Branislav Fábry: Sú Žlté vesty závažnejšie než Majdan?

Branislav Fábry: Sú Žlté vesty závažnejšie než Majdan?

Bratislava 20. decembra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP-Kamil Zihnioglu)

 

Vo Francúzsku sa na konci roku 2018 rozhorelo hnutie tzv. Žltých viest, ktoré je výrazom celkovej nespokojnosti francúzskej verejnosti so sociálnym a ekonomickým vývojom. Francúzi si dobre pamätajú, že dôvodom politickej a hospodárskej stability v západnej Európe sa v druhej polovici 20. storočia stala tzv. sociálne orientovaná trhová ekonomika

Na snímke demonštranti v žltých vestách

Od konca 80. rokov však nastal obrat a kvôli tzv. rozpočtovej zodpovednosti či podpore „konkurencieschopnosti“ ekonomiky prišlo k masívnemu útoku na sociálne práva, zaručené už vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 (najmä čl. 22-27).

Reklama

Vo väčšine štátov EÚ, najmä vo východnej Európe sa podarilo sociálne práva oslabiť veľmi výrazne, často s odôvodnením, že ide o relikt obdobia pred rokom 1989, ktorý nemá miesto vo svete 21. storočia. Toto „víťazstvo“ kapitálu nad pracujúcimi však neprebehlo vo všetkých krajinách rovnako a práve Francúzsko je krajinou, kde sa sociálne práva berú ešte stále dosť vážne. Dôkazom tohto faktu je aj hnutie Žltých viest vo Francúzsku.

 

Reklama

Žlté vesty a globálny problém majetkovej nespravodlivosti

Jednou z hlavných tém, ktorá motivuje obyvateľov Francúzska, aby sa podieľali na hnutí Žltých viest, je téma majetkovej nespravodlivosti. Nikoho dnes už neprekvapuje, že najbohatšie ekonomické subjekty prenášajú daňové a odvodové bremeno na tých menej bohatých. Všetky veľké koncerny platia v pomere ku svojim rozprávkovým ziskom len zlomok toho čo malí živnostníci, avšak používajú výhody, ktoré im z existencie štátu vyplývajú. Ide pritom o také koncerny ako napr. Amazon, Google, Ikea či Starbucks. Je však veľmi nespravodlivé, keď sa majiteľ malej kaviarne musí vysporiadať s konkurenciou globálnej firmy Starbucks, hoci tá sa prostredníctvom rôznych daňových trikov zbavuje daňového bremena – a to spôsobmi, ktoré si živnostníci nemôžu dovoliť. Nespravodlivostí pri rozdeľovaní bremien je v súčasnom svete veľa a fakt, že tí najbohatší prispievajú najmenej, veľmi oslabuje dôveryhodnosť celého ekonomického systému. Aj preto sa k Hnutiu žltých viest pridala aj veľká časť tzv. nižšej strednej triedy.

Pri protestoch Žltých viest išlo pôvodne o odpor voči „ekologickému“ zvýšeniu dane z pohonných hmôt, neskôr sa však zmenili na širokospektrálne sociálne hnutie. „Ekologická“ daň z palív predstavovala symbol prenášania nákladov na masy s nižšími príjmami, pretože sa dotýkala širokej masy spotrebiteľov. Spotrebné dane pritom predstavujú tradičný spôsob prenášania daňového zaťaženia v štáte na z najbohatších na tých menej majetných. Dlhodobý trend zvyšovania podielu nepriamych daní a poklesu priamych daní je v záujme tých najbohatších a veľké koncerny, ktoré zásadne prispievajú k ekologickej záťaži, boli „ekologickými“ reformami E. Macrona dotknuté menej než masy spotrebiteľov. Na rozdiel od Slovákov však francúzski občania nie sú ochotní tento nespravodlivý trend prijať.

