Zástupca starostu univerzitného mesta Tübingen a relatívne významný predstaviteľ strany Zelení, Boris Palmer, dostal priestor v najväčších nemeckých médiach s postojom, že večné ostrakizovanie alternatívnej scény, teda hlavne strany AfD a jej voličov, je nezmyselná cesta. Rozdelenie nespokojných ľudí medzi pravicou alternatívou a ľavicovými zelenými či červenými radikálmi považuje za najväčší problém súčasnej politickej scény.
„My ako strana so štátnopolitickou zodpovednosťou, sa musíme prekonať a pokúsiť sa o integrujúci prístup, ktorý vidí aj voličov AfD v prvom rade ako demokratov a nie ako nacistov“.
Od samotnej AfD si pritom ale samotný Palmer moc nesľubuje – tvrdí, že aj AfD sama zámerne buduje to umelé rozdelenie, teda že sa Alternatíva sama vyčleňuje, aby získala hlasy – ale pritom zanedbáva možnosti na koalíciu s inými politickými hnutiami.
Tento Palmerov prejav a hlavne jeho medializácia naznačuje tie tendencie, ktoré by naozaj zničili sedemdesiat rokov trvajúce politické pomery v Nemecku. Ak by si mentálne porozumeli opozičné sily v krajine, staré strany takzvaných socialistov SPD a takzvaných konzervatívcov CDU-CSU by definitívne boli na slepej koľaji histórie.
Treba si uvedomiť, že strana Zelení slúži ako kanalizácia nespokojných hlavne mladých voličov, ktorí sa boja pripojiť k iným disidentom. Ináč povedané, strana Zelených v Nemecku je typická umelá alternatíva, ktorá zhromažďuje a neutralizuje nespokojných. Ak by sa ale striasla tejto podlej úlohy, znamenalo by to politické prevalenie priehrady.
Tieto Palmerove, ale nielen jeho, postoje, možno v slovenských pomeroch prirovnať k tomu, ako by niektorý politik SaS alebo Most-Híd vyhlásil, že strana ĽSNS je demokratický element, ktorý si zaslúži v prvom rade rešpekt, ako každé politické hnutie, za ktorým sú státisíce poctivých občanov. Je až čudné, ako znie taký postoj neobvykle, ale pritom je to základný demokratický a liberálny postoj, iný ani nemôže byť, ak sa nechceme stať otvorenou totalitou zakazujúcou nepohodlné politické názory. A nejde tu vôbec len o rôznych „kotlebovcov“, za „extrémistov“ je dne dnes označované ktorékoľvek hnutie či ľudia, ktorí sa čo len mierne disidentsky prejavia. Takýto stav nebude možno udržiavať dlhodobo.
Peter Vanád