ZLOŽENIE VYJEDNÁVACIEHO TÍMU EÚ
Ťažisko rokovaní so Spojeným kráľovstvom bude niesť EK. Jej predseda Jean-Claude Juncker do úlohy hlavného vyjednávača vymenoval Francúza Michela Barniera. Ten bol v minulosti viackrát ministrom vo francúzskej vláde a dvakrát eurokomisárom. Práve v úlohe eurokomisára pre vnútorný trh a služby inicioval prísnu finančnú legislatívu, ktorú výrazne pocítila londýnska City, pripomenul britský denník Guardian.

Na kľúčovej úlohe EK a jej vyjednávača Michela Barniera na rokovaniach o brexite sa na decembrovom summite dohodlo 27 lídrov členských štátov Únie. Vyjednávačovi uložili povinnosť držať sa pri vyjednávaní bodov stanovených lídrami členských štátov a Radou EÚ.

Barnier vytvoril okolo seba tím približne troch desiatok ľudí, ktorý sa podľa odhadov magazínu Politico v posledných mesiacoch rokovaní zdvojnásobí. Predpokladá, že rokovania budú trvať kratšie ako dva roky, trvanie odhaduje na 18 mesiacov.

Samotnú Radu EÚ bude na rokovaniach zastupovať skúsený belgický diplomat Didier Seeuws. Má povesť dobrého vyjednávača schopného dosahovať kompromisy. Európsky parlament (EP) za svojho zástupcu na rokovaniach vymenoval belgického expremiéra Guya Verhofstadta. Líder skupiny liberálov v EP je známy výraznou podporou európskej integrácie a Únie ako takej. Na rozdiel od Barniera a Seeuwsa ale nebude priamo prítomný na rokovaniach, bude sa zúčastňovať len na prípravných stretnutiach pred rokovaniami.

ZLOŽENIE VYJEDNÁVACIEHO TÍMU SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA
V britskom tíme zohrá kľúčovú úlohu trojica ministrov. Hlavným vyjednávačom bude minister pre brexit David Davis. Člen vládnej konzervatívnej strany sa netají svojimi euroskeptickými názormi a má povesť skúseného politika a tvrdého vyjednávača.

Nemenej dôležitú úlohu zohrá britský minister zahraničných vecí a exprimátor Londýna Boris Johnson. Bol jednou z vedúcich osobností tábora za vystúpenie z EÚ počas kampane pred referendom o členstve v spoločenstve.

Posledným z hlavného tria vyjednávačov bude britský minister obchodu Liam Fox. Mal by mať na starosti budúcu obchodnú dohodu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po dokončení brexitu.

V druhom slede zohrajú svoju úlohu aj minister financií Phillip Hammond, britský veľvyslanec pri EÚ Tim Barrow a dvaja blízki spolupracovníci britskej premiérky Nick Timothy and Fiona Hillová.

ČO SA STANE PO SPUSTENÍ BREXITU
Po aktivácii článku 50 Lisabonskej zmluvy britskou premiérkou Theresou Mayovou, čo sľúbila stihnúť do konca marca, by mal do niekoľkých týždňov nasledovať mimoriadny summit lídrov členských štátov EÚ. Summit zvolá Malta ako aktuálny predsednícky štát Rady EÚ.

Podľa agentúry DPA by sa mal tento summit konať už 6. apríla. Lídri na stretnutí prijmú hlavné princípy rokovaní s Londýnom a schvália mandát eurokomisie na začatie samotného vyjednávania.

Pracovníci z EÚ by aj po brexite mali zostať krvou ekonomiky Londýna

Pracovníci z členských krajín Európskej únie sú “krvou” londýnskej ekonomiky a mali by mať zaručené právo zostať v Spojenom kráľovstve aj po brexite. Tento názor podporuje aj Londýnske zhromaždenie dozerajúce na činnosť starostu britskej metropoly.

Podľa údajov hospodárskeho výboru Londýnskeho zhromaždenia až 600.000 zamestnancov – čiže okolo 13 percent z päť miliónov pracujúcich v hlavnom meste Británie – má pôvod v iných členských štátoch EÚ.

Podiel európskej pracovnej sily je najvyšší v sektore hotelierstva a reštauračných služieb (jedna tretina), v stavebníctve (štvrtina) a tiež v zdravotníctve. Občania EÚ majú 12-percentný podiel na populácii hlavného mesta v porovnaní s štyrmi percentami Európanov vo zvyšku krajiny, uvádza agentúra Reuters.

Londýnske zhromaždenie (London Assembly) je volený politický orgán s 25 členmi, ktorý je súčasťou mestskej administratívy – dohliada na činnosť starostu, môže pozmeniť rozpočet a odmietnuť rozvojovú stratégiu mesta.

“Londýn počíta s pracovníkmi z EÚ viac než akýkoľvek iný región. Pracovníci z EÚ sú krvou londýnskej ekonomiky – stavajú dôležité budovy, poskytujú starostlivosť chorým a seniorom a služby v oblasti stravovania a ubytovania,” priznala predsedníčka Hospodárskeho výboru Londýnskeho zhromaždenia Fiona Twycrossová. Politička Labouristickej strany, ktorá sa stavala proti brexitu, zdôraznila, že ekonomické odvetvia, ako sú zdravotníctvo, stavebníctvo a cestovný ruch, by sa nemali ocitnúť nad priepasťou len preto, že závisia na pracovníkoch z iných členských krajín EÚ.