 

Sociálne práva ako verejný prísľub EÚ

Reklama

O hrozbách pre sociálny štát v EÚ sa vedie diskusia už pomerne dlho. Vzhľadom na to, že EÚ sa vždy deklarovala ako ochranca ľudských práv, musela sa zaoberať aj problematikou sociálnych práv, ktoré uznala už Všeobecná deklarácia ľudských práv. Otázka ako zladiť liberálne a sociálne práva sa preto v EÚ intenzívne riešila najneskôr od konca 90-tych rokoch v tzv. Konvente o ľudských právach. Išlo o početné zhromaždenie politikov a filozofov z rôznych ideových prúdov, ktoré viedol bývalý nemecký prezident R. Herzog a ktoré malo vymedziť katalóg ústredných ľudsko-právnych hodnôt v EÚ. Výsledkom práce Konventu sa stala Charta základných práv EÚ, ktorá v čase narastajúcej globalizácie ekonomiky definovala kompromis medzi liberálnymi a sociálnymi právami, spočívajúci na princípoch dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity (Preambula). V decembri 2000 bola táto Charta aj formálne vyhlásená ako hodnotový základ EÚ vo francúzskom meste Nice.

Medzi sociálnymi právami tam dominuje právo na slobodnú voľbu povolania a právo na prácu (čl. 15). Vzhľadom na situáciu v štátoch južnej Európy, kde skoro polovica mladých ľudí prácu nájsť nedokáže, však predstavuje súčasná situácia skôr výsmech než garanciu tohto práva. Veľkým problémom sú aj práva starších osôb (čl. 25), ktoré súčasným Európanom doslova miznú pred očami. Dramatický úpadok nastal aj v otázke práva na konzultácie v podniku (čl. 27) či právo na kolektívne vyjednávanie (čl. 28). V čase, keď riadny pracovný pomer prestáva dominovať a zvyšuje sa počet tzv. agentúrnych pracovníkov, je stále ťažšie podobné práva presadzovať. Ochrana pred bezdôvodným prepustením (čl. 30) a právo na spravodlivé pracovné podmienky (čl. 31) sú pri časovo obmedzených zmluvách tiež len málo efektívne. Zlučiteľnosť rodiny a práce (čl. 33), sociálne zabezpečenie (čl. 34) sú takisto na ústupe a zdravotná starostlivosť (čl. 35) sa v mnohých štátoch EÚ, vrátane SR, stala dokonca ústredným neuralgickým problémom celej spoločnosti.

Charta spomína ešte ďalšie sociálne práva, avšak aj tento stručný výpočet svedčí o nenaplnených očakávaniach Európanov. 18 rokov po vyhlásení Charty, teda v decembri 2018 dosiahol tento dokument plnoletosť, avšak niet veľa dôvodov na oslavy. Práve v súčasnosti totiž  hnutie Žltých viest ukazuje, že EÚ nedokáže presadzovať hodnoty deklarované v svojom hlavnom ľudsko-právnom dokumente. Problémy s odstraňovaním sociálnych práv pritom v dnešnej Európe cítiť ešte výraznejšie než v roku 2000 a v EÚ existuje menej rovnosti a solidarity než pred slávnostným vyhlásením týchto dvoch hodnôt v Charte. Žiaľ, EÚ sa solidarizuje skôr s bohatými, najmä s bankami (tzv. socializmus pre bohatých). Avšak práve fakt, že EÚ o sociálnych právach hovorí jedno a v realite presadzuje čosi iné, veľmi poškodzuje dôveryhodnosť európskych inštitúcií ako takých. Kam táto dvojakosť vedie, sa ukázalo napr. pri Brexite, kde banky presadzovali zotrvanie v EÚ, avšak rozhnevaná väčšina voličov hlasovala opačne.

 

Pokusy o diskreditáciu

Reklama

Veľmi zaujímavou témou je spôsob, akým sa o Hnutí žltých viest diskutuje v médiách. Mainstream od začiatku vyjadroval kritické stanovisko a snažil sa celé hnutie zdiskreditovať ako akcie výtržníkov. Neustále sa zdôrazňovalo násilie protestujúcich a akcie výtržníkov proti verejnému poriadku. Takéto spravodajstvo pritom ostro kontrastovalo s pozitívnym spravodajstvom o udalostiach na Majdane v Kyjeve v rokoch 2013-14. Vtedy sa zdôrazňovalo, že ide o demokratické protesty a akési „Občianske fórum“. Násilie protestujúcich na Majdane sa zľahčovalo, hoci násilie vo Francúzsku sa démonizuje, i keď nie je typické pre väčšinu protestujúcich. V dnešnom svete však nie je prekvapením, že ku každému masovému protestu sa pridávajú aj malé skupiny násilníkov. Tie sú následne dôvodom štátnej moci na silové zásahy proti protestujúcim, často aj nenásilným protestujúcim.

