Môj profil 
Predplatné
“Brexit by bol pre Spojené kráľovstvo katastrofou. Ekonomicky, politicky, aj kultúrne,” doplnila von Wieseová. Strana, ktorú v Európskom parlamente (EP) zastupuje, už od vyhlásenia referenda o členstve Británie v EÚ v roku 2016, vedie kampaň proti odchodu krajiny z Únie. Ako europoslankyňa hovorí, robia tak aj preto, že “dnešným globálnym nástrahám, ako sú otázky klimatickej pohotovosti, ľudských práv, kybernetickej bezpečnosti alebo terorizmu, nemôžeme čeliť sami”.
S von Wieseovou súhlasí aj líderka severoírskej strany Aliancie a členka europarlamentu Naomi Longová. “Sme zástancami názoru, že akákoľvek podoba brexitu predstavuje riziko a mala by byť zastavená. Demokratický spôsob, akým to docieliť, by bolo vyhlásenie druhého referenda,” povedala pre TASR severoírska europoslankyňa. Obe europoslankyne sú členkami frakcie Obnovme Európu (Renew Europe), ktorá nahradila doterajšiu Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE).
“Ak však nastane brexit, je našou povinnosťou zmierniť jeho škody,” povedala Longová. Tzv. tvrdý brexit, teda odchod krajiny bez dohody, by mal podľa nej “devastujúce následky” pre Severné Írsko, ako aj Spojené kráľovstvo a Írsko. “Riadny odchod z EÚ si vyžaduje dohodu o odchode, a tá nemôže existovať bez tzv. írskej poistky.” Tá podľa nej predstavuje akúsi “záchrannú sieť”, ktorá má zaručiť ochranu pred “najhorším účinkom brexitu”, teda obnovením hraníc medzi Severným Írskom a samostatnou Írskou republikou, ktorá zostáva členom EÚ. Obe časti ležia na írskom ostrove a v minulosti práve pre otázku hranice na území vypukol 30 rokov trvajúci ozbrojený konflikt.
V radoch britských europoslancov sa však nájdu aj takí, ktorí s odchodom Británie súhlasia. Nezaradený europoslanec Lance Forman za Stranu brexitu podľa vlastných slov podporuje odchod z EÚ nielen preto, že to “bude lepšie pre Spojené kráľovstvo, ale aj pre Európu”. “Myslím si, že ak Británia dokáže odísť a ukázať ostatným európskym krajinám, že dokáže prosperovať aj mimo EÚ, tak jej príklad budú nasledovať ďalšie členské štáty, a potreba Únie ako politickej organizácie zanikne,” povedal Forman. “Ja aj moji kolegovia milujeme Európu a jej občanov, no nie EÚ ako inštitúciu,” dodal.
Jeho stranícky kolega, taktiež nezaradený europoslanec Henrik Overgaard-Nielsen považuje Úniu za “nedemokratickú, byrokratickú a netransparentnú”. “Po odchode z EÚ bude môcť Spojené kráľovstvo vytvárať svoje vlastné zákony a rozhodnutia, momentálne sa o väčšine z nich rozhoduje v Bruseli,” povedal pre TASR Overgaard-Nielsen, ktorého strana získala 29 mandátov vo voľbách do EP v máji 2019, najviac zo všetkých britských strán.
Napriek tomu, že jeho strana si kampaň postavila na odchode krajiny z EÚ, svoju kandidatúru do europarlamentu považuje za zmysluplnú. “Kandidoval som, aby som ovplyvnil domácu politickú situáciu a informoval verejnosť o tom, čo sa deje v EÚ. Čím viac ľudí bude o dianí vedieť, tým je pravdepodobnejšie, že budú hlasovať za odchod z Únie. Európania chcú dohodu o voľnom obchode, no nechcú politický superštát,” vyjadril sa Overgaard-Nielsen.
Podľa Lanca Formana ich strana kandidovala do europarlamentu, aby ukázala, že v krajine ešte stále zostáva veľká podpora pre odchod Británie z EÚ. “To sa nám aj potvrdilo,” povedal. “Kým sme ešte stále v EÚ, pripomíname ľuďom doma, prečo sme hlasovali za odchod – pre obrovské straty a nedostatok demokracie,” dodal.
Spojené kráľovstvo v Európskom parlamente zastupuje 73 poslancov. Europarlament už rozhodol, že po oficiálnom odchode krajiny z EÚ, ktorý je momentálne naplánovaný na 31. októbra, bude 27 z týchto kresiel prerozdelených iným členským štátom. Francúzsko a Španielsko ich majú získať najviac, až päť, Taliansko a Holandsko tri, Írsko dve kreslá. Švédsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Estónsko, Poľsko a Rumunsko by mali získať o jeden mandát viac, ako aj Slovensko.
