Berlín 5. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Deutsche Bank skonfiškovala 20 ton venezuelského zlata kvôli neplneniu finančnej dohody a nesplácaniu pôžičky z roku 2016, informuje o tom Bloomberg s odkazom na so situáciou oboznámené zdroje
Agentúra uvádza, že ani zástupca Deutsche Bank, ani tlačová služba Národnej banky Venezuely nesúhlasili s poskytnutím svojho stanoviska.
Podľa informácií agentúry v rámci dohody, ktorá bola podpísaná v roku 2016, Venezuela získala pôžičku vo výške 750 miliónov dolárov, ako zálohu Venezuela poskytla 20 ton zlata. Podľa zverejnených informácií Venezuela neplnila podmienky dohody, ktorej termín má vypršať v roku 2021. V tejto súvislosti sa banka rozhodla, že predčasne dohodu ukončí a zabaví zlato.
Vo Venezuele už dlho trvá ekonomická kríza, ktorá je prehĺbená finančnými a ekonomickými sankciami. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že hrubý domáci produkt Venezuely v roku 2019 klesne o 25%, v budúcom roku o 10%.
V marci médiá tiež uvádzali, že Venezuela chce predať zásoby zlata, aby posilnila sankciami poškodenú ekonomiku. Venezuelské značné zlaté zásoby sa stali jedným z niekoľkých zdrojov tvrdej meny, čo je rozhodujúce pre import, zároveň s tým, že predaj venezuelskej ropy je značne obmedzený Washingtonom.
Podľa anonymného zdroja, ktorý citujú médiá, terajšie zásoby venezuelského zlata, ktoré sa nachádza v trezoroch centrálnej banky, činia asi 100 ton v hodnote štyroch miliárd dolárov. Zdroj očakáva, že rezervy centrálnej banky sa do konca roka vyčerpajú, ak Caracas bude pokračovať v dnešnom tempe.
Pokus o štátny prevrat vo Venezuele
Dňa 30. apríla sa venezuelská opozícia pokúsila o štátny prevrat. Jej líder Juan Guaidó a jeho stúpenci sa zišli v Caracase pred vojenskou základňou Carlota a vyzvali armádu a ľud k zvrhnutiu zákonného prezidenta Nicolasa Madura.
Hlava štátu a minister obrany vyhlásili, že ozbrojené sily zostávajú verné legitímnej moci. Pokus o štátny prevrat bol neúspešný a okamžite sa začalo jeho vyšetrovanie.
V januári krajinu zasiahla vlna protestných akcií proti Madurovi. Predseda parlamentu Juan Guaidó sa vtedy sám vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny.
Tento krok schválili USA a niektoré iné krajiny. Madurua ako legitímneho a úradujúceho prezidenta Venezuely podporilo Rusko a mnoho iných krajín, ako napr. Mexiko, Čína, Turecko a Indonézia. V Moskve označili “prezidentský status” Guaidóa za neplatný.