Jednou z prvých informácií, ktoré sa pokúsili mainstreamové médiá o protestoch Žltých viest šíriť, bolo tvrdenie, že protestujúci sú napojení na pravicových a ľavicových extrémistov. Spomínala sa najmä väzba na M. Le Penovú. Je síce pravda, že aj M. Le Penová sa pokúsila na protestoch „priživiť“ a kritizovala E. Macrona, avšak jej strana nebola tým hlavným hýbateľom protestov a k protestom sa prihlásili rôzne opozičné strany. Naopak, o pravicových extrémistoch sa však v médiách mlčalo práve pri protestoch na Ukrajine 2013-14. Pritom O. Ťahnybog, jeden z najhorších antisemitov sveta, bol jedným z troch oficiálnych lídrov Majdanu a v tejto funkcii dokonca podpisoval dohodu s V. Janukovyčom o predčasných voľbách. Je neuveriteľné, že existujú aj ľudia, ktorí sa pokúšajú popierať významné zastúpenie fašistov pri organizácii Majdanu.

Ďalšou z častých téz mainstreamových médií za účelom diskreditácie protestov Žltých viest bolo tvrdenie o zahraničnom zasahovaní. Ešte v mesiaci november vyzvali na prešetrovanie možného ruského zasahovania do udalostí vo Francúzsku. Ide pritom o veľmi pokrytecký postoj, pretože západní politici veľmi otvorene a nediplomaticky zasahovali do vnútorných záležitostí iných štátov, napr. na Majdane. Na tamojších protestoch sa zúčastňovali najpoprednejší politickí predstavitelia Západu, ako napr. C. Ashton, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahr. politiku či G. Westerwelle, nemecký minister zahraničia. Keďže podľa názoru vtedajšej ukrajinskej vlády boli tie protesty v rozpore so zákonom, oficiálni predstavitelia Západu sa tam nemali čo objavovať. Skúsme si predstaviť, čo by sa dialo, keby sa na protestoch vo Francúzsku objavil ruský alebo čínsky minister zahraničia…

 

Nová aristokracia a revolučná atmosféra

Trend vývoja vo Francúzsku v polovici decembra jasne ukazuje, že Žlté vesty nepovedú k zvrhnutiu vlády vo Francúzsku a z tohto pohľadu budú menej úspešné než Majdan na Ukrajine. Hnutie žltých viest nie je dostatočne zorganizované ani financované, nemá mediálnu podporu a preto sa zdá byť menej silné než bol Majdan. Napriek tomu je však pre svet oveľa významnejšie. Nejde totiž len o výmenu jednej skupiny oligarchov inou ani o zmenu geopolitickej orientácie konkrétneho štátu, ale o otvorenú výzvu nespravodlivému ekonomickému systému vo svete. Toto hnutie treba zaradiť do série protestov ako boli sociálne hnutia Occupy Wall Street či Nous debout. Vzrastajúca intenzita týchto hnutí naznačuje, že hoci ešte dnes víťazí oligarchia, do budúcna to platiť nemusí.

V súčasnosti sme totiž svedkami situácie, ktorá v niečom pripomína situáciu pred Veľkou francúzskou revolúciou z roku 1789. Aj vtedy existovala aristokracia, ktorá mala silné nadnárodné konexie, bola ekonomicky zvýhodnená a najmä oslobodená od platenia daní. Táto skupina obyvateľov prenášala bremeno nákladov na tzv. tretí stav a nespokojnosť s týmto stavom neustále narastala. Tretí stav mal síce formálne právo spolurozhodovať o verejných záležitostiach, aspoň v rámci Generálnych stavov, ale systém bol nastavený tak, že sa majetková nespravodlivosť nedala zmeniť. Preto vznikali rôzne nepokoje, ktoré sa však darilo potlačiť. Aristokracia bola presvedčená, že systém bude trvať večne. Jej postoj trochu pripomína presvedčenie dnešnej bankárskej oligarchie, ktorá tiež verí v „ekonomickú nevyhnutnosť“ celého systému a podceňuje nespokojnosť širokých más verejnosti. Toto presvedčenie sa však môže ľahko ukázať ako rovnako mylné.

