzdelania a overí vzdelávacie výstupy.

Učitelia budú môcť hodnotiť slovne aj žiakov 6. až 9. ročníka

Učitelia budú mať možnosť hodnotiť slovne aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka. Túto formu budú môcť využiť aj pri hodnotení správania. Niektoré vyučovacie predmety, ako aj žiaci stredných škôl však budú stále hodnotení klasifikáciou či kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Súčasťou novely je aj zmena týkajúca sa výchovných zariadení.

Ďalšou zmenou je vznik jednotnej platformy ministerstva školstva, prostredníctvom ktorej sa majú podávať prihlášky na vzdelávanie v materskej a základnej škole. Pôjde o obdobný systém, ako je v súčasnosti pri stredných školách.

Upraví sa aj poradie, v akom bude riaditeľ povinný prijímať žiakov na plnenie povinnej školskej dochádzky až do naplnenia maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Riaditeľ má byť povinný prednostne prijať žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode. Následne žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorého sídlo sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode, a napokon žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.

Aj pri stredných školách má byť zavedená možnosť prioritizácie škôl, respektíve odborov vzdelávania, rovnako ako sa to navrhuje pri materských a základných školách. Táto zmena by mala byť účinná od 1. januára 2026.

Výchovné zariadenia by mali po novom viac prihliadať na špeciálne potreby detí či vyriešiť nedostatočnú personálnu a odbornú podporu zariadení. „Návrh reflektuje potrebu vyššej odbornosti, individualizácie prístupu a komplexnosti služieb poskytovaných týmto deťom, a to v kontexte prevencie sociopatologických javov, podpory reedukácie a účinnej integrácie do spoločnosti,“ uviedlo ministerstvo školstva.

Novela školského zákona prináša aj nový druh strednej školy

Na Slovensku vznikne nový druh strednej školy – stredná priemyselná škola. Transformovať sa bude z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh. Ide o ďalšiu zo zmien, ktoré prináša novela školského zákona. Balík v utorok definitívne schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Odčlenenie nového druhu strednej školy súvisí s osobitným postavením v rámci prípravy budúcej špecializovanej kvalifikovanej pracovnej sily vo vybraných oblastiach na vyšších stupňoch kvalifikácie z dôvodu prebiehajúcej digitalizácie a automatizácie výroby a služieb. Ďalším dôvodom je podľa rezortu školstva potreba reflektovať na potrebu vzniku nových kvalifikácií a úpravy obsahu vzdelávania v dôsledku nástupu umelej inteligencie.

Dĺžka štúdia v pomaturitnom špecializačnom štúdiu a vyššom odbornom štúdiu sa zároveň skracuje z dvoch na jeden rok a z troch na dva roky. V rámci nového zákona o vysokých školách by malo byť možné uznať vzdelávacie výstupy a úroveň kvalifikácie a dosiahnutého stupňa vzdelania v rámci prvého stupňa vysokoškolského vzdelania. Zároveň reflektuje na transformáciu strednej priemyselnej školy na samostatný druh s osobitným vymedzením jej poslania. Táto zmena má byť účinná od 1. januára 2026.

Kvalita akreditovaných programov neformálneho vzdelávania sa má zvýšiť

Pre garantov či lektorov akreditovaných vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania sa zavedú minimálne hodiny praxe pre uznanie ich odbornej spôsobilosti. Vyplýva to z novely zákona o podpore práce s mládežou, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

„Súčasná právna úprava upravuje definíciu nadobudnutia odbornej spôsobilosti na výkon činností v oblasti práce s mládežou len vágne a nekonkrétne. Cieľom návrhu je konkretizácia podmienok na získanie odbornej spôsobilosti prostredníctvom odbornej praxe, a to zavedením spodnej hranice počtu hodín praxe na získanie odbornej spôsobilosti garanta a lektora,“ ozrejmil rezort školstva.

