Po porážke Jaira Bolsonara v druhom kole prezidentských volieb v októbri minulého roka čínsky prezident Si Ťin-pching vyjadril ochotu spolupracovať s Luizom Ináciom Lulom da Silvom na ďalšom rozvoji „komplexného strategického partnerstva medzi Čínou a Brazíliou v prospech oboch krajín a ich národov“.

Keď sa Lula v januári vrátil do prezidentského kresla, Čína vyslala na jeho inauguráciu delegáciu významných predstaviteľov vrátane viceprezidenta Wanga Qishana – Lula dostal od Siho list, v ktorom sa opisuje, ako sa „čínsko-brazílske vzťahy stali modelom vzťahov medzi veľkými rozvojovými krajinami s bohatými konotáciami a širokými perspektívami“.

Lula sa chystá na oficiálnu návštevu Číny 26. marca, keďže počas svojho tretieho mandátu sa snaží posilniť vzťahy s medzinárodnými partnermi. Očakáva sa, že sa stretne so Siom, premiérom Li Qiangom a predsedom Národného ľudového zhromaždenia Zhao Leji.

Lula mal pôvodne odcestovať do Pekingu v piatok, ale cesta bola presunutá na neskorší termín po tom, ako dostal zápal pľúc. Noviny O Globo informovali, že jeho odlet čaká na posúdenie zdravotného stavu.

Podľa Karin Costa Vazquezovej, výskumníčky z Fudanskej univerzity v Šanghaji, „návšteva je príležitosťou pre obe krajiny obnoviť bilaterálne vzťahy a ukázať pozitívne vedenie vo svete“.

„Pre Brazíliu sa návšteva koná v rámci prvých 100 dní vlády prezidenta Lulu a znamená význam Číny ako strategického partnera. Pre Čínu sa návšteva koná bezprostredne po dvoch zasadnutiach a signalizuje význam Brazílie pri vytváraní Siovej novej éry,“ hovorí pre TRT World.

Dvojstranné rokovania v hlavnom meste Pekingu sa majú zamerať na obchod, investície, reindustrializáciu, energetickú transformáciu, klimatickú krízu a globálnu bezpečnosť.

Očakáva sa podpísanie najmenej 20 obchodných dohôd, pričom Lula má navštíviť aj Novú rozvojovú banku – bývalú Rozvojovú banku BRICS – v Šanghaji.

Viac ako 200 podnikateľov a 90 zástupcov brazílskeho poľnohospodárskeho sektora sa má pripojiť k Lulovej brazílskej delegácii na jeho štvrtej ceste do ázijského gigantu.

Napriek tomu, že bilaterálny obchod dosiahol v minulom roku rekordnú hodnotu 150,5 miliardy dolárov, Virginia Busilliová, výskumníčka a profesorka na Katolíckej univerzite v Cordobe, tvrdí, že Lulova návšteva nasleduje po nedávnom období „bezprecedentného napätia“ v čínsko-brazílskych bilaterálnych vzťahoch.

Počas Bolsonarovho funkčného obdobia niektorí analytici obviňovali jeho administratívu zo sinofóbnej rétoriky voči Pekingu, najmä keď Čína požadovala vysvetlenie v súvislosti s údajne „veľmi rasistickým“ tweetom.

„V tomto zmysle sa Lula bude snažiť obnoviť politickú harmóniu dosiahnutú prostredníctvom bilaterálnych vzťahov na začiatku storočia v snahe napraviť škody v diplomatických záležitostiach, ku ktorým došlo počas predsedníctva Jaira Bolsonara (2019 – 2022),“ tvrdí Busilliová.

V rokoch 2003 – 2010, počas prvých dvoch Lulových mandátov, Latinská Amerika zažívala komoditný boom, keďže obe krajiny nadviazali silné obchodné a diplomatické vzťahy. Brazília vyvážala sójové bôby, železnú rudu a ropu a na oplátku získala najväčšie čínske pôžičky v regióne, približne 66 miliárd dolárov, čo predstavuje 47 % čínskych investícií v regióne.

Podľa Busilliovej bolo jedným z cieľov Lulovej zahraničnej politiky zvýšiť globálny vplyv Brazílie a zmeniť medzinárodný obchod.

Podľa Vazqueza „Lulova snaha o autonómiu ešte viac posilnila brazílsko-čínske vzťahy v roku 2009, až kým ku koncu jeho druhého funkčného obdobia nedosiahli historický vrchol. V roku 2009 sa Čína stala najväčším obchodným partnerom Brazílie a v roku 2012 sa Čína stala hlavným cieľom brazílskeho vývozu vo svete.”

Čínsko-brazílske strategické partnerstvo, ktoré vzniklo v roku 1993, sa v roku 2012 zmenilo na globálne strategické partnerstvo, pričom podľa Busilliovej sa počas pôsobenia bývalej prezidentky Dilmy Rousseffovej „bilaterálne vzťahy rozširovali a vzájomná dôvera rástla“.

Lula, jeden zo zakladateľov BRICS – hospodárskeho zoskupenia, ktoré zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku – presadzoval „hospodársku autonómiu“ rozvojových krajín a nezávislosť od amerického dolára.

