Môj profil 
Predplatné
Bratislava 13. novembra (TASR) – Menej peňazí od veľkých pre malé bratislavské mestské časti dnes odsúhlasili na rokovaní miestneho zastupiteľstva poslanci Petržalky. Takzvaná minimálna miera solidarity má klesnúť z troch na dve percentá. Definitívne však o znížení rozhodnú mestskí poslanci, zrejme na rokovaní v decembri. Potrebujú ale súhlas trojpätinovej väčšiny.
Starosta Petržalky Vladimír Bajan dnes takúto pomoc označil za pseudosolidaritu a tvrdí, že takýto systém nie je dlhodobo udržateľný. Malé mestské časti si podľa neho na príspevok už zvykli, aj keď to nie sú bežné peniaze. Petržalka dnes zo svojho rozpočtu dáva na solidaritu vyše 600.000 eur, jedno znížené percento by pre ňu znamenalo úsporu 206.000 eur. Po výpadku z daní dnes tie peniaze mestská časť potrebuje.
"Solidarita vznikla v čase, keď nebol problém pre veľké mestské časti prispievať. Ako bola solidarita zadefinovaná, to sa už neriešilo, povedalo sa, že tí, ktorí sú veľkí, by mali prispievať tým menším. Ale Petržalka má po solidarite najmenší príjem na hlavu," pripomenul poslancom prednosta miestneho úradu Miroslav Štefánik. Petržalčan dnes podľa neho dostane štyrikrát menej služieb ako občan v Jarovciach. Aj po znížení solidarity na dve percentá by podiel na jedného obyvateľa v Petržalke bol 113 eur, v Jarovciach však 347 eur. Staré Mesto by malo napríklad podiel 182 eur po solidarite, Ružinov 197 eur, avšak Devín 351 eur a Čunovo 381 eur. Počas rozpravy dnes padli aj otázky, prečo neprispieva aj mesto či stredne veľké mestské časti.
Iniciatíva znížiť mieru solidarity prišla v septembri z Petržalky. Poslanci uznesením o úprave rozpočtu poverili starostu Vladimíra Bajana, aby začal rokovať s primátorom Milanom Ftáčnikom a mestskými časťami o úprave percenta solidarity. Pôvodný plán bol znížiť ju na polovicu. V septembri a októbri o solidarite rokovalo aj regionálne združenie mestských častí, na ktorom koncom minulého mesiaca rozhodli, že solidarita sa pre ďalší rok zníži o jedno percento. Ostatné ustanovenia štatútu, ako aj princípy delenia peňazí medzi mestské časti zostávajú bez zmeny.
Novomestský hovorca Marek Tettinger zase pripomína, že veľké mestské časti plnia aj úlohy, ktoré tie malé nemajú, napríklad sa starajú o oblasť civilnej obrany. "Tým znášajú pomerne veľké finančné náklady," dodal s tým, že aj Nové Mesto musí pre chýbajúce finančné prostriedky upravovať rozpočet a budúci rok vidí podľa Tettingera ako ešte náročnejší. Samospráva Starého Mesta zase podľa slov jej hovorcu Tomáša Halána nemá peniaze na riešenie havarijných situácií na školách alebo na cestách, ktoré má v správe. "Preto musia menšie mestské časti hľadať rezervy aj vo svojich vlastných rozpočtoch," myslí si. Pripomína tiež, že Staré Mesto sa napríklad stará o historické centrum, ktoré využívajú všetci Bratislavčania, a to sú tiež zvýšené náklady.
Jedna zo siedmich malých mestských častí – Devín – je však v súčasnosti v nútenej správe. Starostka Ľubica Kolková tvrdí, že príspevok solidarity tvorí dve tretiny rozpočtu samosprávy. "Možno nejako prežijeme zo základných príjmov, ale môžeme zabudnúť na nejaké opravy," reagovala na návrh zníženia ešte v septembri. Pripomenula, že malé mestské časti sú častým výletným cieľom pre Bratislavčanov. "Neviem, či to potom bude pekné prostredie. Sedem malých mestských častí by začalo dosť upadať," dodala.
Solidaritou sa štyri veľké mestské časti Petržalka, Ružinov, Staré a Nové Mesto vzdávajú časti svojich príjmov z daní z nehnuteľností a z daní z príjmov fyzických osôb. Robia tak v prospech siedmich malých mestských častí – Jaroviec, Rusoviec, Čunova, Devína, Lamača, Vajnôr a Záhorskej Bystrice. Miera solidarity je zakotvená aj v štatúte mesta. Kým ho zmení mesto, prekovať to musia všetky mestské časti na svojich miestnych zastupiteľstvách.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
