Richard Raši sa na pôde parlamentu stretol s ministrom zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny

Ako informovali z Odboru komunikácie s verejnosťou a médiami Kancelárie NR SR, Raši v úvode stretnutia potvrdil dlhodobú a pretrvávajúcu podporu Slovenska pre eurointegračnú perspektívu Bosny a Hercegoviny. Stabilitu krajiny a jej perspektívne členstvo v Európskej únii označil za kľúčové ako pre samotnú Bosnu a Hercegovinu, tak aj pre prosperitu a bezpečnosť celého regiónu. „Slovenská republika je stabilným partnerom a priateľom Bosny a Hercegoviny. Našu podporu dokazujeme nielen politickými gestami, ale aj konkrétnymi činmi,“ uviedol Raši. V tomto smere vyzdvihol pôsobenie 54 príslušníkov Ozbrojených síl SR v rámci misie EUFOR Althea. Tá zohráva kľúčovú rolu pri udržiavaní bezpečného prostredia v krajine. V súvislosti s úspešnou ekonomickou spoluprácou poukázal napríklad na slovenskú investíciu v spoločnosti SCP v Banja Luke. Rovnako predseda slovenského parlamentu poukázal aj na silné medziľudské väzby, symbolizované tisíckami slovenských pútnikov, ktorí každý rok navštívia Medžugorie.

Konaković predsedovi NR SR poďakoval za konzistentnú podporu pre jeho krajinu, zo strany Slovenska. „Informoval o aktuálnej politickej situácii a o pokroku, ktorý Bosna a Hercegovina dosiahla v implementácii reforiem. Detailnejšie priblížil konkrétne politické a legislatívne kroky, ktoré vláda podniká s cieľom urýchliť posun v prístupovom procese do Európskej únie,” doplnili z Kancelárie NR SR. Raši s Konakovićom sa tiež zhodli na dôležitosti pokračovania vzájomného dialógu a na pripravenosti SR naďalej zdieľať skúsenosti z integračného procesu.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár rokoval so svojím kolegom z Bosny a Hercegoviny Elmedinom Konakovičom

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) rokoval so svojím kolegom z Bosny a Hercegoviny Elmedinom Konakovičom. „Slovenská diplomacia dlhodobo a jednoznačne podporuje európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny. Chceme byť nápomocní našim priateľom, pomôcť im vyriešiť historické dedičstvo ťažko skúšaného západného Balkánu,“ vyhlásil Blanár po rokovaní. Išlo o historicky prvú oficiálnu návštevu Konakoviča na Slovensku, nadviazala na veľmi dobré bilaterálne vzťahy medzi oboma štátmi. „Môžeme potvrdiť, že naše vzťahy sú veľmi priateľské a spolupráca na politickej úrovni je excelentná. Situácia v Bosne a Hercegovine sa významne stabilizuje a jednou z hlavných tém nášho rokovania bola práve perspektíva jej budúcnosti v Európskej únii,“ priblížil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Blanár.

Ako uviedli z komunikačného odboru jeho rezortu, Slovensko je aktívnym členom neformálnej skupiny členských štátov Európskej únie „Priatelia západného Balkánu“. Tá sa zasadzuje za zrýchlenie prístupového procesu kandidátskych štátov predmetného regiónu. Blanár uviedol, že s Konakovičom sa na rokovaní zhodli aj na nevyhnutnosti urýchlenia integrácie západného Balkánu do európskych štruktúr, aj opätovného naštartovania mnohých procesov. „Ak sa v tomto nepostúpi, frustrácia obyvateľov tohto regiónu bude taká, že nebudú veriť, že to Únia myslí s integráciou ich krajín vážne. Mať štáty západného Balkánu okolo stola v Bruseli, aby sme spoločne riešili témy, ktoré sú pozitívne pre občanov Európskej únie a zároveň občanov oboch našich krajín, je jediná a najlepšia cesta,“ vyjadril sa šéf slovenskej diplomacie.

Slovensko je pripravené pomôcť Bosne a Hercegovine pri rokovaniach o vstupe do EÚ svojou expertízou a prípadným poradenstvom. „Je potrebné byť opatrní, pretože aj my sme museli zaplatiť nejakú daň za to, aby sme sa stali členským štátom Únie, ale dnes môžeme s plnou vážnosťou povedať, že naše viac ako 20-ročné členstvo Slovensku pomohlo vyrásť, a to prajeme tiež Bosne a Hercegovine, ktorá je tak veľmi spätá s Európou ako takou,“ vraví Blanár. Ako uviedli z ministerstva, SR sa radí medzi najvýznamnejších podporovateľov európskej budúcnosti Bosny a Hercegoviny. Augustový prieskum Eurobarometer ukázal, že vyše 61 percent občanov SR podporuje vstup tejto krajiny do EÚ. Slovensko sa tak radí medzi členské štáty s najvyššou mierou podpory.

Ministri sa venovali aj spoločnému postupu pri riešení nelegálnej migrácie. Blanár ocenil pomoc Bosny a Hercegoviny pri tlaku nelegálnych migrantov. „Dnes môžeme konštatovať, že balkánska cesta je utlmená. Slovenská republika ako člen Európskej únie je naďalej presvedčená, že prijatý azylový a migračný pakt jednoducho nefunguje a je potrebné sa sústrediť na základné veci – posilnenie Frontexu a riešenie tlaku v tretích krajinách,“ uviedol. Konaković slovenskú stranu informoval aj o prípravnom procese otvorenia veľvyslanectva Bosny a Hercegoviny v Slovenskej republike, ktorý ide do finálnej fázy. Blanár to označil za potvrdenie dobrých vzťahov a doplnil, že aj slovenská diplomacia posilňuje svoju prítomnosť v Bosne a Hercegovine. V pláne je otvorenie Honorárneho konzulátu SR v Banja Luke. „Na podporu našej ekonomickej spolupráce sme vyslali do Sarajeva tiež plnohodnotného ekonomického diplomata, ktorý bude nápomocný, aby sme spoločne hľadali ďalšie možnosti pre podnikateľov a pripravovali podnikateľské misie s konkrétnymi príležitosťami na investovanie,“ dodal.

Vzájomný obrat oboch štátov v minulom roku dosiahol bezmála 300 miliónov eur, čo podľa oboch ministrov nepredstavuje naplnenie potenciálu. „Slovensko môže byť bránou pre bosnianskych podnikateľov do Európskej únie, čo je pozitívny signál. Slovenskí investori majú zase otvorené dvere v Bosne a Hercegovine, kde sa dokážu realizovať, vraví Blanár s tým, že ide napríklad o spoluprácu v obrannom či papierenskom priemysle, ale napríklad aj investície v oblasti malých vodných elektrární. Bosne a Hercegovine v tejto súvislosti poďakoval za podporu, keďže krajina má záujem budovať svoju elektrickú sústavu na posilnenie vlastnej sebestačnosti, čo ponúka veľký priestor na spoluprácu. S Konakovičom tiež vyzdvihli význam kultúrnych výmen a obojstranne prospešného cestovného ruchu.

Blanár bilaterálne rokovanie ocenil ako priestor na ďalšie posilnenie diplomacie na politickej, bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni, a tiež v rámci bezpečnostných otázok. „V tomto prípade prostredníctvom vojenskej prítomnosti SR v operácii EUFOR Althea, ktorá je spomedzi 24 krajín, ktoré v nej pôsobia, ôsmou najväčšou. Šéf slovenskej diplomacie vyjadril podporu predĺženiu mandátu, o ktorom by sa malo hlasovať v novembri,” doplnili zo slovenského rezortu diplomacie.