Môj profil 
Predplatné
Podľa odporúčaní Európskej komisie by Slovensko malo lepšie upresniť opatrenia, s ktorých prostredníctvom chce dosiahnuť plánované rozpočtové ciele. Takisto je potrebné, aby sa zameralo na strednodobý rozpočtový cieľ do roku 2020.
V danom dokumente sa tiež uvádza, že pokiaľ ide o oblasť verejných financií, zostáva pre danú krajinu rizikom udržateľnosť verejných financií, a to najmä pre rast výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť v dôsledku starnutia obyvateľstva.
Upozornenie z Bruselu
Brusel vo svojom odporúčaní upozornil na to, že na Slovensko sa v súčasnosti vzťahujú preventívne opatrenia paktu stability a rastu. Vláda v Programe stability očakáva zlepšenie celkového salda deficitu vo výške 0,7% hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2018 na vyrovnaný rozpočet v tomto roku.
Európska komisia sa domnieva, že na základe prepočítaného štrukturálneho salda by malo k dosiahnutiu strednodobého cieľa, podľa plánu, dôjsť v roku 2020. Uvádza sa, že Program stability počíta tiež s poklesom verejného dlhu.
“Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie do roku 2019 neboli celkom konkretizované,” myslí si EK.
Uvádza sa, že rozpočet takisto zahŕňa aj nešpecifikovanú kategóriu výdavkov, ktoré sú označované ako tzv. rozpočtové rezervy. Európska komisia sa tak domnieva, že práve to znižuje predvídateľnosť pri plnení rozpočtu.
Podotýka však, že by Slovensko v roku 2020 malo dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ. Z jarnej prognózy, ktorú vydala daná komisia, navyše vyplýva, že v období 2019-2020 existuje riziko značnej odchýlky od požadovaného rastu čistých primárnych verejných výdavkov.
“Slovensko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2019 aj 2020. Od roku 2019 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu,” odporúča EK.
A čo ďalšie odporúčania EK?
Brusel sa zameral aj na verejné financie Slovenska. Tie totiž podľa EK v dlhodobom horizonte čelia stredne vysokým rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti. To je spôsobené najmä rastom výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť, a to kvôli starnutiu obyvateľstva.
V tejto súvislosti komisia uviedla: “Obavy týkajúce sa dlhodobej fiškálnej udržateľnosti dôchodkových systémov vzrástli po tom, čo parlament prijal zmenu ústavy, s ktorej pomocou bol prijatý dôchodkový strop a ruší sa automatické nadviazanie na strednú dĺžku života.”
Komisia k veci ďalej dodala, že tým výrazne vzrastú aj riziká v oblasti udržateľnosti. “Doteraz neboli predložené žiadne vyrovnávacie opatrenia a nevypočítal sa vplyv na príjem v starobe a na chudobu,” podotkla.
Daný orgán však nie je jediný, kto na rast výdavkov upozornil. O situácii sa zaujíma aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Oblasť daní ako problém
Podľa komisie problematickou oblasťou naďalej zostáva daňová disciplína, a to aj napriek určitému pokroku v boji proti daňovým podvodom. Daný orgán upozornil najmä na daňovú medzeru pri DPH, ktorá bola v roku 2016 v porovnaní s priemerom EÚ viac ako dvojnásobne väčšia.
“Hoci sa očakáva, že opatrenia plánované v rámci tretieho akčného plánu prinesú pozitívne výsledky, niektoré z nich ešte neboli realizované. Zavedenie elektronického daňového priznania pravdepodobne zníži administratívne zaťaženie daňovníkov, ale ak nebudú vykonané všetky plánované opatrenia, mohlo by to ohroziť celkový účinok,” tvrdí EK.
Podľa komisie navyše štruktúrovaný rámec opatrení v tejto oblasti politiky môže zároveň pomôcť obmedziť časté zmeny v daňovom zákonníku a prispieť k jeho zjednodušeniu.
.JPG)
.jpg)