Branislav Fábry

 

Reklama
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

10:37

Daňové licencie, ktoré od budúceho roka prinesú minimálne zdanenie firiem bez ohľadu na ich hospodársky výsledok, ovplyvnia viac než 43 % slovenských spoločností. Komplikácie vzniknú predovšetkým malým a neaktívnym firmám. Ich majitelia by si preto mali zvážiť, ako ďalej postupovať, upozornil zakladateľ účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax Patrik Kasáš.

Daňové licencie majú byť podľa odborníka pákou na právnické osoby, ktoré sa daňovej povinnosti doteraz vyhýbali. Zasiahnu však aj podnikateľov, ktorí majú neaktívne spoločnosti.

09:48

Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 % ľudí, pričom 69 % takúto možnosť odmieta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Alma Career, ktorý sa uskutočnil na viac ako 76.000 respondentoch z 13 krajín.

V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.

09:05

Srbský tenista Novak Djokovič stále nevie, kto bude jeho nový tréner. Prvý muž svetového rebríčka ukončil v stredu spoluprácu s Goranom Ivaniševičom, ktorý nahradil na prelome rokov 2021 a 2022 Slováka Mariána Vajdu.

Djokovič ukončil spoluprácu s Ivaniševičom
Na snímke z januára 2023 srbský tenista Novak Djokovič (vľavo) a jeho vtedajší tréner Goran Ivaniševič počas tréningu pred grandslamovým turnajom Australian Open v Melbourne
08:51

Nasadením pozemných jednotiek členského štátu NATO na Ukrajine by sa automaticky nestali všetky ostatné krajiny Aliancie účastníkmi konfliktu s Ruskom. Vyplýva to zo zatiaľ nepublikovanej správy odborného panelu nemeckého parlamentu, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.

08:30

Barack Obama, Bill Clinton a niekoľko veľkých mien zo sveta americkej zábavy sa vo štvrtok večer zišli v New Yorku, aby pomohli na akcii prezidentovi Joeovi Bidenovi získať rekordnú sumu 25 miliónov dolárov na kampaň za jeho znovuzvolenie. Informovala agentúra AP.

Nálada vo vypredanej koncertnej sále Radio City Music Hall v New Yorku bola elektrizujúca. Obama ocenil Bidenovu ochotu hľadať spoločnú pôdu a povedal: “Toto je ten typ prezidenta, akého chcem.”

Joe Biden Barack Obama Bill Clinton Stephen Colbert
Stephen Colbert spoločne s Bidenom, Obamom a Clintonom v New Yorku
08:03

Teroristické hnutie Islamský štát (IS) vo štvrtok vyhlásilo, že bude podnikať ďalšie útoky proti “židom a kresťanom” po celom svete. Informuje agentúra DPA.

Hovorca IS Abú Huzajfa al-Ansárí v 40-minútovej novej zvukovej nahrávke, zverejnenej médiom hnutia al-Furkán, vyzval “osamelých vlkov na útoky proti križiakom (kresťanom) a židom všade vo svete, predovšetkým v Európe, Spojených štátoch a v srdci židovského štátu, meste al-Kuds, a v Palestíne počas ramadánu”.

07:52

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje agentúra AFP.

07:30

Autobus s približne 60 cestujúcimi havaroval vo štvrtok večer na diaľnici v západnom Nemecku, zranenia utrpelo vyše 20 ľudí. 

Podľa policajného hovorcu autobus prevážal študentov strednej odbornej školy vo Warburgu. Vracali sa z výletu v Anglicku.

07:20

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke sa stal v pondelok 25. marca fatálny incident. Personál vykonal potrat zdravej žene v štvrtom mesiaci tehotenstva, pretože si splietol pacientky. Vo štvrtok to potvrdila tlačová hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Prípadom sa zaoberá polícia, informoval portál iDNES.cz.

Tehotná žena išla na bežnú kontrolu, kým druhej žene mali lekári urobiť zákrok, ktorý sa vykonáva napríklad pri liečbe chorej maternice, ale je možné ním tiež ukončiť tehotenstvo.

07:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. Informovala agentúra AFP.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

06:40

Francúzske úrady počas uplynulých dní v rámci rozsiahlych policajných razií vo viacerých mestách zadržali 1357 osôb podozrivých z drogovej trestnej činnosti. Vo štvrtok to v meste Dijon vyhlásil francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. Informovala agentúra DPA.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Gaucho alebo juhoamerický kovboj kúpe koňa počas festivalu ródea Criolla Week v Montevideu v Uruguaji

Autor: AP/Matilde Campodonico

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali