Peking 4 júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Ng Han Guan)
Peking chystá ďalšiu ranu Washingtonu v obchodnej vojne – obmedzenia na export vzácnych kovov do USA potrebných na výrobu smartfónov, obrazoviek, akumulátorov, laserov, radarov a ďalších druhov civilnej a obrannej produkcie. Mnohým americkým spoločnostiam tak hrozí ekonomická pohroma, pretože 80 % týchto kovov dovážajú z Číny
Priama a zjavná hrozba
Čína zavádza nový systém vydávania exportných licencií na kovy vzácnych zemín, oznámil v utorok hovorca čínskeho ministerstva obchodu Gao Feng a dodal, že toto opatrenie je dostatočný a účinný nástroj kontroly vývozu vzácnych kovov.
Zvýšilo to obavy Američanov, že Peking chce využiť svoje dominantné postavenie dodávateľa vzácnych kovov ako zbraň v obchodnej vojne.
Prezident ČĽR Si Ťin–pching navštívil podnik na výrobu kovov vzácnych zemín patriaci spoločnosti JL MAG Rare–Earth Co. iba niekoľko hodín po tom, čo Trumpova administratíva zakázala americkým podnikateľom spoluprácu s Huawei. Čínskeho lídra sprevádzal vicepremiér Liu He, ktorý viedol delegáciu na obchodných rokovaniach s USA.
“Táto návšteva je signálom pre USA. Čína môže použiť vzácne kovy ako nástroj v obchodnej vojne,” predpokladá analytik Pacific Securities Jan Kung–he v komentári pre Bloomberg.
Pekinská vládna agentúra National Development and Reform Commission urobila vo štvrtok vyhlásenie, že nikomu nie je dovolené použitie produkciu čínskych vzácnych kovov na úkor rozvoja ČĽR.
Vzácny tovar
Kovy vzácnych zemín je 17 chemických prvkov: skandium, ytrium a 15 takzvaných lantanoidov z predposledného riadku Mendelejevovej tabuľky (lantán, neodým, cer, holmium a ďalšie).
Nie všetky sa vyskytujú v prírode zriedkavo. Céru je v zemskej kôre napríklad desaťkrát viac ako olova. Problém je v tom, že kovy vzácnych zemín nemajú vlastné rudy, sú obsiahnuté iba v rudách iných kovov. Pričom ich tieto rudy obsahujú tak málo, že ich koncentrácia neprevyšuje zvyčajne desatiny percenta a u takých prvkov ako prométium, samárium, európium, holmium ide iba o tisíciny percenta.
Vzácne kovy dnes potrebujú prakticky všetky druhy technologicky náročnej produkcie, počnúc čipmi a končiac senzorovými obrazovkami a okuliarmi na nočné videnie. Ytrium, dysprózium, európium, gadolínium, lantán a terbium sú napríklad potrebné pri výrobe farebných obrazoviek. Ytrium používajú tiež pri liečení onkologických chorôb, gadolínium zase v rontgenografii.
Bez céru a lutécia sa nedá produkovať sklo pre optické káble, terbium potrebujú pre ploché televízne a počítačové obrazovky, skandium a cer pre akumulátory, erbium a thulium pre silné lasery.
Neodymové magnety sú obsiahnuté vo veľkom množstve moderných zariadení, počnúc mikrofónmi v mobilných telefónoch a bezdrôtových slúchadlách a končiac veternými elektrárňami, motormi pre elektromobily a radary.
Niet divu, že dopyt rýchlo rastie. Ak tvorí dnes dopyt po vzácnych kovoch vo svete asi 120 tisíc ton, potom už v roku 2020 budú spoločnosti s vysokými technológiami potrebovať ročne 200 tisíc ton vzácnych kovov.
Čínsky zázrak
Vzácne kovy sú jedným z hlavných faktorov čínskeho ekonomického zázraku. “Na Blízkom východe majú ropu, Čína ale má vzácne kovy,“ povedal už v roku 1992 čínsky líder Teng Siao–pching.
V deväťdesiatych rokoch začali v Číne veľký projekt zahrňujúci geologický prieskum, ťažbu, spracovanie a použitie týchto prvkov za účasti niekoľko tisíc vedcov. Centrom vedeckých prác sa stal Výskumný ústav Baotou, ťažba sa začala v gigantickom ložisku Bayang Obo v provincii Vnútorné Mongolsko.
Úsilie vedcov a ťažká práca baníkov bola odmenená stonásobne. Iba v roku 2017 vyprodukovala Čína 105 tisíc ton vzácnych kovov. Pre porovnanie uvedieme, že v USA vyťažili za posledných 20 rokov iba 43 ton.
Objemy výroby nemajúce obdobu umožnili Číne, aby sa stala najväčším svetovým vývozcom vzácnych kovov. Peking dnes kontroluje na 60 % svetového trhu týchto materiálov. Hlavné ale je, že pomohli Číne vyvinúť takmer od piky národný elektronický priemysel a vstúpiť do radov svetových lídrov vo výrobe notebookov a chytrých telefónov.
Ide o to, že v roku 2010 oznámila Čína pod zámienkou ochrany životného prostredia prudké zníženie exportu vzácnych kovov. Peking navrhol zahraničným zákazníkom, ktorí si zvykli na čínske vzácne kovy, aby premiestnili svoje výrobne do ČĽR. V dôsledku toho získali Číňania prístup k západným technológiám a dokázali založiť Huawei, Xiao, ZTE a mnoho ďalších spoločností, ktoré dnes poznajú ľudia po celom svete.
Pohroma pre USA
Niet divu, že kvôli vyhroteniu obchodných sporov medzi Washingtonom a Pekingom stúpli od začiatku roka svetové ceny vzácnych kovov o 30 %. Bola to veľká rana pre americké spoločnosti, ktoré sú dnes nútené kupovať tieto kovy od iných zahraničných dodávateľov.
Je to ale maličkosť v porovnaní s pohromou, ktorá ich nevyhnutne čaká v prípade zákazu Pekingu na vývoz vzácnych kovov, pretože 80 % ich dostávajú americké podniky práve z Číny.
Čína nie je samozrejme jediný producent a Američania po čase nájdu náhradu. Ale svetové ceny vzácnych kovov vzrastú kvôli zníženiu čínskeho exportu a pre početné americké firmy môžu byť neúnosné.
8.7°C
Streda 
Piatok 
Sobota 
8.7°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