Novela tiež upravuje spodnú vekovú hranicu mladého vedúceho, ktorý sa podieľa na organizovaní mládežníckych podujatí pod vedením, zo súčasných 15 na 14 rokov. Stanovuje aj spodnú vekovú hranicu pre pojem mládežník, a to na 12 rokov.

Úprava ráta i so spresnením definícií v oblasti práce s mládežou. Definuje okrem iného úlohy a kompetencie mládežníckeho parlamentu či jeho možných zriaďovateľov aj zloženie. „Súčasná právna úprava tiež neumožňuje zriadiť mládežnícky parlament obciam. Cieľom teda je vytvoriť takúto možnosť okrem VÚC aj pre obce,“ priblížilo ministerstvo. Do legislatívy sa má takisto zaviesť definícia pojmu mládežnícka organizácia.

Ministerstvo chce zmenou aj debyrokratizovať niektoré postupy pri preukazovaní bezúhonnosti alebo pri podávaní žiadostí o poskytnutie dotácie. Rezortu sa majú takisto rozšíriť možnosti pri odňatí akreditácie, teda oprávnenia uskutočňovať činnosti v oblasti práce s mládežou vzdelávacieho charakteru, v prípade zistenia určitých nedostatkov. Novela má zároveň vypustiť možnosť podnikať v oblasti práce s mládežou na základe živnostenského oprávnenia. „Z aplikačnej praxe vyplynulo, že práci s mládežou sa venujú najmä subjekty ako vyššie územné celky, mestá, obce a mimovládne neziskové organizácie. Osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia nevykonávajú prácu s mládežou v podobe, ktorá je podľa tohto zákona vyžadovaná,“ odôvodnil rezort schválenú úpravu.

Rozširuje sa okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku

Okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku sa rozšíri. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, sa zníži o 20 percent. Vyplýva to zo zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

„Dôvodom zníženia normatívneho príspevku sa sleduje vyrovnávanie podmienok financovania škôl rôznych druhov zriaďovateľov, a to najmä z hľadiska kritéria poskytovania výchovy a vzdelávania vo verejnom záujme,“ odôvodnilo ministerstvo školstva, ktoré za legislatívou stojí.

Nižší príspevok budú dostávať aj školy, ktoré budú verejným poskytovateľom, no nedodržiavali by svoje povinnosti. Zavádza sa tiež zníženie príspevku pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie, a to v prípade nedodržiavania výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva či ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov. V týchto prípadoch sa má normatívny príspevok znížiť o 15 percent v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené.

Nová legislatíva tiež upravuje určovanie normatívneho príspevku pre materské, základné a stredné školy. Normatívny príspevok sa má určovať počtom detí alebo žiakov a normatívom. V porovnaní s aktuálnou úpravou sa to má rozšíriť o kritérium stupňa vzdelávania v základnej škole. Vo vzťahu k materským školám sa veľkosť materskej školy bude zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci. Vypúšťa sa úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla.

Mení sa určovanie školských obvodov, zavedie sa tzv. verejný poskytovateľ

Spôsob určovania školských obvodov sa zmení. Vznikne nový inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. Verejný poskytovateľ bude povinný prednostne prijímať deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu a nemal by podmieňovať poskytovanie vzdelávania žiadnym protiplnením. Vyplýva to zo zákona o školskej správe, ktorý v utorok schválila Národná rada (NR) SR.

„Verejný poskytovateľ bude prijímať prednostne deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu v rozsahu najmenej 70 percent z kapacitnej možnosti školy v prípade výberu jedného verejného školského obvodu alebo 90 percent z kapacitnej možnosti školy, ak si zvolí všetky verejné školské obvody na území obce, pričom nebude podmieňovať poskytovanie výchovy a vzdelávania žiadnym protiplnením (s vymedzenými výnimkami, napríklad príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou v školskom klube detí),“ priblížilo ministerstvo školstva.
Verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania budú všetky materské, základné a stredné školy zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom. Budú môcť ním byť i školy zriadené cirkevným alebo súkromným zriaďovateľom, ak sa rozhodnú poskytovať výchovu a vzdelávanie za zákonom vymedzených podmienok.

