Londýn 10. marca (TASR) – Británia zvažuje, že by mohla vystúpiť z európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože tento dokument narúša schopnosť jej vlády bojovať proti trestnej činnosti a mať pod kontrolou prisťahovalectvo. Pripustila to v sobotu ministerka vnútra Theresa Mayová.
Mayovej Konzervatívna strana už dlho kritizuje v Štrasburgu sídliaci Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) za zásahy do britskej zvrchovanosti. Prívrženci konvencie však tvrdia, že je dôležitá pre zabezpečenie ľudských práv v Británii, ktorá nemá základné ľudské práva zakotvené v ústave. V prejave k účastníkom politickej konferencie Konzervatívnej strany Mayová v sobotu uviedla, že pred najbližšími všeobecnými voľbami v roku 2015 by sa konzervatívci mali zaviazať riešiť tento problém. Dodala, že "na stole" bude aj možnosť vystúpiť z dohovoru.
Tento názor sa objavil v britskej tlači už pred týždňom, ale Mayová je prvým politikom, ktorý sa k tejto téme vyjadril takto otvorene. Táto politička sa stala terčom kritiky za ponižujúcu porážku konzervatívcov v doplňovacích voľbách z 1. marca, keď skončili na treťom mieste za Liberálnou stranou a Stranou nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).
ESĽP nie je síce inštitúciou Európskej únie, ale stal sa témou diskusie o prepojení Británie a EÚ. Premiér David Cameron nedávno prisľúbil, že ak konzervatívci vyhrajú parlamentné voľby v roku 2015, o dva roky neskôr sa bude konať referendum o vystúpení či zotrvaní Británie v EÚ.
Zhodou okolností Mayová hovorila o európskom dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd v deň, keď britský súd poslal za porušenie podmienok prepustenia na kauciu do väzenia moslimského duchovného abú Katada, ktorého prípad je v Británii najčastejšie citovaný kritikmi ESĽP.
Britská vláda chce Katadu deportovať do Jordánska, kde by mal čeliť obvineniu z terorizmu, ale ESĽP vlani rozhodol, že nemôže byť vyhostený z Británie, pretože existuje podozrenie, že jordánsky súd by mohol výpovede proti nemu získať mučením.
Mnohí kritici ESĽP pritom namietali, že súd síce chráni Katadove ľudské práva, ale neberie do úvahy práva iných osôb, vrátane prípadných obetí jeho konania.
Duchovný palestínsko-jordánskeho pôvodu bol totiž považovaný za blízkeho spolupracovníka vodcu siete al-Káida Usámu bin Ládina. Do Británie pricestoval v roku 1993. Britská justícia ho síce nikdy neobžalovala, ale britské úrady sú presvedčené o tom, že radil miestnym islamistickým radikálom a získaval peniaze na financovanie teroristických útokov. Britská vláda sa preto snažila presadiť jeho vydanie do Jordánska.
Katadu prepustili v novembri na kauciu z väzby po tom, ako odvolacia komisia britskej imigračnej služby vyhovela jeho odvolaniu proti deportácii do Jordánska a umožnila mu pobyt v Británii. Po prepustení na kauciu musel nosiť elektronický náramok, vychádzky mal len od 08.00 do 16.00 h a musel hlásiť, s kým sa stretáva. Katadu zatkli v piatok v Londýne v rámci série razií protiteroristickej polície. K zatknutiu došlo len niekoľko dní pred súdnym pojednávaním o jeho vydaní do Jordánska. Príslušný sudca v sobotu rozhodol, že pre údajné porušenie podmienok prepustenia na kauciu zostane radikálny duchovný vo väzbe.
1 20 pel