Bude nás Brusel trestať za názor? Záchrana demokracie má potom iba jedno riešenie

Bratislava 23. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Pre EÚ existujú iba dve možné cesty: demokratická pestrosť názorov alebo neokoloniálna totalita. Strašia a vydierajú nás, že ak Slovensko nebude v EÚ držať jednotnú líniu, tak bude vyvrheľom, čím jasne dávajú najavo, ktorá z týchto možností je aktuálna

Je dôležité – tá téma je výsostne aktuálna – sa ešte vrátiť k jednému nepodstatnému výroku, ktorý vyslovil v istej nepodstatnej televíznej debate jeden nepodstatný politik z nepodstatnej strany (ktorá to po štyroch rokoch vládnutia dotiahla tak ďaleko, že sa jej ako morovej nákaze vyhýbajú svorne všetci z koalície aj z opozície).

Tento pán Šipoš vyslovil v diskusii televízie Joj názor (písali sme o tom tu), že nový slovenský premiér bude na rokovaniach EÚ sedieť v kúte. „Budeme v rámci EÚ trpení,“ myslí si Šipoš. Nie je teraz podstatné, že pán Šipoš a jeho názor zaujíma už iba prívržencov Matovičovej sekty a má asi takú váhu a intelektuálny rozmer ako názor jeho kolegu „profesora“ Pročka. V tomto prípade totiž ide o klišé, ktoré zdieľajú mnohí voliči globalistickej – dnes už – opozície ako mentálny vírus. A preto sa na to pozrime bližšie.

Je EÚ demokratická?

Je EÚ demokratická? Nie, nie, to je zlá otázka, to by sa mohol tento článok skončiť skôr než sa poriadne začal. Opýtajme sa inak: deklaruje EÚ, že je demokratická? Že uznáva právo občanov členských štátov na vlastný názor a slobodné demokratické (väčšinové) rozhodovanie o vlastných veciach? Áno, EÚ toto vehementne deklaruje.

Občania SR si v slobodných demokratických voľbách väčšinovo zvolili do svojho čela Smer a Roberta Fica. Taká je realita, či sa to niekomu páči alebo nie. Robert Fico v tom Bruseli má zastupovať vôľu občanov SR a program, s ktorým ho zvolili. Ten program sa môže niekomu páčiť alebo nie, ale to je realita, s ktorou nikto nemôže nič robiť. Ak je demokrat. Alebo aspoň ak chce deklarovať, že je demokrat.

Na chvíľu odbočme a poďme sa zamyslieť nad podstatou veci. Demokratické je to, čo si ľudia demokraticky, väčšinovo zvolia. Keby ľudia v nejakej krajine, trebárs v Papue novej Guinei alebo hoci aj na Slovensku v korektných demokratických voľbách, teda väčšinovo rozhodli, že chcú zaviesť ľudožrútstvo, islam, čokoľvek, tak to bude demokratické. Budete si o tom môcť pomyslieť, že je to pekné či nepekné (ak nepekné, tak to nahlas na Slovensku radšej nehovorte, aby to nebolo v zmysle § 423 Trestného zákona považované za „hanobenie presvedčenia“), ale aj v takom prípade by to nepochybne bolo demokratické.

Jednoducho, ak väčšina rozhodne, tak je to tak v danej krajine správne – hlas ľudu, hlas boží, v demokracii niet vyššej autority než sú občania. Ak chceme rešpektovať zvrchovanú vôľu občanov tej krajiny rozhodovať o svojich veciach, musíme akceptovať aj to, že niekedy rozhodnú aj o niečo, s čím nesúhlasíme.

Trest za iný názor občanov?

A teraz sa vráťme k Bruselu a účinkovaniu predsedu vlády SR alebo ktorejkoľvek inej členskej krajiny v Európskej rade či iných orgánoch EÚ a NATO. Ak chceme hovoriť o demokratických pomeroch, potom musíme zdôrazniť, že premiér je iba úradník, ktorý nehovorí v mene seba, ale v mene občanov, ktorí volili jeho osobne a program koalície, ktorú zastupuje. Nie je dôvod sa pozerať nevraživo na neho osobne, pretože je iba zástupcom miliónov ľudí, vlastne iba poslom. Možno poslom (pre niekoho) zlých správ, ale iba poslom.