Verejný školský obvod určia obce. Vymedziť majú spádové územie pre materské a základné školy tak, aby v rámci jedného obvodu bola určená jedna materská alebo základná škola zriadená obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom. „Zároveň by sa umožnilo, aby na žiadosť cirkevného alebo súkromného zriaďovateľa obec zaradila do verejného školského obvodu ľubovoľný počet materských a základných škôl, ktoré sú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania,“ doplnil rezort.

Pri určovaní verejných školských obvodov sa má prihliadať na kapacitu školských budov, vzdialenosť z miesta trvalého pobytu dieťaťa do školy a dopravnú infraštruktúru obce. „Navyše bude musieť byť pri určovaní verejného školského obvodu dodržaný zákaz segregácie vo výchove a vzdelávaní a princíp inkluzívneho vzdelávania,“ upozornilo ministerstvo. Verejné školské obvody majú byť tiež zvlášť určené pre školy poskytujúce povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

Poslanci schválili k návrhu viaceré zmeny, ktoré prišli v rámci rokovania v druhom čítaní. Odôvodnili ich vytvorením predpokladov na to, aby mohli cirkevné a súkromné školy prijímať deti a žiakov, ktorí prijímajú ich zameranie a charakter. Škola bude môcť prijímať každé dieťa alebo žiaka, ktorí spĺňajú „vopred určené a zverejnené kritériá prijatia a prijímajú zameranie a charakter školy“, ak škola má voľnú kapacitu alebo ak počet uchádzačov s týmito kritériami prevyšuje kapacitu školy, „prijímanie sa uskutoční podľa poradia určeného týmito kritériami“. Ak pôjde o cirkevnú materskú školu alebo základnú školu, môže škola zaradiť medzi tieto kritériá aj „preukázanie súladu výchovy a hodnotového formovania v rodinnom prostredí s charakterom a zameraním zriaďovateľa, a to spôsobom určeným školským poriadkom“.

Cieľom zmien je podľa navrhovateľov zjednodušiť a sprehľadniť pravidlá zaraďovania cirkevných a súkromných škôl do verejných školských obvodov, „a to aj s ohľadom na to, aby sa rozšírili možnosti týchto škôl prijímať deti alebo žiakov, ktorí prijímajú ich zameranie a charakter“.

Ďalšou úpravou sa má zabezpečiť, aby cirkevná škola alebo súkromná škola mohla prednostne prijímať nielen deti alebo žiakov z príslušného verejného školského obvodu, ale aj iné skupiny detí alebo žiakov podľa potrieb a povahy príslušnej školy.

Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Habánika (Smer-SD), ktorý upravuje možnosti obsadenia funkcie hlavného školského inšpektora, ako aj jeho odvolania. Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný bez výberového konania, minister školstva ho bude môcť aj bez uvedenia dôvodu odvolať.

Poslanci schválili nový zákon o vysokých školách

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v utorok nový zákon o vysokých školách (VŠ). Prináša možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem vzdelávania. Pre študentov sa zavádza i možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola, ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru. Pre vysokoškolských učiteľov zavádza sabatikal.

Žiadateľovi sa má umožniť uznať kredity získané nielen absolvovaním predmetov na iných VŠ alebo opätovným zápisom do študijného programu, ale aj prostredníctvom iných vzdelávacích foriem, ako sú časti vyššieho odborného vzdelávania, krátke študijné programy, mikroosvedčenia alebo neformálne a informálne vzdelávanie. Zároveň sa zavádzajú jasné limity pre maximálny počet kreditov, ktoré je možné z týchto alternatívnych foriem vzdelávania uznať.

Pri voľbe absolvovania záverečnej stáže namiesto záverečnej práce bude VŠ povinná jasne definovať náležitosti a požiadavky tak, aby táto aktivita umožnila študentovi preukázať schopnosť aplikovať získané vedomosti, zručnosti a kompetencie v pracovnom prostredí.

Pre vysokoškolských učiteľov sa majú zaviesť opatrenia na zvýšenie atraktivity tejto profesie. Ide o uzatvorenie zmluvy po deviatich rokoch na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa až do dosiahnutia 70 rokov veku a úpravu tvorivého voľna, tzv. sabatikalu, raz za sedem rokov na šesť mesiacov s možnosťou venovať sa vedeckej alebo umeleckej práci či zvyšovaniu svojej kvalifikácie.
Zníži sa počet obligatórne predpísaných vzorov dokumentov a ich formálnych náležitostí, zavádzajú sa elektronické nástroje na doručovanie rozhodnutí a posilňuje sa postavenie jednotnej elektronickej prihlášky. Pribudne tiež možnosť elektronických volieb do akademických senátov a vydávania elektronických dokladov o štúdiu.

Zákon vytvára podmienky aj na poskytovanie krátkych študijných programov. Na zvýšenie úrovne vedomostí, zručností a kompetencií študentov študijných programov tretieho stupňa sa zavádzajú povinné doktorandské školy zamerané na akademické, pedagogické a vedeckovýskumné kompetencie, povinné praktické vyučovanie v profesijných, učiteľských a zdravotníckych odboroch, definovanie inštitútu fakultných škôl a zapojenie odborníkov z praxe do výučby prostredníctvom funkčného miesta profesijného lektora. Podporuje sa zodpovedné a transparentné využívanie umelej inteligencie ako nástroja vo vzdelávaní a v tvorivej činnosti, pričom študenti budú povinní uvádzať jej použitie.

V oblasti bezpečnosti a podpory študentov sa má posilniť ochrana akademickej pôdy, zakotvuje sa možnosť vylúčiť študenta zo štúdia v prípade ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti a iných závažných porušení disciplinárneho poriadku. Podporuje sa združovanie študentov a aktívna činnosť študentov sa zohľadňuje napríklad pri prideľovaní internátov alebo kreditov. VŠ budú povinné poskytovať poradenské a podporné služby pre študentov a zamestnancov, pričom sa zavádza systém mentoringu a tútorstva („buddy systém“) na uľahčenie integrácie nových študentov do vysokoškolského prostredia.

Dôjsť má aj k zmene v spôsobe obsadzovania členov výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Nominácie sa majú nahradiť výberovým konaním rovnako, ako je to v súčasnosti v prípade predsedu výkonnej rady. Členmi výkonnej rady majú byť v súlade s odporúčaniami Európskeho registra pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) dvaja študenti.

Cez nový zákon sa tiež zriaďujú kompetenčné centrá na podporu umelej inteligencie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a Technickej univerzite v Košiciach.
Právna úprava tiež zavádza zákaz používania zameniteľných názvov a sankcie za jeho porušenie. Rezort školstva tak chce chrániť ochranu identity a dôveryhodnosti orgánov reprezentácie vysokých škôl a samotných vysokých škôl. V praxi sa totiž vyskytli prípady, keď rôzne právnické osoby, ktoré neboli vysokými školami, používali názvy vyvolávajúce dojem, že ide o oficiálne akademické alebo študentské reprezentácie.

Vytvára sa tiež tzv. osobitná ochrana topografie vytvorenej zamestnancom verejnej vysokej školy alebo zamestnancom Slovenskej akadémie vied (SAV) alebo niektorej z jej organizácií. Zakotvuje sa princíp zachovania autorských práv zamestnancov verejných vysokých škôl a zamestnancov SAV. Takisto sa vytvára osobitný druh zamestnaneckého vynálezu, a to vynález vytvorený zamestnancom verejnej vysokej školy alebo zamestnancom SAV alebo jej organizácie. Podobná úprava sa zavádza pri vytvorení osobitného druhu zamestnaneckého dizajnu – dizajn vytvorený zamestnancom verejnej vysokej školy alebo zamestnancom SAV alebo jej organizácie. Navrhovatelia tieto zmeny odôvodnili potrebou zosúladiť právny stav pre všetky typy tvorivej duševnej činnosti študentov vysokých škôl.

Technické prostriedky na kontrolu odsúdených sa budú môcť i prenajímať

Technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených už štát po novom nebude musieť mať výlučne vo vlastníctve. Bude si ich môcť aj vypožičať. Vyplýva to z novely zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili.

„Cieľom je snaha efektívnejšie, pružnejšie a flexibilnejšie reagovať na potreby aplikačnej praxe pri ukladaní alternatívnych trestov využívaním technických prostriedkov (vyšší dopyt po technických prostriedkoch v krátkom časovom období z dôvodu častejšieho ukladania alternatívnych trestov či využívania technických prostriedkov v rámci väzobného stíhania),“ vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za úpravou stojí.

Novela vytvorí tzv. hybridný režim využívania technických prostriedkov. „Teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných, napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy. Exaktné vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné,“ dodal rezort.

Parlament schválil tiež pozmeňujúci návrh. Ten okrem iného prináša príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže možnosť vykonať inštaláciu a deinštaláciu technických prostriedkov. „Reaguje sa tým na aplikačnú prax, ktorá si v niektorých prípadoch vyžaduje operatívnejšie nasadzovanie technických prostriedkov priamo v ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody,“ uvádza sa v návrhu.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. decembra.

Parlament schválil zmeny pri organizácii ústavného súdu

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili novelu zákona o Ústavnom súde (ÚS) SR. Prináša viaceré zmeny týkajúce sa organizácie súdu, rovnako aj procedúry pred ním. Ruší sa napríklad požiadavka na pravidelnú obmenu všetkých senátov ÚS SR. Upúšťa sa i od kvalifikačnej podmienky päťročnej praxe pre funkciu súdneho poradcu.

„Zmeny a doplnenia zákona zabezpečia efektívnejšie konanie a rozhodovanie ústavného súdu a súčasne aj precizovanie právnej úpravy v tých častiach, ktorých výklad môže byť sporný, prípadne nejednoznačný,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti, ktoré úpravu predložilo.

Novela prináša i zmeny pri rozhodovaní v prípade konania o súlade právnych predpisov. Upúšťa sa od vyhlasovania v Zbierke zákonov SR nevyhovujúcich nálezov ÚS, ktoré nevyvolávajú zmenu právneho poriadku. Upúšťa sa i od ustanovovania právneho zástupcu ÚS v situácii, ak ho možno ustanoviť postupom podľa osobitného zákona.

Ďalšia zmena sa týka konania o ústavnej sťažnosti, v ktorom sa má zrušiť diferencovanie medzi nedostatkom právomoci ÚS na prerokovanie ústavnej sťažnosti a neprípustnosťou takejto sťažnosti. Ruší sa tiež potreba päťročnej praxe pre funkciu súdneho poradcu. „Cieľom je rozšíriť a spružniť možnosti získavania talentovaných a kvalitných právnikov na pozície súdnych poradcov aj z radov nadaných absolventov právnických fakúlt,“ priblížil rezort.

Poslanci odobrili tiež pozmeňujúci návrh. Rozširuje sa ním okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného alebo núdzového stavu. Po novom by tak takéto rozhodnutie mohol pred ÚS napadnúť i verejný ochranca práv. „Vyhlásenie výnimočného a núdzového stavu, ako aj ich priebeh je nevyhnutne spojený s obmedzujúcim zásahom do základných práv a slobôd. Keďže úlohou verejného ochrancu práv je chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci, rozšírenie jeho aktívnej legitimácie by významne posilnilo ochranu práv a slobôd obyvateľov SR v krízových situáciách,“ odôvodňuje sa v návrhu.

Novela má byť účinná od 1. decembra.

Používanie elektronických dôkazov v trestnom konaní upraví nový zákon

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili zákon o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ten bude upravovať používanie elektronických dôkazov v trestnom konaní. Jeho potreba vyplýva z transpozície európskej smernice.

„Hlavným cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za legislatívou stojí.

Nový zákon vymedzuje viaceré pojmy. Definuje, kto je to poskytovateľ služieb. Hovorí o jeho oznamovacej povinnosti a potrebe určiť prevádzkareň a právneho zástupcu. Rieši tiež pokuty, ktoré bude môcť príslušný orgán uložiť poskytovateľovi služieb.

O zmene zaradenia odsúdeného do stupňa stráženia bude rozhodovať ZVJS

O zmene zaradenia odsúdeného do stupňa stráženia vo výkone trestu odňatia slobody bude po novom rozhodovať namiesto súdu Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Vyplýva to z novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Toto zaradenie by malo byť prispôsobené odsúdenému a nie trestnému činu. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR to odôvodňuje tým, že trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako.

Rezort reflektuje právnou úpravou aj na výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). Ten opakovane zdôrazňuje, že diferenciáciu väzňov by malo vždy robiť vedenie ústavu na základe individuálneho posúdenia rizika a potrieb vo svetle správania sa každého odsúdeného po nástupe do výkonu trestu.

Novela sčasti odráža odporúčania CPT aj pri zvýšení ubytovacej plochy pre jedného odsúdeného na najmenej štyri štvorcové metre v uzamykanej cele alebo izbe. „V odôvodnených prípadoch možno ubytovaciu plochu dočasne znížiť, avšak nie na plochu menšiu ako tri štvorcové metre, pričom uvedené reflektuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,“ uviedlo MS. Maximálny počet odsúdených umiestnených v jednej cele alebo izbe je osem. Ak je v jednej cele alebo izbe umiestnených viac ako osem odsúdených, je minimálna ubytovacia plocha na jedného odsúdeného osem štvorcových metrov.

Nová legislatíva upúšťa od umiestňovania odsúdených na doživotie do špecifického oddielu. V prípade, že sa po posúdení všetkých rizík a kritérií rozhodne o umiestnení odsúdeného do oddielu doživotných trestov, realizácia vybraných činností sa má zabezpečiť oddelene.

V prípade fyzických návštev sa rozširujú možnosti kontaktu maloletých detí s ich rodičmi. „Navrhovaná právna úprava teda smeruje k zmierneniu podstatného obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone trestu odňatia slobody spôsobeného pozbavením osobnej slobody, a to jednak rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ako i rozšírením spôsobu realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu – videonávštevu,“ vysvetlilo MS. Na účely zvyšovania humanizácie vo väzenstve sa majú bez ohľadu na stupeň stráženia návštevy realizovať najmä priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených umiestnených v oddiele doživotných trestov, v ktorých sa majú návštevy realizovať spravidla bezkontaktným spôsobom.

Novelou sa odstraňuje zákaz telefonovania ako druh disciplinárneho trestu, ako aj zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu. Zámerom je zvyšovať a rozširovať možnosti sociálnych kontaktov odsúdených. Skráti sa tiež maximálna dĺžka disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu, ako aj dĺžka neprerušeného výkonu postupne uložených disciplinárnych trestov.

Predĺži sa aj čas, po uplynutí ktorého môže odsúdený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu. Vypúšťa sa aj povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov, keďže platná právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu práve stanoviskom ošetrujúceho lekára. Zdravotný stav odsúdeného sa má po novom zohľadňovať v štádiu konania o disciplinárnom previnení.

Takisto sa zavádza nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Riaditeľovi ústavu umožní zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu v prospech odsúdeného.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. júla 2026.