Lula uviedol, že cieľom BRICS je „vytvoriť niečo silné, čo bude schopné pomôcť rozvoju najchudobnejších častí sveta“.

Tentoraz bude riaditeľkou finančnej zložky BRICS, Novej rozvojovej banky (NBD), exprezidentka Rousseffová, ktorá nahradí Bolsonarovho Marcosa Troyju.

Niektorí analytici predpovedajú, že Lula by ju mohol využiť na rozvojové projekty v krajine po vzore Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB), ktorá vlani schválila prvý projekt v Brazílii.

Postupom času sa väzby oboch krajín upevnili prostredníctvom Čínsko-brazílskej komisie na vysokej úrovni pre koordináciu a spoluprácu (COSBAN) – hlavného mechanizmu pravidelného dialógu medzi Brazíliou a Čínou s 11 podvýbormi, spoločným akčným plánom a 10-ročným plánom spolupráce.

Keďže Lula sa snaží obnoviť medzinárodné postavenie Brazílie, už odcestoval do Argentíny a USA. Busilliová naznačuje, že Lula si pravdepodobne zachová svoj tradičný „pragmatizmus“ v zahraničnej politike, „vsadí na dobré vzťahy s USA a zároveň sa priblíži k Pekingu a obnoví s ním vzťahy“.

Tvrdí však, že Lulova snaha o posilnenie hospodárskej a politickej spolupráce sa odohráva v inom kontexte ako v roku 2003 v prostredí geopolitického napätia medzi USA a Čínou a výziev, ktoré predstavuje rusko-ukrajinská vojna.

Zatiaľ čo Lula bol kritizovaný za to, že neposlal zbrane na Ukrajinu, niektoré správy naznačujú, že Lula chráni záujmy Brazílie prostredníctvom stratégie nezapájania sa a zároveň podporuje mierový dialóg uprostred čoraz viac multipolárneho sveta.

Busilliová naznačuje, že je „reálne“, aby Lula a Si diskutovali o návrhu Brazílie „zúčastniť sa na prípadnom procese mnohonárodného dialógu s cieľom ukončiť vojnu medzi Moskvou a Kyjevom“ a o snahe uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi Čínou a Mercosurom, čo Lula označil za „možné“.

José Augusto Guilhon, profesor politológie a medzinárodných vzťahov na Univerzite v Sao Paule, však tvrdí, že Lulova cesta sa koná v období „vážnych domácich prekážok“ od Amazonky až po „polarizovanú politickú klímu“, pričom si všíma podobnosti s Lulovým predchádzajúcim pôsobením, keď sa podľa neho brazílsky líder presunul „od domácej politiky k budovaniu medzinárodného profilu”.

„Brazília zúfalo závisí od obnovenia medzinárodných očakávaní týkajúcich sa Lulových sľubov o zastavení odlesňovania, najmä v Amazónii. Po 100 dňoch vlády sa odlesňovanie v krajine viac ako zdvojnásobilo. Čína nie je ideálnou voľbou na turné s cieľom obnoviť medzinárodnú dôveru,“ hovorí Guilhon pre TRT World.

Keďže však regionálni susedia, ako napríklad Argentína, sa už minulý rok pripojili k iniciatíve Pásmo a cesta, Busilliová tvrdí, že Brazília sa nemusí pripojiť, aby získala čínsky kapitál, keďže v krajine sa už realizovali rozsiahle projekty investícií do infraštruktúry. Naznačuje, že prípadný vstup Brazílie do BRI by bol „skôr symbolickým gestom s geopolitickým podtónom v čase, keď táto iniciatíva stráca na sile“.

Čínska stopa sa však rozprestiera v 23 z 27 brazílskych štátov, pričom Čína spolupracuje a investuje v oblasti ťažby, poľnohospodárstva, priemyslu, telekomunikácií, financií a medicíny.

V minulom roku, hovorí Vazquez, „viac ako 20 % brazílskeho dovozu pochádzalo z Číny a sústreďovalo sa na tovary strednej a vysokej technologickej náročnosti“, zatiaľ čo „do Číny smerovalo približne 30 % národného vývozu, pričom poľnohospodárske komodity sústreďovali viac ako 70 % brazílskeho predaja ázijskému gigantovi“.

To podľa nej poukazuje na príležitosť zvážiť „nové cesty medzinárodného obchodu a potrebu diverzifikovať a zvýšiť hodnotu brazílskeho vývozu do Číny“.

Busilliová hovorí, že Čína je „ekonomicky a geopoliticky silnejšia ako Brazília. Asymetria v bilaterálnych vzťahoch je oveľa väčšia ako na začiatku 21. storočia a je priaznivá pre Peking“.

„Lula bude musieť vyjednať väčšiu diverzifikáciu vývoznej štruktúry a väčšie investície do už vyspelých hospodárskych vzťahov, zabezpečiť väčšiu vrelosť a politickú harmóniu vo väzbách v súlade s opätovným uvedením Brazílie na medzinárodnú scénu,“ dodáva.