Ak by sa teda malo stať to, o čom hovorí pán Šipoš, že by v Bruseli na slovenského premiéra krivo pozerali zato, že reprezentuje taký či onaký názor, tak by to bol jasný prejav arogancie, neúcty voči voličom, neúcty voči demokracii. A už len to by bol vážny dôvod sa zamyslieť, či takáto spoločnosť vôbec stojí za to v nej zotrvávať.

Prečo? Áno, oni majú právo mať iný názor, majú právo nesúhlasiť s názorom niekoho iného, môžu argumentovať, ale v rámci spoločnej platformy, ktorá deklaruje, že je demokratická, akou je Európska únia, musia rešpektovať, že sú tu aj iné názory. Oni majú dokonca právo nás s našimi názormi „v klube“ nechcieť a na základe hlasovania nás z neho vylúčiť, ale jedno právo nemajú: nesúhlasiť s demokratickou voľbou slovenských voličov a snažiť sa ju meniť. Teda ak chcú o sebe tvrdiť, že sú demokrati.

Ak by nedajbože chceli predstaviteľa krajiny s odlišným názorom presviedčať, nech ten názor zmení a hlasuje inak, než chcú jeho voliči, už aj to by bolo celkom zlé a svedčilo by to o chorých pomeroch, kde demokracia je iba slovo, ktorým sa prikrýva celkom odlišná realita. A to aj v prípade, že by sa im názory toho cudzinca zdali úplne nevhodné, šialené, barbarské.

Byť v kúte nemusí byť zlé

Keď sa však vrátime k prípadu Slovenska, kde si ľudia opäť zvolili do svojho čela Roberta Fica, tak aj ten najviac neobjektívny a propagandou Západu naformátovaný jedinec musí uznať, že s návratom Smeru sa u nás nezavádza ľudožrútstvo ani islam, nič barbarské, antidemokratické či nehumánne. Len sa vracajú pomery ako pred rokom 2020, čiže úplne civilné, usporiadané a normálne. Slovensko bolo štandardnou súčasťou EÚ a okrem fanatických, vonkajších či vnútorných nepriateľov slovenskej suverenity nikto vtedy nemal s pomermi na Slovensku žiadny vážnejší problém.„Ak sa Slovensko dostane do situácie, že bude v EÚ v izolácii a nebude mať rešpekt, tak nebude vedieť meniť veci vo svoj prospech,“ povedal vo vyššie uvedenej debate poslanec PS Valášek. Takúto hlúposť povie človek, ktorý sa chce tváriť, že rozumie politike! Je to presne naopak – právo veta dáva obrovskú moc do rúk premiéra štátu, ktorý nie je iba poslušnou a pasívnou ovečkou v bruselskom eurostádočku. A jedine vtedy, ak sa nepodvolíme tlaku a záujmom centrály, ktoré zväčša sú v priamom rozpore s našimi vlastnými záujmami, tak máme akú-takú šancu si čosi vybojovať pre seba.

Demokracia okrem iného predpokladá možnosť, a celkom legitímnu možnosť, že občania SR budú chcieť niečo iné, než občania iných krajín EÚ. Ba čo viac, nielen že je ich možnosť a právo chcieť niečo iné, ale súčasne je to niečo, čo nemôže byť predmetom odsudzovania, ostrakizovania, tobôž nenávisti. Ešte raz to zopakujme: hlas ľudu, hlas boží, v demokracii niet vyššej autority než sú občania. V Bruseli, tak ako všade inde, si musia byť vedomí, že kto chce deklarovať, že je demokrat, nemôže súčasne požadovať, aby všetci boli jednotní a chceli to isté. To sa. októbra  totiž nevolá demokracia, ale totalita.

A len tak mimochodom: ak by malo byť Slovensko „v kúte“, tak by to ešte vôbec nemuselo znamenať katastrofu. Nemôžu byť všetci v prostriedku, niekto musí byť aj na kraji – a nie vždy je výhodné byť priamo v epicentre a znášať všetky slasti s tým spojené. Niekedy je naopak výhodou byť v kúte, najmä ak sú tam nablízku dvere, ktorými sa dá v prípade zemetrasenia, požiaru, progresivizmu či inej katastrofy tá miestnosť opustiť a zachrániť sa. V prípade dnešnej migračnej, fanaticky zelenej EÚ možnosť byť blízko dverí môže byť nanajvýš užitočná.

Prečítajte si tiež:

• Fico ako premiér bude na rokovaniach EÚ sedieť v kúte, tvrdí poslanec OĽaNO a PS